Hoci bol zakladateľ Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v roku 2023 po svojej neúspešnej vzbure fyzicky zlikvidovaný, jeho dedičstvo v službách Vladimira Putina žije ďalej. Podľa najnovších zistení denníka Financial Times (FT) a popredných západných spravodajských služieb prešli niekdajšie štruktúry „Putinovho kuchára“ zásadnou transformáciou. Bývalí náborári wagnerovcov a zamestnanci jeho petrohradskej „trolej farmy“ dnes tvoria chrbticu novej ruskej ofenzívy v Európe – kampane zameranej na sabotáže, podpaľačstvo a šírenie chaosu.
Rozšírenie definície špionáže (z tajomstiev na vplyv) – Tradične musel prokurátor dokázať, že páchateľ odcudzil „utajovanú skutočnosť“. Nová legislatíva (napríklad v Poľsku, Nemecku či pobaltských štátoch) sa posúva k definícii zahraničného zasahovania.
- Čo sa mení: Trestným činom už nie je len krádež dokumentov, ale akákoľvek činnosť vykonávaná v mene alebo v prospech cudzej spravodajskej služby, ktorá môže poškodiť záujmy štátu.
- Dôsledok: Ak vás ruská rozviedka cez Telegram najme, aby ste zapálili sklad pomoci pre Ukrajinu, nebudete súdený len za „vandalizmus“ (za čo sú nízke tresty), ale za akt nepriateľského vplyvu v mene cudzej moci, kde sú sadzby často nad 10 rokov.
Kriminalizácia „spolupráce“ bez ohľadu na výsledok – Mnohé štáty (vrátane najnovších úprav v Spojenom kráľovstve cez National Security Act a podobných iniciatív v EÚ) zavádzajú nové kategórie trestných činov:
- Príprava špionáže: Trestným činom je už samotné nadviazanie kontaktu s agentom cudzej moci s úmyslom spolupracovať.
- Neregistrovaný zahraničný vplyv: Po vzore amerického zákona FARA sa v Európe diskutuje o registroch osôb a subjektov financovaných zo zahraničia. Ak vykonávate politickú alebo sabotážnu činnosť a nepriznáte svoje financovanie, automaticky porušujete zákon.
Zavedenie pojmu „Nepriateľský akt“ namiesto kriminálneho činu – Francúzsko a Poľsko patria k lídrom v zavádzaní legislatívy, ktorá rozlišuje medzi bežnou kriminalitou a hybridnou hrozbou.
- Prečo je to dôležité: Pri bežnom trestnom čine (napr. kyberútok na nemocnicu) má polícia obmedzené právomoci. Ak je však čin klasifikovaný ako „nepriateľský akt sponzorovaný štátom“, tajné služby môžu použiť invazívnejšie metódy sledovania a prokurátori môžu žiadať doživotie (ako sme videli v prípade Wiktora Ź. v Bydgoszczi).
Problém s „Plausible Deniability“ – Hlavnou výzvou pre právnikov zostáva dokázať spojenie so štátom. Rusko (GRU) zámerne využíva kriminálnikov, aby mohlo tvrdiť: „To neboli naši agenti, to bol len nahnevaný občan alebo bežný zlodej.“ Nové zákony preto umožňujú súdom vyvodiť záver o štátnom sponzoringu na základe vzoru správania (pattern of behavior) a digitálnych stôp, aj keď neexistuje priamy písomný rozkaz z Moskvy.
Nová úloha pre „mäsiarov z Bachmutu“
Náborári, ktorí v minulosti prečesávali chudobné ruské regióny a väznice, aby získali „potravu pre delá“ do bojov na Ukrajine, dostali od ruskej vojenskej rozviedky (GRU) novú, sofistikovanejšiu úlohu. Ich cieľom už nie je frontová línia v Donbase, ale mestá v členských štátoch NATO. Vyhľadávajú ekonomicky zraniteľných Európanov, marginalizované osoby, kriminálnikov či migrantov, ktorí sú za relatívne malé sumy ochotní vykonávať špinavú prácu pre Kremeľ. Podľa spravodajských dôstojníkov GRU efektívne „využíva talenty, ktoré má k dispozícii“. Wagnerovci a propagandisti z Internet Research Agency (trollia farma) totiž „hovoria rovnakým jazykom“ ako ich potenciálne obete z okraja spoločnosti. Ich kanály na Telegrame sú majstrovsky nastavené tak, aby oslovili publikum bez životného cieľa a finančnej stability.
Stratégia „plausible deniability“ a agenti na jedno použitie
Ruské tajné služby (GRU a FSB) museli zmeniť taktiku po tom, čo európske krajiny v uplynulých rokoch vyhostili stovky špiónov pôsobiacich pod diplomatickým krytím. Moskva sa preto začala spoliehať na sieť sprostredkovateľov. Medzi centrálou v Moskve a koncovým vykonávateľom v Londýne či Varšave sa snažia udržiavať aspoň dva stupne odstupu. Cieľom je tzv. plausible deniability – možnosť vierohodne poprieť akúkoľvek účasť štátu na týchto kriminálnych činoch. Títo „agenti na jedno použitie“ dostávajú široké spektrum úloh:
- Podpaľačstvo: Útoky na sklady s humanitárnou pomocou pre Ukrajinu alebo autá nepohodlných politikov.
- Vandalizmus a napadnutia: Fyzické útoky na kritikov Kremľa v exile.
- Informačné operácie: Predstieranie aktivít nacistických propagandistov s cieľom vyvolať sociálne napätie a polarizovať spoločnosť.
Čítajte viac 56-ročná Nemka z Ukrajiny sa dostala do blízkosti Merza a Zelenského
V súvislosti s hybridnou vojnou a sabotážami, je atribúcia (pripísanie) proces identifikácie a oficiálneho určenia vinníka za konkrétny nepriateľský akt.Zatiaľ čo pri klasickom útoku (napr. ak raketa preletí hranicu) je vinník jasný, pri aktivitách ruskej GRU v Európe je atribúcia tou najťažšou časťou práce tajných služieb. Tu sú hlavné aspekty atribúcie v tomto kontexte:
Prekonávanie „Vierohodného popretia“ (Plausible Deniability) – Kremeľ využíva wagnerovcov a „agentov na jedno použitie“ (ako bol Dylan Earl) práve preto, aby atribúciu znemožnil.
- Cieľ Ruska: Ak sklad zapáli miestny kriminálnik, Moskva povie: „To nie sme my, to je domáci problém vašej kriminality.“
- Cieľ tajných služieb: Dokázať, že hoci zápalku držal miestny mladík, peniaze a pokyny prišli cez Telegram od osoby napojenej na ruskú štátnu štruktúru.
Tri úrovne atribúcie – Pri vyšetrovaní sabotáží sa analytici snažia prepojiť tri body: Technická úroveň: Digitálne stopy, kryptomenové platby za útok, IP adresy kurátorov na Telegrame. Operačná úroveň: Zhoda s inými útokmi (napr. rovnaký spôsob zapálenia skladu v Londýne aj v Berlíne naznačuje jednu „školu“ výcviku). Strategická úroveň: Súlad útoku s politickými cieľmi Kremľa (napr. útok sa stane presne v čase, keď krajina schvaľuje nový balík pomoci pre Ukrajinu).
Politická vs. Právna atribúcia – Toto je kľúčový rozdiel:
- Právna atribúcia: Vyžaduje nepriestrelné dôkazy, ktoré obstoja pred súdom. Je veľmi ťažké odsúdiť štát za čin jednotlivca, ak medzi nimi nie je priamy písomný rozkaz.
- Politická atribúcia: Štát alebo aliancia (NATO) verejne vyhlási: „Sme presvedčení, že za týmto útokom stojí Rusko.“ Toto umožňuje zaviesť sankcie alebo prijať odvetné opatrenia aj bez súdneho verdiktu.
Problém „šedej zóny“ – V hybridnom konflikte sa útočník pohybuje v tzv. šedej zóne – pod prahom otvorenej vojny. Ak je atribúcia nejasná alebo pomalá, obetný štát nevie, ako reagovať. Má odpovedať diplomaticky? Vojensky? Ak nie je jasná atribúcia, akákoľvek tvrdá odveta vyzerá ako neopodstatnená agresia.
Od Telegramu k teroru: Prípad Dylan Earl
Ilustračným príkladom tejto novej taktiky je prípad 21-ročného Brita Dylana Earla. Ten bol naverbovaný koncom roka 2023 práve cez telegramové kanály spojené s Wagnerovou skupinou. Jeho kurátor mu lichotil slovami, že je múdry a inteligentný a nazval ho „dýkou v Európe“, ktorú budú „dôkladne brúsiť pre seriózne bitky“. Earl, motivovaný vidinou peňazí a dôležitosti, následne zorganizoval ďalších mladíkov a zapálil sklad vo východnom Londýne napojený na ukrajinskú spoločnosť. Plánoval tiež útok na vinotéku Jevgenija Čičvarkina, známeho kritika Putina.
Čítajte viac Poľsko, Nemecko a Litva zasahujú proti diverzantom riadeným z Ruska
Bilancia hybridnej vojny
Informačná agentúra Associated Press identifikovala už najmenej 145 incidentov po celej Európe, ktoré nesú rukopis tejto ruskej hybridnej kampane. Hoci ruská sabotážna kampaň v roku 2025 nakrátko poľavila – pravdepodobne kvôli prehodnocovaniu taktiky a snahe získať kontrolu nad nespoľahlivými kriminálnymi živlami – očakáva sa, že v roku 2026 opäť naberie na intenzite. Kremeľ úspešne integroval zvyšky wagnerovcov do štátnych štruktúr pod priamy dohľad ministerstva obrany. Tento krok umožnil GRU uvoľniť svoje kmeňové zdroje pre vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo destabilizáciu Európy prenechala „low-costovým“ agentom riadeným cez sprostredkovateľskú sieť bývalých žoldnierov. Hoci má tento prístup svoje slabiny – diletantizmus naverbovaných agentov často vedie k ich rýchlemu odhaleniu – rozsah a nízke náklady tejto kampane predstavujú pre európske bezpečnostné zložky bezprecedentnú výzvu. „Wagner“ už nie je len armádou na bojisku; stal sa neviditeľnou sieťou, ktorá sa snaží podpáliť Európu zvnútra.
