Súčasná tvár špionáže v Európe prechádza zásadnou a znepokojivou transformáciou, v ktorej tradičných spravodajských dôstojníkov čoraz častejšie nahrádzajú bežní civilisti. Podľa vysokého predstaviteľa holandskej kontrarozviedky Youssefa Aita Daouda sa Rusko, Irán a ďalšie mocnosti čoraz viac spoliehajú na takzvaný „zločin ako službu“.
Čítajte viac V Haagu boli zadržaní dvaja tínedžeri za jednorazovú špionáž pre Rusko
Cudzie služby už nepotrebujú vysielať vlastných agentov do terénu, namiesto toho si cez internet najímajú nenápadných Európanov na vykonávanie špionáže, vandalizmu či sabotáží. Motiváciou pre týchto nových regrútov nie je štátna ideológia, ale prísľub rýchleho zárobku alebo túžba po dobrodružstve. Celý proces je pritom maskovaný tak, aby na prvý pohľad nebolo jasné, že za požiadavkou na podpálenie objektu alebo mapovanie okolia citlivých budov stojí cudzia mocnosť.
Kontrašpionáž (alebo kontrarozviedka) je súbor aktivít, opatrení a operácií, ktoré vykonávajú spravodajské služby alebo špecializované policajné útvary s cieľom identifikovať, neutralizovať a mariť činnosť cudzích spravodajských služieb na vlastnom území alebo voči vlastným záujmom. Kým špionáž sa zameriava na získavanie cudzích tajomstiev, úlohou kontrašpionáže je tieto tajomstvá chrániť a odhaľovať tých, ktorí sa ich snažia ukradnúť. Medzi jej hlavné úlohy a formy patrí:
- Detekcia a monitoring – Ide o vyhľadávanie agentov cudzích mocností, ktorí pôsobia pod diplomatickým krytím na ambasádach, alebo ako takzvaní „ilegáli“ bez oficiálnych väzieb na svoj štát. V súčasnosti sa tento monitoring vo veľkej miere presúva do kyberpriestoru, kde kontrašpionáž sleduje hackerské skupiny napojené na cudzie vlády.
- Neutralizácia hrozieb – Ak je cudzí agent odhalený, kontrašpionáž má niekoľko možností. Môže dôjsť k jeho zadržaniu, vyhosteniu z krajiny (ak ide o diplomata) alebo k jeho „otočeniu“ – teda k presvedčeniu, aby začal pracovať pre domáci štát ako dvojitý agent.
- Dezinformácie a klamné operácie – Kontrašpionáž často podhadzuje cudzej službe falošné alebo bezvýznamné informácie. Cieľom je zmiasť protivníka, prinútiť ho mrhať zdrojmi na nepodstatné ciele alebo odhaliť jeho skutočné metódy a komunikačné kanály.
- Ochrana kritickej infraštruktúry a štátneho tajomstva – Súčasťou kontrašpionáže je aj prevencia. To zahŕňa preverovanie osôb (previerky), ktoré majú prístup k utajovaným skutočnostiam, zabezpečenie vládnych budov proti odpočúvaniu a ochranu strategických podnikov pred priemyselnou špionážou.
- Boj proti hybridným hrozbám – V modernom ponímaní kontrašpionáž bojuje aj proti sabotážam, politickému ovplyvňovaniu volieb a šíreniu dezinformácií, ktoré majú za cieľ destabilizovať spoločnosť v prospech cudzej moci.
Tento nový trend výrazne komplikuje prácu bezpečnostným zložkám po celom kontinente, pretože sledovanie amatérskych aktérov operujúcich v takzvanej šedej zóne medzi vojnou a mierom je omnoho náročnejšie než monitorovanie známych teroristických skupín. Na rozdiel od ideologicky motivovaných radikálov sa títo civilní aktéri neprejavujú v podozrivých kruhoch a ich aktivita sa začína v anonymite online platforiem, ako je Telegram.
Čítajte viac Holandské sily sa pokúsili zostreliť neznáme drony nad základňou Volkel
Holandsko na túto hrozbu reagovalo sprísnením legislatívy a vytvorením špecializovaného policajného tímu, ktorý má za úlohu odhaľovať prenosy informácií cudzím vládam aj v prípadoch, keď nejde o oficiálne štátne tajomstvo. Príkladom úspešného zásahu bolo nedávne zatknutie dvoch mladíkov v Haagu, ktorí sa pokúšali monitorovať internetovú prevádzku pri diplomatických budovách a sídlach medzinárodných organizácií na príkaz hackerskej skupiny napojenej na Rusko.
Tu je stručný prehľad varovných signálov, ktoré môžu naznačovať, že vás niekto na internete skúša zneužiť na pochybné aktivity alebo nelegálny zber informácií.
- Podozrivý charakter ponuky – Prvým varovným znakom je nečakané oslovenie s ponukou ľahkého zárobku alebo dobrodružstva, ktoré nevyžaduje žiadnu špecifickú kvalifikáciu. Môže ísť o banálne úlohy, ako je fotenie budov, monitorovanie pohybu v okolí úradov, nákup špecifickej elektroniky alebo doručovanie zásielok neznámeho obsahu. Ak odmena výrazne prevyšuje náročnosť úlohy (napríklad stovky až tisíce eur za pár fotografií), ide o klasickú návnadu.
- Dôraz na utajenú komunikáciu – Náborári sa vás budú snažiť čo najrýchlejšie presunúť z bežných sociálnych sietí na platformy s koncovým šifrovaním a možnosťou automatického mazania správ, ako je napríklad Telegram alebo Signal. Varovným signálom je, ak trvajú na používaní prezývok, vyžadujú od vás pravidelné hlásenia o polohe alebo vás inštruujú, aby ste o ich požiadavkách s nikým nehovorili.
- Nezvyčajné technické požiadavky – Zbystrite pozornosť, ak vás niekto požiada, aby ste si do telefónu nainštalovali neznámu aplikáciu, pripojili k svojmu zariadeniu cudzí USB kľúč, alebo sa pohybovali v blízkosti vládnych budov so zapnutým Wi-Fi a Bluetooth. Môže ísť o pokus využiť vás ako fyzický nosič pre sledovacie zariadenia (takzvané sniffery), ktoré zachytávajú dáta z okolitých sietí.
- Prílišná zvedavosť na pracovné prostredie – Pokiaľ pracujete v štátnej správe, kritickej infraštruktúre alebo v IT sektore, varovným signálom je nadviazanie kontaktu cez profesionálne siete, ktoré rýchlo skĺzne k „nevinným“ otázkam o bezpečnostných protokoloch, typoch používaného softvéru alebo usporiadaní vašej kancelárie. Často sa to deje pod rúškom záujmu o výskum, akademickú spoluprácu alebo ponuku lepšie platenej práce u konkurencie.
- Tlak na rýchlosť a vyvolávanie emócií – Manipulátori často pracujú s umelo vytvoreným časovým stresom. Tvrdia, že úlohu treba splniť okamžite, inak prídete o peniaze. Zároveň sa môžu snažiť apelovať na vaše emócie, zvedavosť alebo pocit dôležitosti, pričom zdôrazňujú, že ste jediný, kto im v danej veci môže pomôcť.
Hoci najväčšiu pozornosť pútajú hybridné útoky vedené z Kremľa, spravodajské služby varujú aj pred narastajúcim vplyvom Číny, Iránu či Maroka. Tieto krajiny využívajú široké spektrum nástrojov od priemyselnej špionáže až po transnacionálnu represiu zameranú na disidentov žijúcich v Európe. Európske štáty ako Nemecko už spustili informačné kampane, aby svojich občanov varovali, že sa môžu stať „agentmi na jedno použitie“, ktorých cudzie služby po splnení úlohy bez váhania obetujú. Najväčšou výzvou pre prokurátorov zostáva dokazovanie vedomého konania v prospech cudzieho štátu, čo sa potvrdilo aj pri nedávnych súdnych procesoch, kde sa tresty za odcudzenie citlivých dokumentov pohybovali na spodnej hranici sadzieb práve kvôli dôkaznej núdzi.
