Ruské úrady spustili rehabilitačný program pre tých, ktorí sa zúčastnili ruskej invázie na Ukrajinu, vrátili sa z frontu a trpia posttraumatickou stresovou poruchou (PTSP). Uznávajú však, že rozsah je taký, že nedokážu pokryť všetky potreby, a mnohí vojaci s PTSP pomoc odmietajú.
Rusko už má predchádzajúce skúsenosti z mnohých vojenských konfliktov. Je krajinou, ktorá vysiela svojich vojakov do ostrého boja, kde zažijú doslova vojnové hrôzy. Čím dlhšie konflikt trvá, tým viac nepribúda len mŕtvych a fyzicky ranených, ale aj psychicky labilných mužov. Pre takéto prípady by prospel program pre veteránov, aby postihnutí vojaci nielen psychicky prospievali, ale aj aby štát ukázal, že sa vie postarať o ľudí, ktorých vyslal do boja a nezabudol na nich.

PTSP ako príčina spáchaného trestného činu
Tí, ktorí sa vracajú z vojny, často páchajú zločiny pod vplyvom alkoholu. To bol aj prípad seržanta Stanislava Jonkina, ktorý sa minulý rok rozhodol osláviť dovolenku v miestnom nočnom klube. Tam, ako povedal, mal konflikt: vojak použil svetlicu a signálna kazeta spôsobila požiar. V dôsledku toho zomrelo 13 ľudí. Tragédiou sa skončil aj návrat 44-ročného Alexandra Mamajeva v meste Zavolžie v Nižnonovgorodskej oblasti. Počas hostiny sa Mamajev opil a zabil svoju ženu pred očami svojich detí – zdalo sa mu, že mu žena siaha po jeho vrecku s peniazmi. Mamajevovi známi ubezpečili súd, že pred účasťou na vojne na Ukrajine bol pokojným a kompetentným človekom, ktorý by „neublížil ani muche“.
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je duševná porucha, ktorá sa môže vyvinúť po zažití traumatickej udalosti. Táto udalosť môže zahŕňať vojnu, prírodnú katastrofu, vážnu nehodu, fyzické alebo sexuálne napadnutie alebo akúkoľvek inú udalosť, ktorá spôsobila extrémny strach, hrôzu alebo bezmocnosť.
Kriminálna kronika je plná správ o zločinoch spáchaných bývalými žoldniermi Wagnerovej skupiny. Podľa výpočtov publikácie „Verstka“ spáchali účastníci vojny na Ukrajine počas dvoch rokov najmenej 190 zločinov, z toho 55 vrážd. Väčšina páchateľov bola pod vplyvom alkoholu a neskôr hovorili o výbuchoch násilia, ktoré nevedeli ovládať. Psychológovia tvrdia, že nekontrolovaná agresivita je jedným z prejavov PTSP.

Navrátilci z frontu hovoria o pravidelných psychických problémoch
Jeden z najčastejších problémov, o ktorých vojenský personál hovorí na sociálnych sieťach: nočné mory a neustále flashbacky – traumatické zážitky, ku ktorým sa neustále vracajú. Napríklad niektorí z nich, ktorí sú ďaleko od vojenských operácií, čakajú na „ďalší nálet“, kde, ako sa im zdá, „sú ľudia a autá nebezpečne natlačení k sebe“, iní strácajú pokoj, keď vybuchne ohňostroj alebo sa boja vyjsť na ulicu bez zbrane. „Tam si myslíte, že je s vami všetko v poriadku, ale potom prídete do civilu a uvedomíte si, aký je tu iný život. Časom si uvedomíte, že sa vo vás niečo zmenilo,“ vraví Rus, ktorý sa zúčastnil vojny proti Ukrajine.
Oficiálne straty Sovietskeho zväzu vo vojne v Afganistane predstavujú 14 453 mŕtvych a 312 zajatých alebo nezvestných osôb. 53 753 vojakov bolo ranených, alebo utrpelo inú traumu, až 415 932 nasadených vojakov v priebehu svojej služby prekonalo chorobu (hepatitídu, týfus alebo iné ochorenie). Asi 10 751 mužov bolo v dôsledku vojny zmrzačených.
23-ročný Andrej je Svetlanin priateľ a ruský zmluvný vojak, ktorý bol od samého začiatku zapojený do rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajine. Počas dvoch vojnových rokov sa podľa Svetlany Andrej radikálne zmenil: zo zhovorčivého, veselého chlapíka sa zmenil na uzavretého a agresívneho človeka: „Volali sme si cez video – už vtedy hovoril, že sa zbláznil.“ Mladá žena hovorí, že postupom času si cez video volali čoraz menej a Andrej teraz na jej správy odpovedá krátkymi a jednoslabičnými správami. Tento rok sa im narodilo dievčatko, no on sa na dovolenke u Svetlany doma nezastavil.

Ruskí vojaci sú posielaní späť na front aj s PTSP
Tvrdí to štúdia Národného zdravotníckeho výskumného centra V. M. Bechtereva, podľa ktorej sa PTSP môže vyvinúť u 3–11% vojakov. Minulý rok toto centrum rozoslalo podriadeným inštitúciám metodiku liečby a ruské úrady uviedli, že vytvorili sieť centier pre psychologickú rehabilitáciu vojenského personálu. Podľa správy ministerstva zdravotníctva za rok 2023 využilo počas šiestich mesiacov konzultácie s psychológmi 11-tisíc ruských vojakov, ktorí sa zúčastnili vojny na Ukrajine, a ich rodinní príslušníci. Ide najmä o demobilizovaných zo zdravotných dôvodov alebo príbuzných zosnulých. Minister zdravotníctva Michail Muraško uviedol, že v roku 2023 bola poskytnutá psychologická pomoc v Rusku len 15 % prípadov. Navyše, niektorí vojaci s diagnózou PTSP sú stále posielaní na front. Stalo sa to aj 25-ročnému zmobilizovanému Alexandrovi Strebkovovi. Napriek záveru lekárov, že vojakovi nemožno zveriť zbraň, bol poslaný späť do bojovej zóny.
Prvá „Čečenská“ vojna (december 1994 – august 1996): Podľa oficiálnych údajov si vyžiadal vyše 5500 mŕtvych na strane ruských ozbrojených síl.
V takých rozsiahlych vojenských konfliktoch, ako je ruská invázia na Ukrajinu, môže byť počet duševných porúch medzi vojenským personálom výrazne vyšší, ako sa uvádza v štúdii Bechterevovho národného medicínskeho výskumného centra, hovorí psychoterapeut z Ruska. Cituje štúdie zverejnené na stránke amerického ministerstva pre záležitosti veteránov, ktoré odhadujú výskyt PTSP v rôznych vojenských konfliktoch až na 29 % v závislosti od konkrétnej situácie. Pravdepodobnosť nárastu počtu trestných činov v Rusku v súvislosti s prejavom PTSP medzi účastníkmi vojny na Ukrajine je možné pozorovať, ale na konečné závery sú potrebné presné údaje. „Stojí za zváženie, že niektorí účastníci vojny (napríklad vo Wagnerovej skupine) už predtým mali za sebou kriminálnu minulosť a ich psychika sa mohla ešte viac poškodiť počas ich účasti v bojovej činnosti,“ hovorí špecialista.
Druhá „Čečenská“ vojna: hlavná bojová činnosť prebiehala od augusta 1999 do mája 2000, ruskí vojaci však v oblasti operovali až do apríla 2009. Celkové straty sa udávajú na úrovni 7620 mŕtvych a nezvestných.
Nedostatok liečby PTSP môže vyvolať sekundárne poruchy, poznamenáva: „Objavuje sa závislosť od alkoholu alebo psychoaktívnych látok, čo so sebou prináša aj určité sociálne problémy v spoločnosti." Psychoterapeut predpovedá, že následky budú mať najväčší dopad na rodinu a priateľov, napríklad „u detí vracajúcich sa vojakov s PTSP sa môže vyvinúť zdeformovaná psychika“.

Ruská federácia sa snaží glorifikovať skúsenosti ruských vojakov
Rehabilitačný proces, hovorí špecialista so skúsenosťami s psychologickou pomocou veteránom z afganskej a čečenskej vojny, je založený na reprodukovaní traumatického zážitku pacienta: „Toto opätovné prežívanie sa nazýva predĺžená expozícia a pomáha klientovi niekoľkokrát prejsť týmito príbehmi.“ Zotavenie trvá v priemere 10 psychoterapeutických sedení počas šiestich mesiacov, hovorí psychoterapeut: „V dôsledku toho to vojak (účastník bojovej činnosti) stále vníma bolesť, ale nie je to ten druh bolesti, ktorý ho paralyzuje, privádza do depresívneho stavu alebo vyvoláva agresiu. Zostávajú mu bolestivé spomienky, ale neprekážajú mu pri budovaní života plného pozitívnych emócií a zmyslu."

Niektorí špecialisti poskytujúci psychologickú pomoc vojakom s PTSP sa snažia heroizovať ich skúsenosti, poznamenáva psychoterapeut: „Z hľadiska emocionálnej podpory má takéto ospravedlnenie terapeutický účinok, ale z hľadiska ľudských hodnôt normalizuje násilie a agresiu.“ Namiesto iluzórnej glorifikácie by podľa neho mali odborníci pomôcť vojakom pochopiť situáciu, do ktorej boli zapojení, a potom sa prepracovať cez svoje pocity viny. Ako príklad odborník uvádza skúsenosti z povojnového Nemecka: v tom čase neexistovala prax liečby PTSP, ako aj samotný koncept, ale v celoštátnom meradle bola nemecká spoločnosť schopná prehodnotiť svoje názory. „To je hlavná úloha terapie, normalizovať život pacienta, priznať si chyby a vybudovať si nový život, na ktorý má právo každý,“ uzavrel psychoterapeut.
Posttraumatická stresová porucha (PTSP) je diagnostikovaná u približne 20 percent ruského vojenského personálu vracajúceho sa z vojny na Ukrajine. Takéto údaje uviedla námestníčka ministra obrany Ruskej federácie Anna Civilevová v rozhovore pre Vedomosti zverejnenom v utorok 18. júna. Podľa nej nie je dostatok psychológov na prácu s vracajúcimi sa z frontu, pritom pomoc lekárskych psychológov a psychiatrov – niekedy aj protidrogová liečba – je naliehavo potrebná.