Sudánska cesta chaosu: Ako dvaja vojenskí lídri zničili nádej na demokraciu
Foto: SITA/AP, Marwan Ali
V decembri 2018 sa v Sudáne začala šíriť revolúcia. Po desaťročiach života pod brutálnym vojenským režimom prezidenta Omara Bašíra sa civilisti vzopreli a požadovali demokraciu vo svojej krajine. O pár mesiacov neskôr títo dvaja muži pomohli zvrhnúť Bašíra v prevrate a sľúbili protestujúcim budúcnosť, ktorú si žiadali. Po štyroch rokoch títo dvaja muži teraz medzi sebou bojujú, trhajú Sudán na kusy a zabíjajú stovky civilistov. Ako sa Sudán dostal od tohto bodu k tomuto v takom krátkom čase? A ako sa títo dvaja mocní muži z partnerov stali nepriateľmi?
Foto: SITA/AP
Sudán má dlhú históriu prevratov. Vodcovia boli opakovane zvrhnutí vojenskými dôstojníkmi. Oficiálna vojenská armáda, teraz známa ako Sudánske ozbrojené sily (SAF), má v krajine obrovskú moc už takmer storočie. Túto moc začali využívať krátko po získaní nezávislosti od Anglo-Egyptského impéria. Prvý úspešný vojenský prevrat sa uskutočnil v roku 1958. Abdulla Kalil, bývalý vojenský dôstojník a úradujúci premiér, zvrhol vlastnú civilnú vládu a ustanovil vojenskú vládu v Sudáne.
Bašírov režim a taktika „prevencie prevratov“
Omar Bašír takisto zvrhol vládu a ustanovil sa ako hlava štátu. Bašír však bol iný než jeho predchodcovia. Vzhľadom na vzor vojenských prevratov vedel, že by mohol skončiť podobne ako predchádzajúci lídri. Preto použil stratégiu nazývanú „prevencia prevratov“, kde sa obklopil ochráncami, ale každý z nich bol protiváhou, aby ho nemohli zvrhnúť.
Foto: Reuters, Mohamed Nureldin Abdallah
Začalo to SAF. Počas jeho režimu Bašír posilňoval armádu a udržiaval s ňou silné vzťahy. Spoliehal sa na nich pri potláčaní prebiehajúcej občianskej vojny v južnom Sudáne, kde SAF a spojenecké milície na jeho príkaz brutálne útočili na civilistov. Počas toho ako bola armáda zaneprázdnená na juhu, začala sa vojna aj na západe. V Darfúre bola kríza, ľudia tu boli historicky zanedbávaní, nedostatok zdravotníckych zásob a potrebného tovaru a slabá reprezentácia v sudánskej vláde ich roky rozhorčovala.
Vzostup Hemetiho a RSF
V roku 2003, keď veľká časť armády bola viazaná v bojoch na juhu, povstalecké skupiny v Darfúre zaútočili na vládne vojenské jednotky. Namiesto toho, aby sa Bašír spoľahol na Sudánske ozbrojené sily (SAF), rozhodol sa vyzbrojiť miestne arabské milície v regióne, známe ako Janjaweed, aby potlačili povstanie. Tieto milície, ktoré boli pod Bašírovým velením, sa vyznačovali brutálnymi metódami a boli zodpovedné za útoky na povstalcov a civilistov v Darfúre. Satelitné snímky ukazujú, že Janjaweed pravdepodobne zničili viac ako 3000 dedín.
Foto: SITA/AP
Vojaci SAF tiež niesli zodpovednosť za množstvo zločinov, vrátane masových zabíjaní, znásilňovaní a cieleného vysídľovania civilistov v Darfúre. Tieto udalosti vyvolali medzinárodné odsúdenie a ukázali, ako Bašír udržiaval svoju moc prostredníctvom nasadenia brutálnych síl a podpory miestnych milícií.
Mohamed Hamdan Dagalo, známy aj ako Hemeti, sa stal významným vodcom Janjaweedu, ktorému Bašír dôveroval a snažil sa ho integrovať do centrálnych štruktúr vlády. Bašír ho osobne označil za „svoju ochranu“, čím demonštroval svoju silnú závislosť na tejto militantnej skupine pri udržiavaní moci v regióne.
Pro-demokratické protesty a ďalší prevrat
V roku 2011 skončila dlhá a krutá občianska vojna, čo oslabilo Bašírov režim po získaní nezávislosti Južného Sudánu. Tento krok odňal Bašírovi prístup k významným ropným zdrojom, ktoré sa nachádzali v tejto novej krajine. Sudánska ekonomika sa následne zrútila, keďže veľká časť príjmov z ropných exportov zmizla.
Foto: SITA/AP
Aby Bašír posilnil svoju moc, v roku 2013 dal Mohamedovi Hamdanovi Dagalovi, známemu ako Hemeti, a jeho milíciám Janjaweed oficiálny status pod názvom Rýchla podporná sila (RSF). Tieto sily boli pôvodne umiestnené pod Národnou bezpečnostnou a spravodajskou službou Sudánu (NISS), ďalšou Bašírovou ochranou, ale neskôr sa stali priamo podriadené Bašírovi.
Hemeti a jeho RSF sa stali kľúčovými hráčmi v Bašírovom režime, keďže získali autonómiu v oblasti financií a podporu pri obchodovaní so zbraňami a nerastnými surovinami v susedných krajinách ako Čad a Líbya. Tieto aktivity im prinášali významné zisky, ktoré Hemeti využíval na posilnenie svojho vplyvu.
Napriek ekonomickej kríze, ktorá postihla civilistov, Bašír pokračoval v financovaní vojenských sektorov, vrátane RSF a SAF, na úkor verejných výdavkov na základné potreby obyvateľstva. V roku 2018 vypukli masové protesty proti korupcii a neefektívnemu vedeniu, čo vyvrcholilo v revolúciu.
Foto: Reuters
11. apríla 2019 sa velitelia SAF spojili s Hemetim z RSF a odstránili Bašíra z moci. Toto prekvapujúce odstránenie prezidenta vyvolalo oslavy medzi protestujúcimi, hoci pretrvávala nedôvera voči novým vládnym postavám, ako bol Abdel Fattah al-Burhan, ktorý prevzal vedenie SAF.
Konflikt medzi Burhanom a Hemetim
Ľudia ich videli ako spoluúčastníkov na násilí v Darfúre pred rokmi, kde spolupracovali. Jeden ako člen Sudánskych ozbrojených síl, druhý ako vodca milícií na tej istej strane proti veľkej časti populácie v Darfúre. Čoskoro sa títo dvaja muži obrátili proti protestujúcim. Keď sa pro-demokratické protesty v Chartúme zintenzívnili, Hemeti a jeho sily začali tvrdšie zasahovať. 3. júna 2019 RSF zabilo viac ako 100 ľudí na protestnom sedení. Ďalšie masakry pokračovali po celej krajine.
Foto: SITA/AP, Marwan Ali
Po tomto boli ostatné krajiny nútené zasiahnuť a pomôcť Sudánu na ceste k demokracii. Spojené štáty s arabskými spojencami, Spojené kráľovstvo, Etiópia a Africká únia vyvíjali tlak na sudánsku armádu a protestujúcich, aby prijali dohodu o rozdelení moci. V tejto novej dohode by boli zástupcovia z vojenských i civilných strán súčasťou prechodnej rady. V tomto pláne by armáda mala kontrolu na 21 mesiacov a civilisti na 18. To znamenalo, že armáda by musela nakoniec odovzdať moc civilistom, ktorí by riadili krajinu.
Foto: Reuters, Mohamed Nureldin Abdallah
Problémom však bolo, že napriek varovaniam od protestujúcich boli títo dvaja vojenskí lídri poverení vedením rady s Burhanom ako predsedom a Hemetim ako podpredsedom. Spočiatku rada konala v súlade s dohodou a ustanovila nového premiéra Abdalláha Hamdoka. Po viacerých vojenských zásahoch týchto lídrov, ako napríklad v inscenovanom prevrate v októbri 2021, Hamdok v januári 2022 odstúpil. To urobilo z Burhana faktického vodcu Sudánu a Hemetiho jeho číslo 2 opäť.
Foto: SITA/AP
Ale Hemeti sa nikdy necítil pohodlne hrať druhé husle, najmä preto, že nazbieral bohatstvo a postavil sa do role štátnika takmer lepšie ako samotný Burhan. Ako Burhan rozvíjal osobné aliancie s lídrami na Blízkom východe, v Európe a Ázii počas rokov, Hemeti robil to isté, využívajúc svoje bohatstvo zo zlatých baní na budovanie vzťahov s mocnými jednotlivcami v týchto krajinách tiež.
Súčasná kríza a budúcnosť Sudánu
Po ďalšom roku protestov, Spojené štáty, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Spojené kráľovstvo vyvíjali tlak na generála Burhana, Hemetiho a protestujúcich, aby podpísali ďalšiu dohodu. Dňa 5. decembra 2020 Burhan, Hemeti a politické strany podpísali dohodu, ktorá sľubovala novú civilnú prechodnú vládu do apríla 2023. Avšak títo dvaja muži sa nezhodli na kľúčovej časti dohody. RSF mala byť integrovaná do Burhanovej armády, čo by obmedzilo moc Hemetiho. Burhan chcel, aby sa to uskutočnilo do dvoch rokov, zatiaľ čo Hemeti navrhoval desať rokov. Tento nesúhlas vyvolal vážnu trhlinu medzi Burhanom a Hemetim, čo viedlo k súčasnému konfliktu medzi týmito dvoma mužmi.
Foto: TASR/AP, Marwan Ali
Statisíce ozbrojených mužov boli umiestnených po celej krajine. Burhan a jeho armáda disponujú leteckými silami, ktoré sú zodpovedné za mnoho obetí. Financie Hemetiho mu umožňujú vyzbrojovať stále viac a viac svojich mužov. Stovky civilistov už bolo zabitých a tisíce opustili Sudán. Prímeria boli pravidelne porušované a rozhovory medzi bojujúcimi stranami nikam nevedú. To, čo kedysi bolo nádejnou revolúciou, bolo prerušené týmito dvoma mužmi.
Foto: SITA/AP
Bez ohľadu na to, kto vyhrá túto vojnu, protestujúci sa cítia zradení svojimi vodcami krajiny, ako aj medzinárodnou komunitou, ktorá raz sľubovala podporu ich nádejám na demokraciu.