Svet sa dostal do éry rastúcej nestability a štáty zvyšujú svoje vojenské výdavky v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, útok Hamasu na Izrael a silnejúcu agresivitu Číny v Juhočínskom mori.
Uviedla to vo svojej novej správe nezisková organizácia Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie sídliaca v Londýne. Správa, ktorú zverejnili v utorok, poukazuje na to, že k zhoršovaniu bezpečnostnej situácie prispieva aj rastúce napätie v Arktíde a snaha Severnej Kórey o výrobu jadrových zbraní.
Globálne obranné výdavky vlani stúpli o deväť percent na 2,2 bilióna dolárov. Výdavky členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa zvýšili ešte výraznejšie, keďže aliancia podporuje Ukrajinu ako hradbu pred ruským vpádom ďalej do Európy.
Jedenásť európskych členov NATO v minulom roku už dosiahlo plánovaný objem obranných výdavkov na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu. V roku 2024 by už ich malo byť dvadsať, vrátane Slovenska.
Čítajte viac Dvadsať krajín NATO vrátane Slovenska splní limit dvoch percent HDP na obranu
Správa inštitútu poukazuje aj na to, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu stratilo približne 3 000 tankov. Z toho dve tísíc tankov pochádzalo z archívnych skladov z čias Sovietskeho zväzu. Na druhej strane Ukrajina taký luxus plných skladov starých tankov a ostatnej obrnenej techniky nemá a je závislá od západných krajín, ktoré jej poskytujú muníciu a zbrane.
„Kyjev však počas dvojročnej ruskej invázie preukazoval vynaliezavosť, pričom využil západné a domáce systémy, aby z bojov napríklad vyradil ruskú Čiernomorskú flotilu,“ uviedol Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie.
