Spravodajstvo v zmysle získavania tajných informácií je dnes o niečo menej tajné

Ako každý subjekt Jeho Veličenstva, ktorý sa zaoberá touto témou, Sir David Omand hovorí o spravodajstve ako o špionáži. Predtým bol riaditeľom vládneho komunikačného ústredia (GCHQ), aj tajnej služby Spojeného kráľovstva zaoberajúcej sa SIGINT-om a tiež prvým britským koordinátorom bezpečnosti a spravodajstva, teraz je profesorom na King's College London. Napísal knihu „Ako prežiť krízu“, ktorú nedávno vydalo vydavateľstvo Penguin Books. Taliansky portál Formiche.net s ním priniesol zaujímavý rozhovor o oblasti, o ktorej sa väčšinou mlčí, preto laická verejnosť často nechápe súvislosti, ktoré sú zrejmé príslušníkom spravodajských služieb.

Niekoľko mesiacov pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu sme boli svedkami odtajnenia spravodajských informácií, verejne aj diplomatickou cestou, zo strany Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Čo umožňuje tieto aktivity?

Stojí za to vrátiť sa k základom. Hlavným cieľom tajných spravodajských služieb je umožniť lepšie rozhodnutia znížením neistoty rozhodovacích orgánov o tom, čomu čelia, či už ide o ministrov, vyšších úradníkov, generálov alebo policajných šéfov. Spravodajské služby preto musia získať (ukradnúť) kľúčové tajomstvá, čomu sa snažia naši protivníci zabrániť. Sú chvíle, keď nám náš prístup k tajomstvám umožňuje prijať aktívne opatrenia proti našim protivníkom, ako je prekazenie teroristických sprisahaní a marenie kyberzločinov. Ale nechceme, aby naši protivníci vedeli, kedy a ako máme prístup k ich tajomstvám. Uvedenie spravodajských informácií do verejnej sféry je preto krokom plným ťažkostí, pokiaľ ide o ochranu zdrojov a metód používaných na ich získanie. Ale sú aj výnimky.

Aké?

V roku 2002 vlády USA a Spojeného kráľovstva zistili, že je potrebné použiť spravodajské hodnotenia zbraní hromadného ničenia na podporu svojich argumentov o potrebe zadržať Saddáma Husajna. Výsledná kontroverzia demonštrovala nebezpečenstvo vytvárania politických argumentov na základe nevyhnutne fragmentárnych a niekedy chybných spravodajských informácií. V roku 2022 sa však úrady USA a Spojeného kráľovstva rozhodli informovať verejnosť o hroziacej ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Odvtedy začala britská vojenská rozviedka zverejňovať pravidelné bulletiny o situácii na mieste. Informácie sú faktické, bez uvedenia zdrojov a nestranné, takže vojenské spravodajstvo nemôže byť obvinené z „podpory“ súčasnej politiky Spojeného kráľovstva.

Čítajte viac V Srbsku zadržali troch inžinierov v továrni na zbrane podozrivých zo špionáže

Na rozdiel od Spojených štátov a Spojeného kráľovstva sa zdá, že Európanov invázia zaskočila napriek verejnému úsiliu oboch spojencov. Podľa vás prečo?

Začiatkom februára 2022 bola otázka, či Vladimir Putin nahromadil svoje tanky okolo Ukrajiny ako spôsob, ako prinútiť Volodymyra Zelenského, aby urobil ústupky vo vzťahu so Západom, alebo ako predohru k bezprostrednej ruskej invázii s cieľom dosiahnuť svoje ciele vojenskou silou. Obe vysvetlenia boli hodnoverné. Spravodajské komunity USA a Spojeného kráľovstva pravdepodobne kládli väčší dôraz na vojenské spravodajstvo, ktoré podrobne popisuje rozdiely oproti minulým ruským vojenským cvičeniam, vrátane príprav zdravotníckych zariadení a výzbroje, ktoré neboli vidieť na predchádzajúcich cvičeniach. Potom varovali Ukrajincov, že sa na nich chystá invázia, pričom zverejnili chystanú operáciu pod falošnou vlajkou, o ktorej si mysleli, že sa ňou Putin pripravuje na ospravedlnenie invázie. V nemeckej a francúzskej spravodajskej komunite mali prístup k rovnakým informáciám, ale chceli dať väčšiu váhu diplomatickým vzťahom, najmä po Putinových osobných ubezpečeniach, že nie je ochotný vojensky zasiahnuť (teraz môžeme predpokladať, že vedel, že pri týchto príležitostiach klamal). Možno tu bol aj nevedomý optimizmus, bežná reakcia na hrozivú situáciu: v Európe sa v skutočnosti nemôže opäť začať veľká vojna, však? Analytici tiež mohli byť zrkadlovým obrazom, pripisujúc ruskému vodcovi podobnú mieru obáv, akú by sme mali my v súvislosti s pravdepodobnou nepriaznivou medzinárodnou reakciou a ekonomickými sankciami – rovnaký názor, ktorý viedol analytikov v roku 1968 k záveru, že Moskva nenapadne Československo alebo v roku 1990 že Saddám Husajn nenapadne Kuvajt.

Čítajte viac Francúzska obrana v hľadáčiku nepriateľských mocností

Môžu podobné aktivity zabrániť alebo zastaviť vojny?

Niekedy môžu byť plánované agresívne činy, ktoré sú odhalené vďaka tajným spravodajským informáciám, zmarené preventívnymi vojenskými krokmi alebo verejným odhalením zámerov, aby bolo jasné, že náklady na agresiu by boli oveľa vyššie, ako sa počítalo. V roku 1982 GCHQ dešifrovala argentínske námorné signály odhaľujúce rozkaz napadnúť Falklandské ostrovy. Varovanie však prišlo príliš neskoro na to, aby umožnilo námorným posilám britských síl dostať sa do oblasti 12 000 kilometrov od Spojeného kráľovstva včas. Ak by bolo varovaní viac, invázia by bola odradená. Ale v prípade Ukrajiny vieme, že Putinov príliš optimistický plán volal po rýchlej zmene vlády v Kyjeve a neodradilo ho ani to, že USA a Spojené kráľovstvo zverejnili jeho zámery ešte pred začiatkom útoku. Mám podozrenie, že americkí a britskí analytici v spolupráci s odbornými akademikmi brali vážne aj esej o ruských dejinách, v ktorej sám Putin výslovne uviedol, že podľa jeho názoru Ukrajina nemá právo na existenciu ako suverénny, slobodný národ, ktorý rozvíja svoj vzťah s Európska úniou a NATO, ako si želá. Odvtedy sme videli, aké vysoké náklady je Putin ochotný znášať za presadzovanie tejto rusko-centrickej vízie sveta. Pripomína mi to varovania, ktoré dávali svojim politickým nadriadeným starší britskí spravodajskí dôstojníci v 30. rokoch, ktorí pozorne čítali knihu Adolfa Hitlera Mein Kampf. Autokrati často prezradia, čomu veria. Rovnako ako v prípade Usámu bin Ládina a Aymana al-Zawahiriho nie je o ich cieľoch žiadnych pochýb, ak si pozorne prečítate, čo napísali.

Čítajte viac Súd v Estónsku uzavrel prípad Morozova: Špionáž a vplyv ruskej spravodajskej služby

Myslíte si, že v budúcnosti uvidíme viac takýchto príkladov?

Mali by sme očakávať, že nás budú aj naďalej prekvapovať zvraty udalostí v domácich aj medzinárodných záležitostiach. Je to súčasť ľudského stavu, nakoľko sa snažíme vyhnúť nevedomým predsudkom, ktorým nevyhnutne podliehame. Môže to byť začarovaný kruh: nedokážeme predvídať možnosť problémov, čo vedie k tomu, že sa táto možnosť považuje za menej naliehavú, takže je menej pravdepodobné, že informácie, o ktorých potrebujeme vedieť, že sa to deje, si všimneme, a preto existuje väčšie riziko nepríjemných prekvapení. Ale nemusíme byť až tak prekvapení samotným prekvapením, ak máme to, čomu hovorím „strategické predbežné varovanie“ pred typmi udalostí, ktoré by nás mohli otestovať. Môžeme preto prijať primerané opatrenia tam, kde je to možné, a venovať im väčšiu pozornosť. Táto lekcia platí rovnako pre udalosti potenciálne súvisiace s klímou alebo technológiou, ako aj pre medzinárodné záležitosti.

Čítajte viac Čína obvinila britskú tajnú službu MI6 z náboru vládnych zamestnancov

Ako už bolo spomenuté, v prípadoch verejného využívania spravodajských informácií existuje silné riziko ich politizácie. Ako by sa tomu dalo predísť?

Najdôležitejšie je mať na pamäti možnosť nevedomej zaujatosti, túžbu uspokojiť zákazníkov zodpovedaním ich naliehavých otázok a vyhnúť sa úsudkom, ktoré sú v rozpore so zavedenou politikou. Takéto nevedomé pocity sú celkom časté. Aj niektorí analytici západných spravodajských služieb vedome skresľujú svoje hodnotenia, aby vyhovovali politickým preferenciám, čo bolo bežné v sovietskych agentúrach počas studenej vojny a mohlo prispieť k hrubému podceňovaniu ukrajinskej vôle vzdorovať Putinovi. Múdry tvorca politiky bude dostatočne otvorený voči spravodajskej komunite, aby si uvedomil aktuálne obavy, takže môže pomôcť poskytnutím informácií potrebných na podporu dôležitých rozhodnutí. Ale toto všetko sa musí robiť opatrne, aby sa zachovala analytická integrita. Ako napísal bývalý predseda Spoločného výboru pre spravodajstvo Spojeného kráľovstva: „Najlepším riešením je, aby spravodajstvo a politika boli v oddelených, ale priľahlých miestnostiach so spojovacími dverami a tenkými priečkami, ako v lacných hoteloch.“

Čítajte viac Irán plánoval útok na Trumpa, tajné služby odhalili iránske sprisahanie

Akú úlohu má v súčasnom kontexte takzvané komerčné spravodajstvo?

V súčasnosti majú analytici spravodajských služieb prístup k širokému spektru otvorených zdrojov informácií, z ktorých väčšina sa získava prostredníctvom internetu, ako aj k službám, ako sú správy monitorovacej služby BBC, ktorá má vysoko kvalifikovaných lingvistov a novinárov, ktorí počúvajú vysielanie v zahraničí a lokálne médiá záujmových krajín a dnes už, samozrejme, aj sociálne médiá. Existujú strategické analýzy, ktoré vypracúvajú univerzity, vedecké inštitúcie a think-tanky a služby ako Oxford Analytica a Economist Intelligence Unit v Londýne. V dnešnom digitálnom svete sa nestačí spoliehať len na tajné spravodajstvo, aby sme pochopili a vysvetlili medzinárodný vývoj. Aby sme však mohli odhaliť žiarlivo strážené tajomstvá našich protivníkov, a predovšetkým mať predstavu o ich zámeroch, nič nenahradí špecifické schopnosti, ktoré spravodajstvo dokáže ponúknuť.

Čítajte viac Riaditeľka tajnej služby priznala, že zlyhala vo svojej misii chrániť Donalda Trumpa

V posledných mesiacoch sme boli svedkami niekoľkých sabotáží v Európe pripisovaných ruskej rozviedke. Dosahujú tieto skryté akcie výsledky, aj keď sú zmarené?

Môžeme oprávnene predpokladať, že väčšina ruských sabotáží alebo sabotážnych pokusov zaznamenaných v Európe vrátane Spojeného kráľovstva za posledný rok bola zameraná na dodávky zbraní a výcviku ukrajinským silám. Bolo by chybou ignorovať tieto útoky len preto, že doteraz mali minimálny vplyv na poskytovanie účinnej vojenskej podpory. Sekundárnym cieľom Ruska je, aby európske vlády pochopili, že podpora pre Ukrajinu má svoju cenu, že naša infraštruktúra a dokonca aj vojenské zariadenia sú zraniteľné voči útokom porovnateľným s útokmi spojenými so špeciálnymi jednotkami Specnaz z GRU počas studenej vojny a že ak by sa Rusko tak v budúcnosti rozhodlo, mohlo by nariadiť ľahko popierateľné útoky. Toto je nepochybne varovanie, ktoré má odradiť západné ambície zvýšiť podporu Ukrajine. Ruské akcie treba hodnotiť aj s ohľadom na prebiehajúcu hybridnú kampaň proti krajinám NATO v takzvanej „šedej zóne“, teda pod prahom ozbrojeného konfliktu. Kybernetické útoky, manipulácia a dezinformácie, skresľovanie nášho informačného priestoru, zasahovanie do demokratických volieb sú len niektoré z aktivít predpokladaných v príručke ruských „osobitných opatrení“. Zdá sa, že Kremeľ si myslí, že vzťah s NATO a národmi Európskej únie je hra s nulovým súčtom. Čo je zlé pre nás, musí byť logicky dobré pre Rusko a naopak. V takomto svete nie je priestor na kontrolu zbraní a iniciatívy na budovanie dôvery, ako tomu bolo v minulosti.

Prezradia tajomstvá? CIA skúša verbovať Rusov (CIA, máj 2023):

Vaša najnovšia kniha má názov „Ako prežiť krízu“. Parafrázujúc názov, ako prežiť vo svete kríz a hybridných hrozieb?

Vo svojej knihe rozlišujem medzi núdzovými situáciami, krízami a katastrofami. Dokonca aj v najlepšie regulovaných krajinách a organizáciách vznikajú núdzové situácie. Spoločnosti sú napríklad zvyknuté na problémy trhu, stiahnutie výrobkov z trhu, priemyselné havárie a podobne. Vieme identifikovať najpravdepodob­nejšie typy núdze a podľa toho sa pripraviť. Spoliehame sa na dobre vyškolené pohotovostné služby. Dômyselné organizácie majú plány kontinuity podnikania, dokonca aj v reakcii na kybernetický útok. Ale krízy sú iné. Prevracajú náš svet hore nohami. Problémy sa množia a hrozia, že nás stiahnu k priepasti. Zdá sa, že niektoré opatrenia, ktoré robíme, aby sme situáciu zvládli, situáciu ešte zhoršujú. Udalosti sa nám aspoň na chvíľu zdajú byť mimo kontroly. Byť v krízovej situácii môže byť veľmi desivé, najmä pre tých, ktorí sú zvyknutí riadiť, vedieť čo robiť a byť schopní diktovať si vlastné priority. To, ako osoby s rozhodovacou právomocou reagujú na krízy, je rozhodujúce pre konečný výsledok. Dobrí lídri rýchlo mobilizujú svoj najlepší talent a nasadzujú dodatočné zdroje, aby objavili inovatívne spôsoby, ako prekonať situáciu. Delegujú právomoc na tých, ktorí sú schopní konať. Najťažšie krízy sú tie, ktoré sa vyvíjajú pomaly, v ktorých nebezpečenstvo nebolo rozpoznané alebo bolo ignorované: možno hroziaca kríza nezapadá do politického príbehu tých, ktorí rozhodujú, alebo sa zdá byť príliš zaťažujúca na to, aby bola vyriešená, alebo sa dokonca lídri obávajú, že budú obviňovaní médiami a trhom z nahlásenia problému. Samozrejme, všetci vieme, že riešenie problémov po vypuknutí krízy stojí oveľa viac, ako by to stálo, keby sa opatrenia prijali skôr.