Generálmajor Roman Gofman bol oficiálne schválený za budúceho riaditeľa izraelskej spravodajskej služby Mossad, pričom svoje päťročné funkčné obdobie začne 2. júna 2026. Rozhodnutie o jeho menovaní potvrdila kancelária premiéra Benjamina Netanjahua po tom, čo získal súhlas poradnej komisie pre menovanie vysokých štátnych úradníkov. Gofman v tejto kľúčovej pozícii nahradí odchádzajúceho šéfa Davida Barneu. Napriek oficiálnemu schváleniu toto menovanie sprevádza vlna kritiky a pochybností, ktoré sa týkajú nielen jeho profesijnej minulosti, ale aj blízkych väzieb na súčasného predsedu vlády.
Foto: IDF Spokesperson´s Unit
Gofmanov životný príbeh je fascinujúcim obrazom úspešnej integrácie. Narodil sa v Bielorusku a do Izraela sa prisťahoval ako štrnásťročný v roku 1990. Svoju kariéru zasvätil armáde, konkrétne obrneným zborom, kde sa vypracoval až na rešpektovaného veliteľa divízie. Do širšieho povedomia verejnosti sa zapísal najmä počas tragických udalostí zo 7. októbra 2023. V čase útoku Hamasu velil výcvikovej základni, no neváhal sa osobne zapojiť do boja na hraniciach s Gazou, kde bol v krvavej prestrelke vážne zranený. Tento prejav osobnej odvahy mu v politických kruhoch vydobyl povesť rázneho lídra, no kritici zo spravodajského prostredia upozorňujú, že mu chýba tradičné operačné zázemie nevyhnutné pre vedenie takej špecifickej agentúry, akou je Mossad.
Čítajte viac Netanjahu si vybral svojho vojenského tajomníka Romana Gofmana za nového riaditeľa Mossadu
Hlavným bodom sporu v rámci schvaľovacieho procesu bol incident z roku 2022, kedy Gofman velil 210. regionálnej divízii na Golanských výšinách. Pod jeho velením došlo k nezákonnej aktivácii vtedy len sedemnásťročného Oriho Elmakayesa, ktorý mal slúžiť v online vplyvovej kampani v arabčine zameranej proti Iránu a militantným skupinám. Celá operácia skončila fiaskom a mladík strávil osemnásť mesiacov vo väzbe kvôli obvineniam z úniku utajovaných informácií. Neskôr sa však preukázalo, že tieto informácie mu podsunuli priamo dôstojníci Izraelských obranných síl (IDF) pod Gofmanovým dohľadom. Samotný Elmakayes ostro vystúpil proti generálovmu menovaniu a obvinil ho, že ho v čase krízy opustil a zriekol sa zodpovednosti.
Čítajte viac Izrael uťahuje slučku okolo Hizballáhu: Strategický prielom na rieke Lítání a nasadenie elitných divízií
Aj v samotnej poradnej komisii nepanovala úplná zhoda. Kým traja mladší členovia dali Gofmanovi zelenú s odôvodnením, že starý incident by nemal brániť jeho kariérnemu postupu, predseda komisie Asher Grunis odporučil jeho diskvalifikáciu. Grunisov postoj reflektuje obavy časti bezpečnostnej elity, ktorá v Gofmanovi vidí skôr politického nominanta než nestranného profesionála. Gofman totiž posledné dva roky slúžil ako Netanjahuov vojenský tajomník, pričom presadzoval tvrdú líniu vrátane trvalej vojenskej kontroly nad Pásmom Gazy.
Zapojenie Mossadu do operácie s pagermi (v zahraničí známej aj pod kódovým označením Operácia Grim Beeper) je považované za jeden z najkomplexnejších a najúspešnejších zásahov v histórii moderných spravodajských služieb. Hoci sa Izrael k operácii oficiálne prihlásil až s odstupom času (v novembri 2024 premiér Netanjahu potvrdil, že operáciu schválil napriek odporu niektorých predstaviteľov obrany), detaily odhaľujú precízne plánovanie, ktoré trvalo roky. Podstata zapojenia Mossadu spočívala v nasledujúcich krokoch:
Infiltrácia dodávateľského reťazca – Mossad nevykonal jednoduchú sabotáž existujúcich zariadení, ale vytvoril celú schému na ich výrobu. Podľa zverejnených informácií izraelská služba založila minimálne tri fiktívne spoločnosti (vrátane známej firmy BAC Consulting v Maďarsku), ktoré vystupovali ako držitelia licencií na výrobu pagerov značky Gold Apollo. Mossad tak v podstate „predal“ tieto zariadenia Hizballáhu prostredníctvom prostredníkov, čím získal absolútnu kontrolu nad ich vnútrom už vo fáze výroby.
Technické riešenie a výbušnina – Do každého pagera (konkrétne modelu AR-924) bola zabudovaná miniatúrna nálož vysoko výkonnej výbušniny (PETN). Tá bola takmer neviditeľná, schovaná v obale batérie alebo v tesnej blízkosti základnej dosky. Mossad vyvinul riešenie, ktoré umožnilo aktivovať výbušninu na diaľku prostredníctvom špecifického kódovaného signálu. Aby útok spôsobil čo najväčšie škody, pagery pred výbuchom pípali, čo prinútilo používateľov vziať ich do rúk alebo si ich priložiť k tvári, aby si prečítali správu.
Strategické načasovanie – Operácia, ktorá vyvrcholila 17. septembra 2024, bola pre Hizballáh zdrvujúca. Skupina prešla na používanie pagerov práve preto, aby sa vyhla sledovaniu mobilných telefónov zo strany Izraela, čo Mossad dokonale predvídal a využil. K útoku došlo v čase, keď napätie na hraniciach eskalovalo, a výbuchy vyradili z boja tisíce operatívcov a veliteľov Hizballáhu, čím úplne ochromili ich vnútornú komunikáciu.
Výsledok a dôsledky – Zapojenie Mossadu demonštrovalo schopnosť totálnej penetrácie logistiky nepriateľa. Výsledkom boli tisíce zranených a desiatky mŕtvych členov Hizballáhu, pričom hneď na druhý deň nasledovala druhá vlna útokov s vybuchujúcimi vysielačkami. Táto operácia zásadne podkopala dôveru vnútri šiitskeho hnutia a potvrdila technologickú nadvládu izraelských spravodajských služieb nad ich regionálnymi protivníkmi.
Vymenovanie Romana Gofmana prichádza v období, kedy sa aj ďalšie izraelské bezpečnostné zložky dostávajú pod vedenie bývalých armádnych generálov, čo je trend, ktorý podľa niektorých analytikov mení tradičný charakter spravodajských služieb. Gofman tak vstupuje do čela Mossadu v čase extrémneho regionálneho napätia, pričom bude musieť nielen čeliť vonkajším hrozbám, ale aj presvedčiť vlastných agentov a verejnosť, že jeho prioritou je bezpečnosť štátu a nie politické ciele premiéra.
