Pred 75 rokmi na troskách druhej svetovej vojny vzniklo NATO

Lukáš Milan | 04.04.2024 00:00
Vo štvrtok 4. apríla uplynie 75 rokov od podpísania Severoatlantickej zmluvy, známej tiež ako Washingtonská zmluva, ktorou vznikla jedna z najvýznamnejších medzinárodných organizácií kolektívnej obrany – Severoatlantická aliancia (NATO)

Po druhej svetovej vojne sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Sovietsky zväz po porážke hitlerovského Nemecka upevňoval svoje pozície a svet sa začal postupne rozdeľovať na dva súperiace bloky.

Aliancia vznikla ako reakcia na rozpínavosť Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne, najmä v krajinách, ktoré oslobodila Červená armáda. V poradí druhý generálny tajomník NATO Paul-Henri Spaak vyhlásil, že sovietskemu vodcovi Josifovi V. Stalinovi by mala byť v každej európskej dedine postavená socha, pretože práve vďaka nemu vzniklo NATO.

Z toho, čo som videl u našich ruských priateľov a spojencov počas vojny, som presvedčený, že po ničom inom netúžia viac, ako je sile a moc. A ničím iným neopovrhujú viac, ako je slabosť. Najmä vojenská slabosť.
Britský premiér Winston Churchill v roku 1946

Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave nazvanom Opory mieru, ktorý predniesol v americkom Fultone 5. marca 1946, vyzval na odpor proti komunistickej ideológii. Hlavným bodom jeho prejavu bola výzva na vytvorenie pevného americko-britského vojenského spojenectva, ktoré malo úspešne vzdorovať sovietskej expanzii.

Z toho, čo som videl u našich ruských priateľov a spojencov počas vojny, som presvedčený, že po ničom inom netúžia viac, ako je sile a moc. A ničím iným neopovrhujú viac, ako je slabosť. Najmä vojenská slabosť," uviedol Winston Churchill v roku 1946.

Už nasledujúci rok, pod dojmom hrozby pričlenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu, vyhlásil americký prezident Harry Truman 12. marca 1947 doktrínu, ktorá znamenala začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov.

O rok neskôr, 17. marca 1948, vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín – Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktorý zaručoval jeho signatárom aj automatickú vzájomnú pomoc v prípade ozbrojenej agresie v Európe. O pol roka neskôr sa vytvorila vojenská štruktúra Bruselského paktu.

Keďže sa ale medzinárodnopo­litická situácia zhoršovala, snaha spojencov vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. A s ňou rovnako aj potreba zapojiť do spoločnej obrany zámorské krajiny USA a Kanadu. Legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie sa zintenzívnili.

75 rokov NATO v 75 úžasných fotografiách Fotogaléria - 75 fotiek Všetky fotky
1949
Dvanásť krajín podpisuje Severoatlantickú...

Štvrtého apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Aliancie podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, na základe ktorej vznikla nová vojenská organizácia – Severoatlantická aliancia. Za cieľ si stanovila politickými a vojenskými prostriedkami zaručiť slobodu a bezpečnosť svojich členov.

Kľúčový je článok 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého každá zo zmluvných strán považuje ozbrojený útok proti jednej alebo niekoľkým z členských krajín za útok proti všetkým a zaväzuje sa v takom prípade individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami „podniknúť akciu, ktorú bude považovať za nevyhnutnú, vrátanie použitia ozbrojenej sily“

ČLÁNOK 5 Washingtonskej zmluvy

Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti. Akýkoľvek taký ozbrojený útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

NATO tvorí v súčasnosti 32 štátov. Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, USA a Taliansko. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. Česko, Maďarsko a Poľsko vstúpili do NATO v roku 1999. V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej členmi v roku 2004 stali Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko.

V roku 2009 prijalo NATO medzi seba balkánske štáty Albánsko a Chorvátsko. Nasledovali ďalšie dve balkánske krajiny – v roku 2017 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko. V roku 2023 vstúpilo do NATO Fínsko a zatiaľ posledným, v poradí 32. členským štátom Severoatlantickej aliancie sa 7. marca 2024 stalo Švédsko.

V širšom ponímaní sa štruktúra NATO skladá z dvoch častí – z civilnej (administratívnej) zložky a z vojenskej zložky. Rozhodnutia sa prijímajú len so súhlasom všetkých členských krajín, ktoré majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslancov) a vojenských zástupcov.

Hlavným politickým rozhodovacím orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council – NAC) so sídlom v Bruseli.

Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952 až 1957 lord Hastings Lionel Ismay zo Spojeného kráľovstva, od 1. októbra 2014 je na čele Severoatlantickej aliancie bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ