Arménsko v stredu oznámilo, že prestalo prispievať do Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) po tom, ako zmrazilo svoje politické členstvo vo vojenskej aliancii pod vedením Ruska.
„Arménsko nepodpíše návrh rozpočtu OZKB na rok 2024, čo znamená, že nebude finančne prispievať na činnosť organizácie,“ uviedla pre agentúru Sputnik hovorkyňa arménskeho ministerstva zahraničných vecí Ani Badalianová. Badalianová zároveň uviedla, že Jerevan nebude navádzať ostatné krajiny, aby sa k nemu pripojili.
Arménsko už minulý rok bojkotovalo stretnutia na vysokej úrovni, vojenské cvičenia a iné aktivity OZBK, čo premiér Nikol Pašinjan vo februári 2024 označil za faktické pozastavenie členstva v bezpečnostnej organicácii, ktorá po rozpade Sovietskeho zväzu nahradila Varšavskú zmluvu, no členmi boli iba postsovietske republiky.
Arménsky premiér neskôr opakovane vyhlásil, že by mohol svoju krajinu úplne stiahnuť z aliancie šiestich bývalých sovietskych štátov, ak sa nebude zaoberať obavami Jerevanu. Čo sa aj stalo.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň zdôraznilo, že Arménsko formálne zostáva plnoprávnym členom OZKB, a preto „musí plniť príslušné záväzky“ voči tejto organizácii.
Putinove NATO Armánske volanie o pomoc ignorovalo
Arménsko oficiálne požiadalo Rusko a ostatné členské štáty OZBK o pomoc po vojenských operáciách susedného Azerbajdžanu, ktoré sa začali pozdĺž arménsko-azerbajdžanskej hranice v septembri 2022. Rusko, rozptýlené a vojensky oslabené vojnou na Ukrajine, ale ani ostatné členské krajiny však na volanie o pomoc nereflektoali. Arménsko ich preto opakovane obvinilo z ignorovania tejto žiadosti. Moskva to popiera.
Hrozby odchodu z Organizácie Zmluvy o koletívnej bezpečnosti odrážajú prehlbujúcu sa roztržku Jerevanu s Moskvou. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v marci obvinil Pašinjanovu administratívu, že na príkaz Západu „vedie veci ku kolapsu dobrých rusko-arménskych vzťahov“.
Pašinjan a ďalší arménski predstavitelia tvrdia, že len „diverzifikujú“ svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pretože Rusko podľa nich nedodržiava svoje bezpečnostné záväzky voči tejto juhokaukazskej krajine.
Čo je to Organizázia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti
Foto: OZKB
Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, skr. OZKB (rus. Организация Договора о коллективной безопасности; Organizacija Dogovora o kollektivnoj bezopasnosti) je vojenská aliancia, ktorej členmi je šesť bývalých sovietskych republík – Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a zatiaľ aj Arménsko na odchode.
Organizácia v dnešnej podobe vznikla 7. októbra 2002. Jej predchodcom bola Zmluva o kolektívnej bezpečnosti, uzavretá 15. mája 1992 v Taškente medzi súčasnými členskými štátmi, Uzbekistanom, Azerbajdžanom a Gruzínskom. Posledné tri menované krajiny postupom času od zmluvy odstúpili.
Základnými cieľmi organizácie sú podľa článku 3 Charty OZKB „posilňovanie mieru, medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti a stability a kolektívna ochrana nezávislosti, teritoriálnej integrity a suverenity členských štátov“.
V prípade, ak by prišlo k vojenskej agresii voči jednej z členských krajín, sú podľa článku 4 ostatní členovia povinní poskytnúť jej adekvátnu, aj vojenskú, pomoc. Prvý a z rejme aj posledný raz bola táto klauzula využitá pri protestoch v Kazachstane v januári 2022.