Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi, respektíve palestínskym islamistickým hnutím Hamas prebieha naplno už od 7. októbra 2023, kedy palestínski bojovníci zaútočili na Izrael, zabili približne 1 200 osôb a 24 osôb uniesli. Izrael odpovedal silou a vojna trvá dodnes. Pri tej príležitosti prichádza niektorým ľuďom, ktorí sa vzťahom medzi Izraelom a Palestínčanmi podrobne nevenujú, na um otázka: „Prečo im ostatní Arabi nepomôžu? Veď Palestínčania sú tiež Arabi a navyše tiež moslimovia.“ Stručnú odpoveď v máji 2024 zostavil Muhittin Ataman, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov Univerzity sociálnych vied v tureckej Ankare.
Palestína, dlhý tvar Palestínsky štát – štát, ktorý bol vyhlásený 15. novembra 1988 Organizáciou za oslobodenie Palestíny v Alžíri. Palestínsky štát uznáva ako svoje hlavné mesto Jeruzalem.
Podľa Atamana je prekvapujúce, že arabské vlády a občania nereagovali efektívne na najnovší vývoj v Pásme Gazy. Hoci pozorovatelia očakávali od arabských vlád a občanov efektívnejšiu reakciu, tí vo veľkej miere zostali ľahostajní k prebiehajúcej vojne proti palestínskemu ľudu, ktorý žije nielen v Pásme Gazy, ale aj na Západnom brehu. Ulice arabských štátov sú nečakane veľmi tiché v porovnaní s ulicami mnohých nearabských a nemoslimských krajín.
Čítajte viac Iba dvaja alebo traja ľudia vedia, kde sa skrýva líder Hamasu
Zmena identity arabského ľudu
Existuje niekoľko hlavných dôvodov tejto nečinnosti. Prvým dôležitým faktorom je zmena identity arabského ľudu. Arabi sa tradične tešili zo štyroch komplementárnych, ako aj konkurenčných politických identít. Od najužších po najkomplexnejšie to boli: lokálna alebo subnárodná identita, národná identita na štátnej úrovni, veľká etnická alebo panarabská identita a náboženská alebo islamská identita. Hoci sa ich význam z času na čas menil, všetky boli relevantné pre takmer všetky arabské spoločnosti. Panarabská a islamská identita bola politicky dominantnejšia. Väčšina Arabov sa zaujímala o arabské a islamské otázky. Palestínska vec, arabská aj islamská, bola jadrom týchto dvoch identít.
Čítajte viac Vojna v Gaze: Izrael a Hamas majú protichodné požiadavky na jej ukončenie
Relevantnosť týchto identít sa však do značnej miery zmenila po arabských povstaniach a revolúciách v roku 2011. Význam posledných dvoch identít (panarabskej a islamskej) dramaticky poklesol v prospech národnej (štátnej úrovne) a nižšej ako národnej identity. Napríklad aj vlády štátov Perzského zálivu sa rozhodli dokončiť svoje oneskorené procesy budovania národa. Podobne aj iracký štát je v súčasnosti politicky rozdelený medzi zástancov národnej identity a subnárodných identít. Zatiaľ čo niektorí politickí aktéri podporujú nezávislú národnú irackú identitu, niektorí iní sa radšej identifikujú ako „šíiti“, čím sa odlišujú od sunnitov žijúcich v krajine.
Dospelo to k tomu, že arabské národy nepripisovali veľký význam arabským a islamským veciam, t. j. palestínskej veci. Preto Arabi zostávajú väčšinou ľahostajní k utrpeniu palestínskeho ľudu, pretože už nechcú niesť bremeno „iných Arabov alebo moslimov“. Prinajmenšom v súčasnosti medzi Arabmi neexistuje zmysluplná solidarita.
Neorganizovaná spoločnosť
Druhým najdôležitejším faktorom bolo potlačenie organizovaných arabských civilných inštitúcií. Najúčinnejšími hnutiami a sociálno-politickými aktérmi počas arabských povstaní a revolúcií boli mainstreamové islamské organizácie. Moslimské bratstvo, ktoré bolo najväčšou organizovanou a islamsky orientovanou občianskou spoločnosťou v arabskom svete, bolo jedným z hlavných víťazov revolúcií a demokratických zmien v regióne. Vo viacerých arabských štátoch sa dostala k moci po slobodných demokratických voľbách. Hoci to neguje použitie násilia, Moslimské bratstvo spolu s Hamasom bolo egyptským režimom a niekoľkými ďalšími arabskými štátmi vyhlásené za teroristickú organizáciu v roku 2014. Dnes v arabskom svete neexistuje silná organizovaná spoločnosť, ktorá by mohla reagovať na izraelské zverstvá voči moslimským Arabom.
Čítajte viac Po týždňoch prímeria Hamas znovu ostreľoval Izrael raketami
Okrem toho je možné predpokladať, že každý protest proti operáciám Izraela bude príslušnými vládami prísne potrestaný. Vlády sú totiž odhodlané potlačiť akúkoľvek spoločenskú požiadavku. Preto sú vlády schopné odradiť arabské ulice od toho, aby reagovali na akýkoľvek vonkajší vývoj. Arabské štáty sú navyše šťastné za zničenie Hamasu, palestínsko/arabsky orientovaného hnutia odporu orientovaného na islam.
Čítajte viac Izrael je pripravený na ofenzívu v Gaze: Hamas trvá na rokovaniach o rukojemníkoch
Ekonomický aspekt
Po tretie, mnohí Arabi, ktorých prvoradými a hlavnými prioritami sú ich ekonomické zisky, sa nechcú vzdať svojho pohodlia a bohatstva. Nechcú, aby ich podniky poškodili sionisti a ich priaznivci. Väčšina arabskej elity podniká v západných štátoch. Arabské elity sú do značnej miery závislé od medzinárodných obchodných kruhov, ktorým do veľkej miery dominujú západné kruhy. Nemajú v úmysle urobiť niečo, čo poškodí ich podnikanie a pohodlie. Ich jediným príspevkom je preto taká humanitárna pomoc, ktorá nezodpovedá požiadavkám chudobných Palestíncov.
Západný vplyv
Po štvrté, arabské vlády sú ohrozované západnými štátmi. Proizraelské globálne mocnosti ohrozujú propalestínske vlády a aktérov. Stúpenci Izraela zastrašujú všetkých aktérov na celom svete kvôli ich podpore Palestíne a odrádzajú ich od zaujatia protiizraelských pozícií. Inými slovami, pre túto závislosť sa žiadna arabská vláda neodváži zdvihnúť hlas proti Izraelu a jeho podporovateľom. Väčšinou dodržiavajú lacnú politiku voči najnovšiemu vývoju v Gaze. Aj keď Palestínčanom poskytujú humanitárnu podporu, dávajú si pozor, aby nepodnikli žiadne konkrétne kroky proti izraelskému štátu.