Koľko vojakov majú Američania v zahraničí? Dosť, ale menej ako v minulosti

Spo­je­né štá­ty ame­ric­ké sú šta­tis­tic­ky naj­sil­nej­šou vojen­skou moc­nos­ťou na sve­te. Na obra­nu míňa­jú naj­viac peňa­zí nie­len cel­ko­vo, ale aj v pre­poč­te na oby­va­te­ľa.

Aktu­ál­ny graf uka­zu­je vojen­skú prí­tom­nosť ame­ric­kých jed­no­tiek v zahra­ni­čí. Vychá­dza z ofi­ciál­nych zdro­jov Pen­ta­go­nu, dát Orga­ni­zá­cie spo­je­ných náro­dov, či doku­men­tov ame­ric­ké­ho Kon­gre­su.

Graf uka­zu­je, že cel­ko­vá prí­tom­nosť ame­ric­kých jed­no­tiek za hra­ni­ca­mi USA poma­ly kle­sá, hoci ich nasa­de­nie zavá­sí od aktu­ál­nych bojo­vých ope­rá­cií, no už zďa­le­ka nedo­sa­hu­je počty z čias stu­de­nej voj­ny. Vte­dy sa cel­ko­vé počty vysla­ných voja­kov dosa­ho­va­li tak­mer mili­ón ľudí.

Graf záro­veň spá­ja dve kate­gó­rie ame­ric­kých voja­kov. Dis­lo­ko­va­ných naj­mä v Euró­pe (Nemec­ko, Talian­sko), či Japon­sku, kto­rí pôso­bia na vojen­ských základ­niach, no nezú­čast­ňu­jú bojo­vých ope­rá­cií a v kra­ji­ne sú aj s rodi­na­mi.

Dru­hou kate­gó­ri­ou sú voja­ci vysla­ní do kon­flikt­ných zón ako je Afga­nis­tan, Irak, či Sýria. Prá­ve tak­to vysla­ní voja­ci zvy­šu­jú cel­ko­vé počty.

Obrov­ský roz­sah voj­ny v záli­ve pro­ti Sad­dá­mo­vi Husaj­no­vi uka­zu­je graf, pod­ľa kto­ré­ho bolo v tom čase nasa­de­ných toľ­ko voja­kov, čo počas voj­ny vo Viet­na­me.

Zau­jí­ma­vos­ťou je kon­ti­nu­ál­ne kle­sa­jú­ci počet ame­ric­kých voja­kov v Euró­pe naj­mä dis­lo­ko­va­ných v Nemec­ku. Naj­väč­ší pre­pad je evi­dent­ný po roku 1989 a násled­ne po roz­pus­te­ný Var­šav­ské­ho pak­tu v roku 1991. Naopak v Japon­sku a Juž­nej Kórey zostá­va počet ame­ric­kých voja­kov sta­bil­ný od sedem­de­sia­tych rokov.

Lukáš Milan