Bezpečnostnú stratégiu schvália zrejme až noví poslanci

Na návrh poslan­ca Rober­ta Fica (Smer-SD) dnes väč­ši­na poslan­cov pre­su­nu­la roko­va­nie o obran­nej a bez­peč­nost­nej stra­té­gii až na nasle­du­jú­cu schô­dzu NR SR. V pra­xi to však zna­me­ná, že vlád­nou stra­té­gi­ou sa bude zaobe­rať až nový par­la­ment, kto­rý vzí­de z volieb 29. feb­ru­ára 2020, keď­že riad­na schô­dza do volieb nie je plá­no­va­ná.

Na roko­va­nie par­la­men­tu stra­té­giu pred­lo­žil posla­nec a exmi­nis­ter obra­ny (2006) Mar­tin Fedor, kto­rý sa do par­la­men­tu dostal za Sieť, potom pôso­bil v Most-Híd a naj­nov­šie bude kan­di­do­vať za mimo­par­la­men­tú stra­nu Dob­rá voľ­ba.

Bez­peč­nost­nú stra­té­giu schvá­li­la vlá­da Róber­ta Fica ešte 4. októb­ra v2017 a prá­ve Robert Fico požia­dal v uto­rok par­la­ment, aby o nej nehla­so­val.

Pod­ľa štát­ne­ho tajom­ní­ka MO SR Róber­ta Ondrejc­sá­ka by bolo vhod­né, aby stra­te­gic­ké bez­peč­nost­né doku­men­ty schvá­lil aj par­la­ment, tak ako to bolo aj v pred­chá­dza­jú­cich prí­pa­doch.

Aktu­ál­nu bez­peč­not­nú stra­té­giu vypra­co­va­lo minis­ter­stvo zahra­nič­ných vecí spo­lu s rezor­tom obra­ny.

Schvá­le­ná obran­ná stra­té­gia pred­sta­vu­je už tre­tí taký­to doku­ment od vzni­ku samos­tat­nej Slo­ven­skej repub­li­ky, pred­chá­dza­jú­ce boli schvá­le­né v rokoch 2001 a 2005. V posled­nej stra­té­gii bola pozor­nosť Slo­ven­ska sústre­de­ná na spl­ne­nie záväz­kov a efek­tív­ne využi­tie mož­nos­tí vyplý­va­jú­cich z člen­stva v NATO a EÚ.

Nová stra­té­gia rea­gu­je na nespl­ne­nie nie­kto­rých cie­ľov a úloh pred­chá­dza­jú­cej, naj­mä na obra­ny­schop­nosť SR pre­dov­šet­kým v kon­tex­te dlho­do­bé­ho nedos­tat­ku zdro­jov.

Stra­té­gia rea­gu­je aj na ane­xiu Kry­mu Rus­kou fede­rá­ci­ou a menu­je ju ako hroz­bu pre sta­bi­li­tu a bez­peč­nosť v Euró­pe. Ďalej pome­no­va­ná ako váž­nu hroz­bu tzv. hyb­rid­nú voj­nu, kde nepria­teľ pomo­cou faloš­ných správ a dez­in­for­má­cií pod­ko­pá­va dôve­ru v demok­ra­tic­ké zria­de­nie.

Slo­ven­sko sa v nových stra­te­gic­kých doku­men­toch záro­veň hlá­si k zvy­šo­va­niu finanč­ných zdro­jov s ambí­ci­ou dosiah­nuť úro­veň obran­ných výdav­kov 1,6 per­cen­ta HDP od roku 2020 a 2 per­cen­tá HDP od roku 2024. Na obsta­ra­nie hlav­nej výzb­ro­je a tech­ni­ky OS a súvi­sia­ce­ho výsku­mu a vývo­ja sa vyčle­ní pod­ľa kri­té­rií NATO mini­mál­ne 20 per­cent z obran­ných výdav­kov.