ROZHOVOR: Aké je to lietať s americkými Black Hawkami?

Fran­ti­šek Zsol­dos (42) je pro­fe­si­onál­ny pilot a inštruk­tor v uni­kát­nom výcvi­ko­vom stre­dis­ku Slo­vak Trai­ning Aca­de­my v Koši­ciach. Vzťah k letec­tvu sa v jeho rodi­ne dedí po gene­rá­cie, on sám pri­tom lie­tal na soviet­skych vrtuľ­ní­koch MI-17 na mie­ro­vých misiách v Bos­ne a Koso­ve. Dnes však ove­ľa čas­tej­šie ovlá­da ame­ric­ké vrtuľ­ní­ky Black Hawk UH-60. S Fran­tiš­kom Zsol­do­som sme sa pre­to poroz­prá­va­li o tom, aké je to lie­tať a tré­no­vať novú gene­rá­ciu pilo­tov v tých­to legen­dár­nych stro­joch.

Ako ste priš­li k tomu, že sa sta­ne­te pilo­tom? Túži­li ste po tom­to povo­la­ní od det­stva?

Od malič­ka som to chcel robiť, môj otec bol stí­ha­cím pilo­tom, a tým pádom nič iné ako lie­ta­nie nepri­chá­dza­lo do úva­hy. Letec­tvo sa u nás dedí z gene­rá­cie na gene­rá­ciu, vždy som teda mal jas­nú pred­sta­vu, že sa sta­nem pilo­tom. 

Mno­hí pova­žu­jú lie­ta­nie vo vše­obec­nos­ti za nebez­peč­né. Je lie­ta­nie na vrtuľ­ní­koch nebez­peč­né? 

Lie­ta­nie je už len z prin­cí­pu nebez­peč­né. Nebo­li sme stvo­re­ní na lie­ta­nie, ale na cho­de­nie. Na dru­hej stra­ne, lie­ta­nie je jed­na z naj­bez­peč­nej­ších foriem pre­práv ak vez­me­me v úva­hu počet nehôd ver­zus počet nalie­ta­ných kilo­met­rov na oso­bu. Navy­še, máme množ­stvo postu­pov a kon­trol a tech­ni­ka je na špič­ko­vej úrov­ni. Máme výcvik, kto­rý nám zabez­pe­čí istú úro­veň bez­peč­nos­ti a tým pádom môže­me výcvik a lie­ta­nie pova­žo­vať za bez­peč­né. 

Pre lai­kov mož­no bude zau­jí­ma­vá otáz­ka – aký je roz­diel medzi pilo­to­va­ním lie­ta­diel a vrtuľ­ní­kov?

Je to obrov­ský roz­diel. Lie­tad­lo má pev­né kríd­la a väč­ši­nu času sa pohy­bu­je dopre­du a pri­stá­vať musí iba na urče­ných drá­hach, zatiaľ čo vrtuľ­ník sa pohy­bu­je do všet­kých sme­rov a vo vzdu­chu doká­že “visieť”. Vrtuľ­ník navy­še nebol vymys­le­ný aby pri­stá­val na letis­ku, ale umož­ňu­je pri­stá­tie mimo letis­ka – v teré­ne, na šik­mých plo­chách, medzi stro­ma­mi, čo ho robí mimo­riad­ne uni­kát­nym stro­jom.

Aké nároč­ne je naučiť sa ovlá­dať vrtuľ­ník? 

Tre­ba mať na to isté vlo­hy, no vo vše­obec­nos­ti sa dá pove­dať, že ovlá­dať vrtuľ­ník môže po pat­rič­nom tré­nin­gu tak­mer kaž­dý. Než sa tak sta­ne, tre­ba sa však na to pri­pra­vo­vať teore­tic­ky, aby člo­vek zvlá­dal rôz­ne sys­té­my – ako vrtuľ­ník pra­cu­je, ako fun­gu­je aero­dy­na­mi­ka, mete­oro­ló­gia, navi­gá­cia. No a potom veľa prak­tic­ké­ho výcvi­ku, dovo­lil by som si pove­dať, že dlhé roky výcvi­ku.

Ako vyze­rá výcvik pre nových adep­tov na pilo­tov, z čoho pozos­tá­va? 

Výcvik na pilo­tov sa skla­dá naj­mä z teore­tic­kej príp­ra­vy. Začí­na­me s anglič­ti­nou, potom pokra­ču­je­me v odbor­ných pred­me­toch, ako je navi­gá­cia, mecha­ni­ka, aero­dy­na­mi­ka letu, kon­štruk­cia vrtuľ­ní­ka. Potom pokra­ču­je­me teore­tic­kou príp­ra­vou – ako sa vrtuľ­ník ovlá­da, aké úlo­hy bude­me plniť, aké sú limi­ty vrtuľ­ní­ka, naštu­du­je­me si pre­vádz­ko­vé prí­ruč­ky k dané­mu kon­krét­ne­mu typu. A potom veľ­mi veľa času strá­vi­me samot­ným lie­ta­ním, fyzic­kým výcvi­kom.

Vie­me si letec­ký výcvik pred­sta­viť ako výcvik v auto­š­ko­le? Má inštruk­tor vždy kon­tro­lu nad stro­jom? 

Je to pres­ne ako v auto­š­ko­le, dokon­ca aj viac, pre­to­že v auto­š­ko­le inštruk­tor volant nemá. Ja mám plné ria­de­nie nad celým vrtuľ­ní­kom a kedy­koľ­vek ho môžem pre­brať. A s pove­lom – „My con­trol“ ale­bo „Pre­be­rám ria­de­nie“, žiak púš­ťa ria­de­nie a ja zachra­ňu­jem situ­áciu a opra­vu­jem jeho chy­bu.

Lie­tať vrtuľ­ní­kom je bez­po­chy­by atrak­tív­ne povo­la­nie, no mys­lí­te si, že aj súčas­ná gene­rá­cia mla­dých ľudí sa chce stať pilot­mi? 

Urči­te ide stá­le o atrak­tív­ne povo­la­nie, o kto­ré je aj dnes veľ­ký záu­jem. Sved­čia o tom tak­mer neus­tá­le napl­ne­né kapa­ci­ty vo výcvi­ko­vom stre­dis­ku Slo­vak Trai­ning Aca­de­my. Toto povo­la­nie nepat­rí medzi úpl­ne bež­né, mňa osob­ne stá­le nesku­toč­ne baví ten pocit, že člo­vek ovlá­da tak­to obrov­ský stroj.

Slo­vak Trai­ning Aca­de­my v spo­lu­prá­ci s Letec­kou fakul­tou Tech­nic­kej uni­ver­zi­ty oži­vi­li his­tó­riu letec­ké­ho výcvi­ku v Koši­ciach. Ako vidí­te budúc­nosť toh­to výcvi­ku? 

Budúc­nosť vidím veľ­mi pozi­tív­ne. Roz­be­hol sa tu veľ­ký krás­ny pro­jekt. V Koši­ciach je veľ­ké množ­stvo štu­den­tov, veľ­ké množ­stvo tech­ni­ky a samoz­rej­me ľudí, kto­rí tu pra­cu­jú – či už pozem­ný per­so­nál, ale aj inštruk­to­rov, čo je ide­ál­ny mix fak­to­rov. Okrem toho máme k dis­po­zí­cii tiež veľ­ké výcvi­ko­vé stre­dis­ko na pome­ry Slo­ven­ska, ale aj na pome­ry Euró­py. Je tu per­spek­tí­va ras­tu, tak nech sa nám lie­ta dob­re a bez­peč­ne.

Vie­me, že let­ka v Slo­vak Trai­ning Aca­de­my má k dis­po­zí­cii 20 vrtuľ­ní­kov, od ľah­kých po ťaž­ké, aký je roz­diel pilo­to­vať naprí­klad malý MD-530 a legen­dár­ny Black Hawk? 

Logic­ky tam je istý roz­diel, no napriek tomu je tam straš­ne veľa podob­ných vecí. Prin­cíp lie­ta­nia a ovlá­da­nia je úpl­ne rov­na­ký. Roz­diel je v hmot­nos­ti a výko­ne vrtuľ­ní­ka. MD-530 váži zhru­ba jeden-a-pol tony, kdež­to Black Hawk je vrtuľ­ník, kto­rý váži až 12 ton. Je tam iná zotr­vač­nosť, iné roz­me­ry vrtuľ­ní­ka. V Black Hawku je navy­še posád­ka 2 – 3 ľudí, tak­že aj tá spo­lu­prá­ca posád­ky je troš­ku iná než v malom vrtuľ­ní­ku. 

Ako vní­ma­te fakt, že legen­dár­ne stro­je UH-60 Black Hawk, na kto­rých lie­ta­te aj vy, sa dosta­li aj do výzb­ro­je Vzduš­ných síl Ozb­ro­je­ných síl Slo­ven­skej repub­li­ky? 

Je to zvlášt­ne, pre­to­že pred pár desať­ro­čia­mi by to nebo­lo mož­né. Je to vývoj, sú to naj­mo­der­nej­šie vrtuľ­ní­ky, kto­ré momen­tál­ne na sve­te v tej­to kate­gó­rii exis­tu­jú, tak­že urči­te to vní­mam ako pozi­tív­nu vec.