Večer 4. decembra sa útvar námornej pechoty de Morsier pokúsil zostreliť rušiacimi puškami päť neznámych dronov, ktoré boli práve technicky detegované nad námornou základňou Île-Longue, ktorá je domovom štyroch jadrových ponoriek s balistickými raketami (SNLE) Strategických oceánskych síl (FOST). „Citlivá infraštruktúra nebola ohrozená,“ ubezpečil kapitán fregaty Guillaume Le Rasle, hovorca námornej prefektúry Atlantiku, pre agentúru AFP. „Je príliš skoro na charakterizovanie pôvodu týchto dronov,“ dodal, pričom uviedol, že cieľom tohto incidentu bolo „vyvolať znepokojenie obyvateľstva“. Vojenská prokuratúra v Rennes, ktorá začala súdne vyšetrovanie, neskôr spresnila, že nebol zostrelený žiadny dron a ich diaľkový pilot zostáva neznámy. „V tejto fáze sa teda nepredpokladá žiadna súvislosť so zahraničným zasahovaním,“ vyhlásil prokurátor Frédéric Teillet. Okrem toho dodal, že vyšetrovanie musí „potvrdiť, či ide skutočne o drony“ a určiť „typ a počet týchto strojov“.
Čítajte viac Prelet dronov ponad francúzsku ponorkovú základňu na Île Longue pri Breste
Narušenie v Creil
Medzitým však už predchádzajúci týždeň boli aj nad Spoločným medziútvarovým komplexom v Creil-Senlis, ktorý okrem iného hostí technické orgány Riaditeľstva vojenského spravodajstva (DRM), spozorované neznáme drony. Túto informáciu, ktorú 8. decembra zverejnil Jean-Marc Tanguy prostredníctvom webovej stránky magazínu Air & Cosmos, potvrdila pre AFP Informačná a styčná služba vzdušných a vesmírnych síl (SIRPA Air). „V prípade noci z 26. novembra je preukázaná skutočná prítomnosť viacerých dronov,“ uviedla služba, hoci nepotvrdila správy Air & Cosmos o streľbe zo zbraní kalibru 12 s cieľom ich neutralizovať. Air & Cosmos hovorí o vniknutí šiestich strojov, informuje francúzska stránka Opex360.
Riaditeľstvo vojenského spravodajstva – Direction du Renseignement Militaire (DRM) je francúzska vojenská spravodajská služba. Je to kľúčová inštitúcia zodpovedná za poskytovanie spravodajských informácií potrebných pre plánovanie a vedenie vojenských operácií Francúzska. DRM bola založená v roku 1992 po zlyhaní francúzskeho spravodajstva počas vojny v Perzskom zálive. Cieľom bolo konsolidovať a centralizovať vojenské spravodajské schopnosti, ktoré boli dovtedy rozptýlené medzi rôzne zložky armády.Poslaním DRM je poskytovať komplexné, včasné a presné spravodajské informácie o vojenskej situácii vo svete, ktoré sú kľúčové pre:
- Strategické plánovanie na najvyššej úrovni vlády.
- Taktické a operačné vedenie francúzskych ozbrojených síl v zahraničných misiách.
- Ochranu francúzskych síl a národných záujmov.
DRM spadá pod náčelníka štábu ozbrojených síl (Chef d'état-major des armées – CEMA) a úzko spolupracuje s ostatnými francúzskymi spravodajskými službami (napr. DGSE – zahraničné spravodajstvo, DGSI – domáce spravodajstvo). Hoci centrála DRM je v Paríži, mnohé jej technické a operačné zložky sú umiestnené v iných lokalitách, vrátane spomínaného Pôle Interarmées de Creil-Senlis, kde sídlia niektoré jej technické organizmy, čo zdôrazňuje, prečo je táto základňa citlivým cieľom.
Bol mobilizovaný vrtuľník Fennec, používaný na aplikáciu aktívnych opatrení leteckej bezpečnosti, ale drony sa stratili ešte pred jeho príchodom. Bola podaná sťažnosť a prebieha vyšetrovanie. Zatiaľ je „akákoľvek súvislosť so zahraničnými provokáciami v tejto fáze predčasná,“ uviedla SIRPA Air. Podľa SIRPA Air však došlo k dvom ďalším prípadom preletov dronov počas nocí 28. a 30. novembra. Zatiaľ však neexistuje žiadna istota, keďže „meteorologické podmienky (noc, hustá hmla a nízka oblačnosť) neboli vhodné na nevyvrátiteľné rozptýlenie pochybností“. Dodali, že tieto „veľmi špecifické podmienky vysvetľujú početné zámeny lietadiel blížiacich sa k letisku Roissy a možných dronov počas večera.“
Syndróm periskopu
Počas novembrového vypočutia v Národnom zhromaždení generál Marc Le Bouil, veliteľ vzdušnej obrany a leteckých operácií, do istej miery varoval pred „syndrómom periskopu“. Začiatkom 80. rokov uviazla sovietska ponorka v súostroví Karlskrona vo Švédsku. To viedlo k mnohým následným hláseniam údajných sovietskych ponoriek vo švédskych vodách… Hlásenia, ktoré sa takmer nikdy nepotvrdili presvedčivými dôkazmi. Odtiaľ pochádza tzv. syndróm periskopu. Mohlo by to byť rovnaké aj s dronmi. Či tak alebo onak, pre generála Le Bouila je „ťažké si byť istý tým, čo sme videli“, pretože „v noci som videl na viacerých základniach ľudí, ktorí videli drony, ktoré zodpovedali radarovým stopám dopravných lietadiel prelietavajúcich vertikálne nad základňou.“
Syndróm periskopu (Periscope Syndrome) je termín používaný najmä vo vojenských a spravodajských kruhoch na opis javu, kedy po jednom skutočnom a široko medializovanom narušení bezpečnosti alebo nepriateľskom incidente (často po vniknutí neznámeho objektu) nasleduje obrovský nárast falošných, neoverených alebo mylne interpretovaných hlásení podobných incidentov. Ide teda o psychologicko-sociologický efekt, ktorý vedie k precitlivenosti a prehnanej reakcii na bežné, neškodné javy.
