Rusko vyhosťuje britského diplomata, o ktorom ruská tajná služba FSB tvrdí, že ho kontrarozviedka odhalila ako pracovníka britskej spravodajskej služby. Ruské ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo protest britských chargé d'affaires v Moskve a pohrozilo zrkadlovou odvetou, ak by britská strana reagovala podobným krokom, uviedli tlačové agentúry. Britská vláda teraz podľa agentúry Reuters uviedla, že svoju reakciu starostlivo zvažuje.
Špionáž, v bežnom jazyku známa aj ako vyzvedačstvo, je tajné získavanie dôverných, neverejných alebo utajovaných informácií od konkurencie alebo nepriateľa. Tieto informácie môžu mať strategický, vojenský, politický alebo ekonomický charakter a cieľom je získať výhodu nad druhou stranou.
Hlavné typy špionáže – Špionáž sa nevykonáva len medzi štátmi, ale aj v súkromnom sektore:
- Štátna (politická/vojenská) špionáž: Klasická forma, kde tajné služby (napr. CIA, MI6, SIS) získavajú informácie o iných krajinách. Ide o plány obrany, diplomatické stratégie alebo technologický pokrok v zbrojení.
- Priemyselná (ekonomická) špionáž: Firmy sa snažia ukradnúť obchodné tajomstvá konkurencie, ako sú receptúry, výrobné postupy, zoznamy klientov alebo výsledky výskumu a vývoja.
- Kybernetická špionáž: Moderná forma využívajúca hackovanie, malvér a prieniky do počítačových sietí s cieľom odcudziť dáta na diaľku.
Ako špionáž prebieha – Tradične sa špionáž delí podľa zdroja informácií do niekoľkých kategórií (nižšie sú uvedené pre predstavu len štyri), ktoré odborníci nazývajú „INTs“ (z anglického Intelligence):
- HUMINT (Human Intelligence): Získavanie informácií od ľudí (agenti, informátori, dvojití agenti).
- SIGINT (Signals Intelligence): Odpočúvanie komunikácie, zachytávanie rádiových vĺn alebo satelitných signálov.
- IMINT (Imagery Intelligence): Analýza fotografií zo satelitov alebo prieskumných dronov.
- OSINT (Open Source Intelligence): Legálne získavanie informácií z verejne dostupných zdrojov (noviny, sociálne siete, úradné registre), ktoré sa následne skladajú do širšieho obrazu.
Právny a etický aspekt – Špionáž je vo väčšine krajín sveta nezákonná a považuje sa za trestný čin proti bezpečnosti štátu (vlastizrada alebo ohrozenie štátneho tajomstva). Kým vlastný štát vníma svojho špióna ako hrdinu, cieľový štát ho vníma ako zločinca. Na rozdiel od bežného prieskumu trhu, ktorý je legálny, špionáž vždy zahŕňa prvok nelegálnosti alebo porušenia etických pravidiel (napr. podplácanie, vydieranie alebo krádež).
Brit musí do dvoch týždňov opustiť krajinu, oznámilo ruské ministerstvo zahraničia. „V prípade, že Londýn pristúpi k eskalácii situácie, ruská strana odpovie rozhodne, zrkadlovou odvetou,“ varovalo. Vyhostenie sa odohráva v čase silného napätia medzi Moskvou a Západom kvôli ruskej vojne proti Ukrajine, pripomenula agentúra AFP. Vlani Rusko vyhostilo diplomatov tiež z Moldavska, Rumunska a Rakúska. „Nie je to prvýkrát, čo Kremeľ vzniesol zlovoľné a nepodložené obvinenia proti našim zamestnancom,“ uviedlo dnes britské ministerstvo zahraničných vecí. Rusko sa podľa neho na diplomatov Spojeného kráľovstva zameriava preto, že sa samo nachádza v bezvýchodnej situácii. „Takéto akcie podkopávajú základné podmienky nevyhnutné pre fungovanie diplomatických misií,“ dodala podľa agentúry Reuters britská diplomacia.
Čítajte viac Spojené kráľovstvo reorganizuje vojenské spravodajstvo v boji proti rastúcim hrozbám a ruským špiónom
Už vlani v marci Rusko nariadilo dvom pracovníkom britského veľvyslanectva, aby do dvoch týždňov opustili krajinu. Ruská tajná služba FSB, nástupkyňa sovietskej tajnej polície KGB, tiež vtedy tvrdila, že vyvíjali spravodajskú a podvratnú činnosť ohrozujúcu národnú bezpečnosť. O dva dni neskôr Londýn oznámil vyhostenie ruského diplomata spolu s manželkou. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si predvolalo ruského veľvyslanca v Spojenom kráľovstve Andreja Kelina v dôsledku „čoraz agresívnejšieho a koordinovaného obťažovania britských diplomatov“, ktoré podľa neho predstavuje pokus o uzavretie britského veľvyslanectva v Moskve. Oznámilo mu, že Spojené kráľovstvo „nebude tolerovať zastrašovanie zamestnancov britského veľvyslanectva a ich rodín“. Ruská civilná rozviedka SVR v tom čase vystupňovala ruskú kritiku na adresu Británie, keď obvinila Londýn, že v rokovaniach medzi USA a Ruskom o urovnaní na Ukrajine vidí ohrozenie svojich záujmov, a preto sa ich snaží sabotovať.
Vzťah medzi veľvyslanectvami a špionážou je starý ako diplomacia sama. Hoci sú veľvyslanectvá oficiálne zriadené na udržiavanie priateľských vzťahov a komunikáciu medzi vládami, v praxi často slúžia ako hlavné operačné základne pre spravodajské služby v cudzej krajine.
Krytie – Väčšina spravodajských dôstojníkov pôsobiacich na veľvyslanectvách nie sú Jamesovia Bondovia v utajení v teréne, ale deklarovaní diplomati. Používajú tzv. diplomatické krytie.
- Oficiálna rola: Navonok vystupujú napríklad ako atašé pre kultúru, obchodní radcovia alebo politickí tajomníci.
- Skutočná rola: Sú to dôstojníci spravodajských služieb (napr. pod ruskou SVR, americkou CIA alebo čínskou MSS, atď.).
- Výhoda: Ak ich odhalia pri špionáži, nemôžu byť uväznení ani súdení vďaka diplomatickej imunite. Hostiteľská krajina ich môže maximálne vyhlásiť za persona non grata (nežiaduca osoba) a vyhostiť ich.
Rezidentúra – Špionážne centrum v budove – Spravodajská jednotka pôsobiaca v rámci veľvyslanectva sa nazýva rezidentúra. Vedie ju rezident (šéf pobočky).
- Bezpečné zóny: Veľvyslanectvá majú špeciálne odizolované miestnosti, ktoré sú chránené proti akémukoľvek odpočúvaniu. Tu sa plánujú operácie a spracúvajú tajné správy.
- Komunikačné systémy: Strechy veľvyslanectiev sú často pokryté bielymi kupolami a anténami. Tie neslúžia len na internet, ale na zachytávanie rádiových signálov, mobilných hovorov a vládnej komunikácie v hlavnom meste hostiteľskej krajiny (SIGINT).
Nábor informátorov – Hlavnou úlohou špióna s diplomatickým pasom je budovanie siete kontaktov.
- Diplomat navštevuje recepcie, konferencie a večierky.
- Identifikuje osoby s prístupom k zaujímavým informáciám (úradníci, armádni dôstojníci, vedci).
- Postupne si získava ich dôveru a neskôr ich verbuje na spoluprácu (často za peniaze alebo pod nátlakom).
Prečo to hostiteľské krajiny tolerujú – Je to hra niečo za niečo. Každá krajina vie, že na jej území pôsobia cudzí špióni pod diplomatickým krytím. Často ich nechávajú pracovať, pretože: Sledovanie je jednoduchšie: Kontrarozviedka (miestna tajná služba) vie, kto sú títo ľudia, a môže ich sledovať. Ak by ich vyhostili, súper by poslal nových, ktorých by museli znova identifikovať. Reciprocita: Ak krajina A vyhostí špiónov krajiny B, krajina B okamžite vyhostí rovnaký počet diplomatov krajiny A. To môže ochromiť reálnu diplomaciu.
Predvlani Rusko odobralo akreditáciu inému britskému diplomatovi, rovnako pod zámienkou uvedenia nepravdivých údajov pri získaní povolenia na vstup do Ruska. A FSB predvlani informovala o vyhostení šiestich pracovníkov britského veľvyslanectva kvôli podozreniu, že sa dopúšťali špionáže a podvratnej činnosti. Diplomati sa podľa ruskej štátnej televízie stretávali s novinármi z nezávislých médií a zástupcami mimovládnych organizácií.
