Publikovanie dôverných vojenských dokumentov denníkom Washington Post potvrdilo dlhodobé predpoklady pozorovateľov blízkovýchodnej politiky: vojenský konflikt v Gaze nezastavil, ale skôr posilnil diskrétnu spoluprácu medzi Izraelom a viacerými arabskými štátmi, realizovanú mimo zraku verejnosti. Oficiálna rétorika odsudzovania a dištancovania sa tak kontrastuje s operačnou realitou, ktorá vykazuje čoraz sofistikovanejšiu sieť výmeny spravodajských informácií, vojenskej koordinácie a integrovanej protivzdušnej obrany, píše taliansky server Insideover.
Čítajte viac Izraelská vláda napriek kontroverziám jednomyseľne schválila Davida Ziniho za nového šéfa Šin Bet
Táto kooperácia je koordinovaná Veliteľstvom Stred Ozbrojených síl Spojených štátov amerických (CENTCOM), ktoré dlhodobo vyvíja úsilie o vytvorenie regionálnej bezpečnostnej štruktúry. Cieľom tejto štruktúry je obmedziť hrozbu plynúcu z Iránu a udržiavať strategickú rovnováhu na Blízkom východe bez potreby nadmerného priameho vojenského angažovania Spojených štátov. Táto sieť, označovaná ako Regionálna bezpečnostná konštrukcia (Regional Security Construct), zahŕňa Izrael, Katar, Bahrajn, Egypt, Jordánsko, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty, pričom ako potenciálni budúci partneri sú zvažovaní Kuvajt a Omán.
Čítajte viac Izrael: Šin Bet priznala svoje pochybenie pri útoku Hamasu zo 7. októbra 2023
Vznik tejto architektúry je výsledkom dlhodobej strategickej snahy Washingtonu vybudovať integrovaný systém, ktorý by spojil sunnitské mocnosti Perzského zálivu s Izraelom na báze spoločného strategického imperatívu: obmedzenie vplyvu Teheránu, limitovanie jeho mocenskej projekcie a ochrana kľúčových energetických a obchodných trás v regióne. Vojna v Gaze pôsobila ako katalyzátor. Kým na verejnej scéne arabské vlády zaujímajú kritické stanoviská voči izraelským operáciám, v zákulisí dochádza k zintenzívneniu kontaktov a rozšíreniu vojenskej spolupráce. Tento jav je charakteristický pre blízkovýchodnú politiku a odráža dvojakú politickú stratégiu. Na jednej strane, s ohľadom na vnútropolitické faktory a potrebu minimalizovať tlak verejnej mienky, si vlády udržiavajú diskurz solidarity s palestínskou vecou. Na druhej strane, strategické záujmy vedú k spolupráci s Izraelom s cieľom zabezpečiť regionálnu stabilitu a obmedziť Irán. Ide o krehkú, no pragmaticky funkčnú rovnováhu, ktorá regionálnym aktérom umožňuje manévrovať medzi politickými symbolmi a princípmi realpolitik.
Foto: SITA/AP, Matias Delacroix
Pre Izrael má táto spolupráca zásadný význam. Napriek diplomatickej a mediálnej náročnosti konfliktu v Gaze mu táto situácia umožňuje konsolidovať vlastnú bezpečnostnú sieť, upevniť vzťahy s bývalými protivníkmi a etablovať sa ako centrálny aktér v rámci regionálnej obrannej architektúry. Pre arabské krajiny predstavuje koordinácia s Izraelom prostriedok na modernizáciu obranných systémov, získanie prístupu k pokročilým technológiám a udržanie politickej a vojenskej podpory Spojených štátov. Tieto kroky prichádzajú v čase, keď Washington redukuje svoju priamu vojenskú prítomnosť v regióne, no usiluje sa o zachovanie strategickej kontroly.
Čítajte viac Izrael prvýkrát zaútočil na vedenie Hamasu v Dohe, hlavnom meste Kataru
Pre Spojené štáty predstavuje Regionálna bezpečnostná konštrukcia primárny cieľ: presun operačnej zodpovednosti na lokálnych spojencov pri zachovaní strategického riadenia. Tento prístup umožňuje Washingtonu preorientovať svoju pozornosť na globálnu konkurenciu s Čínou a Ruskom bez toho, aby stratil svoju kľúčovú úlohu na Blízkom východe. Kľúčovým zistením je, že táto spolupráca prebieha v období značného symbolického napätia. Kým na arabských a moslimských námestiach vyvolávajú izraelské operácie v Pásme Gazy hnev, politické a vojenské elity dotknutých krajín realizujú opačné kroky prostredníctvom uzatvárania stále užších bezpečnostných aliancií s Tel Avivom. Tento paradox poukazuje na výraznú diskrepanciu medzi verejnou rétorikou a strategickým kalkulom.
Čítajte viac Netanjahu: Izrael bude pokračovať v bojoch, kým Hamas neprepustí rukojemníkov
Vybudovanie tejto regionálnej siete prirodzene neimplikuje otvorenú politickú alianciu: symbolická závažnosť palestínskej otázky zostáva vysoká a žiadna zo zúčastnených krajín nemá záujem byť vnímaná ako priamy spojenec Izraela. Avšak na operačnej úrovni je spoločný záujem už etablovanou realitou. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na diplomatický vývoj dochádza k čoraz väčším kontaktom izraelskej a arabskej bezpečnosti. Táto dynamika signalizuje paradigmálnu zmenu: vojna v Gaze, namiesto toho, aby viedla k izolácii Izraela, akcelerovala proces taktického a strategického zbližovania medzi Tel Avivom a rôznymi arabskými metropolami. Ak sa tento proces upevní, má potenciál predefinovať rovnováhu síl na Blízkom východe a otvoriť cestu k novým formám kolektívneho odstrašenia, ktoré nebudú diktované zvonku, ale budú vybudované regionálnymi aktérmi so spoločnými bezpečnostnými záujmami.
