Zatiaľ čo sa svetová diplomatická pozornosť sústredí na Abú Zabí, kde prebiehajú trojstranné rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, Rusko potichu zintenzívňuje svoje nepriateľské aktivity v inej sfére – vo vesmíre. Podľa najnovších zistení európskych bezpečnostných služieb a spravodajských dôstojníkov sa obežná dráha Zeme stala dejiskom sofistikovanej špionáže a kybernetických hrozieb, ktoré priamo cielia na kritickú infraštruktúru Európy.
Čítajte viac Británia a Nemecko investujú miliardy proti ruskej špionáži a laserovým útokom vo vesmíre
„Parazitické“ satelity Luč: Špehovanie z tesnej blízkosti
Západní vojenskí experti a civilné orgány už dlhší čas s rastúcim znepokojením monitorujú ruské satelity Luč-1 a Luč-2. Tieto zariadenia nie sú bežnými telekomunikačnými družicami; ich správanie na obežnej dráhe vykazuje všetky znaky cieleného rádiotechnického prieskumu. Podľa údajov zverejnených denníkom Financial Times vykonala najmä sonda Luč-2 od svojho vypustenia v roku 2023 až 17 riskantných priblížení k európskym družiciam. Tieto manévre nie sú náhodné. Ruské sondy sa umiestňujú do vnútra tzv. „dátového kužeľa“ – úzkeho lúča, v ktorom prebieha prenos informácií medzi pozemnými stanicami a satelitmi. Takýmto spôsobom dokážu efektívne „odpočúvať“ komunikáciu, analyzovať činnosť cieľových zariadení a monitorovať intenzitu ich využívania. Belinda Marchandová zo spoločnosti Slingshot Aerospace potvrdzuje, že tieto ruské aparáty dokážu sledovať svoje ciele celé týždne až mesiace. Aktuálnym príkladom je satelit Intelsat 39, ktorý zabezpečuje kľúčové spojenie pre Európu, Afriku a Áziu. Luč-2 sa v jeho tesnej blízkosti od marca 2023 ocitol už tretíkrát.
Čítajte viac Nárast počtu porúch satelitnej GPS navigácie v nemeckých lietadlách v roku 2025
Zraniteľnosť nezašifrovaných dát
Najväčším problémom pre bezpečnosť Európy je technologický dlh. Mnohé európske družice, ktoré sú dnes v prevádzke, boli vypustené pred rokmi a nedisponujú moderným šifrovaním. Hoci sa primárne využívajú na civilné účely, ako je satelitná televízia či internet, pretekajú nimi aj citlivé štátne a vojenské komunikácie. Spravodajské služby varujú, že hoci Luč pravdepodobne nemá fyzickú silu na priame zničenie iného satelitu, informácie, ktoré zbiera, sú kritické pre budúcu sabotáž. Rusko by vďaka získaným dátam mohlo: Simulovať príkazy operátorov: Podsunúť satelitu falošné inštrukcie na zážih motorov. Vychýliť satelit z dráhy: Spôsobiť jeho nekontrolovaný pád do atmosféry alebo ho vytlačiť do hlbokého vesmíru. Lokalizovať pozemné terminály: Presne určiť, odkiaľ prichádzajú signály na zemi, čo je kľúčové pre koordináciu útokov v reálnom svete.
Čítajte viac Európska komisia chce vlastnú satelitnú sieť pre vojenské spravodajstvo
Achillova päta moderných národov
Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil satelitné siete za „Achillovu pätu“ súčasnej spoločnosti. Paralýza týchto sietí by znamenala nielen stratu internetu či GPS, ale aj kolaps logistiky, bankového sektora a vojenského velenia. Ruské aktivity vo vesmíre sú vnímané ako ďalší dielik skladačky hybridnej vojny, ktorá zahŕňa aj sabotáže podmorských káblov na Zemi.
Čítajte viac Spojené kráľovstvo reorganizuje vojenské spravodajstvo v boji proti rastúcim hrozbám a ruským špiónom
Európa prechádza do ofenzívy: Miliardy pre vesmírnu bezpečnosť
Tvárou v tvár tejto fundamentálnej hrozbe Európa končí s obdobím nečinnosti. Začínajú sa masívne investície do odolnosti a nezávislosti vesmírnej infraštruktúry: Program Bundeswehru: Nemecko investuje miliardy eur do nových geostacionárnych družíc a konštelácií na nízkej obežnej dráhe (LEO), ktoré budú využívať vysoko odolné, šifrované a rušeniu odolné spojenia. Včasné varovanie: Buduje sa nový systém na sledovanie balistických hrozieb a neustály monitoring podozrivých manévrov ruských „inšpekčných“ satelitov. Historická spolupráca ESA a armády: Európska vesmírna agentúra (ESA) vyčlenila 1,2 miliardy eur na programy dvojakého použitia. Ide o prelomový moment, kedy civilná agentúra začína priamo spolupracovať s ozbrojenými silami na obrane orbitálneho priestoru.
Čítajte viac V Nemecku bol zaznamenaný rekordný počet prípadov špionáže a diverzie
Európska vesmírna agentúra (ESA) je medzivládna organizácia zameraná na výskum vesmíru, ktorá predstavuje kľúčového hráča na globálnom poli kozmických aktivít. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby investície do vesmíru prinášali úžitok občanom Európy a celému svetu.
Základné fakty
- Vznik: Založená bola v roku 1975 zlúčením dvoch predchádzajúcich organizácií (ESRO a ELDO).
- Sídlo: Hlavné sídlo má v Paríži, no disponuje viacerými špecializovanými centrami po celej Európe (napr. stredisko astronautov EAC v Kolíne nad Rýnom alebo technické centrum ESTEC v Holandsku).
- Členovia: Dnes združuje 22 členských štátov. Slovensko sa v roku 2022 stalo asociovaným členom, čo našim firmám a vedcom otvára dvere k dôležitým vesmírnym projektom.
Čím sa ESA líši od NASA – Na rozdiel od americkej NASA nie je ESA agentúrou jedného štátu, ale funguje na princípe spolupráce mnohých krajín. Každý členský štát prispieva do rozpočtu, pričom platí pravidlo „geografickej návratnosti“ – peniaze, ktoré štát do ESA vloží, sa mu majú vrátiť vo forme zákaziek pre jeho domáci priemysel a vedcov.
Kľúčové oblasti pôsobenia – ESA pokrýva celé spektrum vesmírnych aktivít:
- Vedecký výskum a prieskum: Misie k iným planétam (napr. Juice k Jupiteru), pozorovanie Slnka alebo hlbokého vesmíru.
- Pozorovanie Zeme: Program Copernicus je najpokročilejší systém na svete na monitorovanie životného prostredia a klimatických zmien.
- Navigácia: ESA vyvinula a prevádzkuje Galileo, európsky civilný systém GPS, ktorý je presnejší než ten americký.
- Raketové nosiče: Vyvíja rodinu rakiet Ariane a Vega, ktoré štartujú z európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane.
- Pilotované lety: ESA má vlastný oddiel astronautov a je kľúčovým partnerom pri prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Aktuálna zmena stratégie: Bezpečnosť a obrana – Ako ste si mohli všimnúť v kontexte posledných správ, ESA prechádza historickou zmenou. Dlhé roky sa zameriavala takmer výlučne na civilný a mierový výskum. Kvôli rastúcim hrozbám (špionážne satelity, vesmírny odpad) však začala úzko spolupracovať s armádami a investovať miliardy eur do bezpečnosti a obrany vesmírnej infraštruktúry. Vďaka ESA má Európa vlastný prístup do vesmíru a nie je závislá od USA, Ruska alebo Číny. Technológie vyvinuté v rámci ESA každodenne využívame pri predpovedi počasia, v navigáciách v mobiloch či pri záchranných operáciách.
Čítajte viac Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na ruskú vojenskú rozviedku GRU a jej agentov
Budúcnosť hrozby: Kozmos 2589 a 2590
Aj keď správy naznačujú, že staršia ruská sonda Luč-1 mohla po úniku plynu koncom januára prestať fungovať, Moskva je na túto stratu pripravená. V priebehu minulého roka Rusko úspešne vypustilo satelity Kozmos 2589 a Kozmos 2590. Podľa odborníkov majú tieto stroje podobné alebo ešte pokročilejšie manévrovacie schopnosti ako ich predchodcovia. Pre Európu je odkaz jasný: vesmír už nie je neutrálnym územím pre vedecký výskum, ale aktívnym frontom, kde ochrana dát a fyzická bezpečnosť družíc rozhodujú o stabilite celých krajín na Zemi.
