Čína predstavila najnovší variant útočnej helikoptéry Z‑10

Čín­ske štát­ne médiá sa pochvá­li­li novou ver­zi­ou útoč­nej heli­kop­té­ry Zhis­heng­ji-10 (Z‑10) ľudo­vej oslo­bo­dzo­va­cej armá­dy (ČLOA) vyba­ve­nej nový­mi vývod­mi výfu­ko­vých ply­nov moto­ra. Vývo­dy sme­ru­jú­ce nahor majú pod­ľa exper­tov zní­žiť infra­čer­ve­nú sto­pu heli­kop­té­ry.

Moder­ni­zo­va­nú Z‑10 odfo­ti­li počas vojen­ské­ho cvi­če­nia čín­skej armá­dy. Foto­gra­fie sa prvý­krát obja­vi­li na armád­nom účte na sociál­nej sie­ti WeChat.

Pod­ľa Glo­bal Times s odvo­la­ním na čín­skych vojen­ských ana­ly­ti­kov, nová kon­fi­gu­rá­cia výfu­ko­vé­ho otvo­ru výraz­ne zvý­ši ťah moto­ra a mal by aj zní­žiť tepel­nú sto­pu pre zachy­te­nie v infra­čer­ve­nom spek­tre. Heli­kop­té­ry Z‑10 momen­tál­ne pohá­ňa­jú tur­bo­dú­chad­lo­vé čín­ske moto­ry WZ‑9 (1000 kW)
Čína v spo­lu­prá­ci s európ­skym par­tne­rom aktu­ál­ne pra­cu­je na výko­nej­šej ver­zií WZ-16 (1500 kW). Ten­to motor však pod­ľa ana­ly­ti­kov zatiaľ nevs­tú­pil do séri­ovej výro­by, ani neexis­tu­je žiad­ny kon­krét­ny náznak toho, že by boli nové Z‑10 vyba­ve­né tým­to výkon­nej­ším moto­rom.

Z‑10 sa prvý­krát dosta­la na oblo­hu v roku 2003 a slú­ži­la naj­me­nej pia­tim letec­kým plu­kom v Číne. V roku 2016 vede­nie armá­dy ozná­mi­lo, že všet­ky jej pozem­né letec­ké jed­not­ky boli vyba­ve­né Z‑10.

Útoč­nú heli­kop­té­ru Z‑10, navrh­la rus­ká spo­loč­nosť Kamov Design Bure­au s čín­skym 602. letec­kým dizaj­no­vým ústa­vom. Je urče­ná naj­mä pro­ti tan­kom a pozem­ným cie­ľom, čo doka­zu­je aj výzb­roj. Môže byť vyzb­ro­je­ná pro­ti­tan­ko­vý­mi rake­ta­mi AKD‑9 ale­bo AKD-10. Pod nosom je veža s 23 ale­bo 30-mili­met­ro­vým kanó­nom. Heli­kop­té­ra je tiež schop­ná niesť sekun­dár­né rake­ty TY-90 typu vzduch-vzduch.

Zdroj:thediplomat