Nemecký kancelár Olaf Scholz nepodporuje myšlienku znovuzavedenia brannej povinnosti podľa vzoru Švédska. Povedal to počas utorkovej návštevy Štokholmu.
Švédsko obnovilo brannú povinnosť ešte v roku 2017 ako reakciu na ruskú anexiu Krymu. Na výcvik sú však po vyplnení dotazníka pozvaní len niektorí muži a ženy v odvodovom veku. Vybraná skupina potom dostane ponuky na zamestnanie v armáde.
Scholza sa novinári pýtali, či by podobný krok v Nemecku mohol pomôcť vyriešiť nedostatok personálu v tamojších ozbrojených silách. „V konečnom dôsledku ide o to, ako presvedčiť dostatočný počet mužov a žien, aby pracovali v nemeckej armáde (Bundeswehri),“ reagoval spolkový kancelár.
Nemecko malo povinnú základnú vojenskú službu zavedenú od roku 1956 a trvala až do roku 2011, keď jú vláda Angely Merkelovej (CDU) zrušila.
Nemecký premiér: Nemáme koncepciu, takže sa to nedá
V súčasnosti by podobný systém podľa Scholza už nefungoval. „Vojakov bolo vtedy oveľa viac, kasární bolo oveľa viac, bolo vtedy treba vybudovať oveľa viac infraštruktúry. Nič z toho dnes nie je potrebné a ani to nie je plán, ktorý by niekto išiel realizovať,“ poznamenal.
Počet vojakov v Bundeswehri sa má do roku 2031 zvýšiť zo súčasných 182.000 na 203.000. Podľa nemeckej agentúry DPA nemecký minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti zvažuje rôzne možnosti. „Návrhy sa objavujú neustále, ale vôbec sa nedajú porovnať s tým, čo sme v Nemecku mali. Čakáme, kým nevznikne vyvážená koncepcia,“ dodal Scholz.
CDU/CSU: Obnovíme, čo sme zrušili!
Aktuálne opoziční kresťanskí demokrati (CDU/CSU), ktorí boli pri moci v čase zrušenia brannej povinnosti pred 13 rokmi, si minulý týždeň na straníckom sneme odhlasovali, že v prípade volebného víťazstva na jeseň budúceho roka a zloženia federálnej vlády, tak toto rozhodnutie zvrátia a v istej forme základnú povinnú službu obnovia.
Kresťanskí demokrati dlhodobo s náskokom vedú predvolebné prieskumy verejnej mienky. Na druhom a treťom mieste sa pravidelne strieda aktuálne vládna socialistická SPD a naopak extrémistická a neonacistická strana AfD – Alternatíva pre Nemecko.
Čítajte viac Nemecký súd povolil tajným službám neobmedzené odpočúvanie neonacistickej strany AfD
Susedia Ruska si radšej povinnú vojnu nechali
Kým vo svete a najmä nedemokratických krajinách ostáva povinná vojenská služba nespochybniteľnou rutinnou, v Európe systém brancov po skončení studenej vojny, až na zopár výnimiek, jednotlivé krajiny zrušili.
Výnimkami sú práve krajiny, ktoré susedia s Ruskou federáciou. Fínsko nikdy ani len nepomyslelo na zrušenie povinnej vojnskej služby. Rovnako si ju ponechali aj pobaltské štáty ako Estónsko, Lotyšsko a Litva. Na Ukrajine, ktorá je vo vojnovom stave prakticky od roku 2014 ani nemali čas sa nad tým zamyslieť.
Povinnú službu si ponecháva aj Moldavsko. Švédsko ju obnovilo po ruskej anexii Krymu. Povinný základný vojenský výcvik musia absolvovať muži aj v Nórsku a Dánsku. V ostatných európskych krajinách je vojenská služba zatial dobrovoľná.