Ruský dopravný Suchoj nik nechce. Iba Rusi

Civilná sekcia ruského štátneho výrobcu lietadiel Suchoj prežíva ťažké časy. Ich dopravné lietadlo Superjet 100 nechce nikto zo zahraničia. Jediným zákazníkom je opäť iba štátny prepravca Aeroflot. Tá ešte v roku 2018 uzatvorila dlhodobý kontrakt na prevzatie 100 superjetov. Ďalšie potvrdené objednávky na tento rok však Suchoj nemá. Uviedli to pre agentúru Reuters dva nemenované zdroje.
Lietadlo vstúpilo na trh v roku 2011 ako prvé dopravné lietadlo vyrobené v Rusku od pádu Sovietskeho zväzu. Napriek miliardám dolárov, ktoré štát nalial do jeho vývoja, sa však firme Suchoj nedarí presadiť so superjetmi na trhu.
Sukhoi Civil Aircraft, kontrolovaný štátnym holdingom Rostec, očakával, že predá stovky superjetov. Slabý dopyt a problémy so servisom strojov však spôsobili, že dnes lieta iba 142 týchto lietadiel.
Najviac ich má ruská letecká spoločnosť Aeroflot, celkovo 54. Tento rok by mala dostať ďalších 17 strojov, uviedlo pre agentúru Reuters ruské ministerstvo obchodu a priemyslu. Dodávka je súčasťou väčšieho kontraktu z roku 2018, v rámci ktorého Aeroflot prevezme v rokoch 2019 až 2026 celkovo 100 lietadiel.
Podľa dvoch zdrojov oboznámených so situáciou však Suchoj ďalších zákazníkov na rok 2020 nemá. Väčšinou majú tieto stroje vo svojich flotilách ruské spoločnosti. Čo sa týka zahraničných prepravcov, reakcie sú zmiešané.
Jedným zo zákazníkov je írska letecká spoločnosť CityJet, ktorá však vlani prevádzku svojich siedmich superjetov zastavila. Ďalším je napríklad mexický Interjet, ktorý zasa minulý rok uviedol, že svojich 22 superjetov plánuje predať.
Suchoj má pri SuperJet 100 podľa portálu themoscowtimes.com dlhodobé problémy so servisom, logistikou a náhradnými dielmi, čo najviac odrádza potenciálnych zákazníkov.
Už v roku 2019 Suchoj za svojimi plánmi, čo sa týka predaja superjetov, výrazne zaostal. Chceli predať 16 kusov, no do konca roka sa podarilo predať osem, z toho päť prevzal Aeroflot.
Havária pri predvádzačke zastavila rozlet
Suchoj SuperJet 100 bolo skonštruované ako prvé ruské dopravné lietadlo po rozpade Sovietskeho zväzu. Prvý let absolvovalo v roku 2008. Ide stredné prúdové dopravné lietadlo s kapacitou 87 až 108 pasažierov. Dolet má 3 000 kilometrov v základnej verzii a 4 500 km v long range (LR) verzii.

Rusko malo veľké plány a chceli konkurovať kanadskému Bombardieru, či brazílskemu Embraeru. Ruský rozlet však zhatila havária v máji 2012 v Indonézii pri predvádzacom lete pre potenciálneho zákazníka. Ruskí piloti vleteli priamo do hory, pri nehode zomrelo 45 ľudí z toho viacero kľúčových inžinierov Suchoja. Podľa vyšetrovania piloti si pri rozprávaní so zákazníkom nevšimli, že vleteli do hornatého terénu, varovanie systému proti nebezpečnému priblíženiu (WTOL) považovali za chybné hlásenie a následne narazili do hory. Chybu spôsobila aj pozemná letová kontrola.
Od tejto nehody sa Suchoj nespamätal. Nepomohlo mu ani to, že z firmy v roku 2015 odišiel šéfdizajnér Michail Pogosjan. Podľa jeho vyjadrení vývoj stál až dve miliardy dolárov a zastavenie výroby tak neprichádza pre štátnu firmu do úvahy. Jedno lietadlo stojí približne 50 miliónov dolárov.
Povestný klinec do rakvy Suchoju zasadila nehoda z mája 2019, keď kvôli poruche na sa piloti pokúsili núdzovo pristáť, no lietadlo už za leto začalo horieť. Pri nehode zomrelo 41 zo 78 ľudí.
