ofistikovanejšie hrozby, agresívnejší aktéri, rozsiahlejšia regulačná odpoveď. Taký je obraz, ktorý vyplýva z Verejnej správy Kanadskej spravodajskej služby (CSIS) za rok 2024, ktorá podrobne opisuje výzvy pre kanadskú národnú bezpečnosť vo svete poznačenom strategickou súťažou a hybridným konfliktom. Agentúra zdôrazňuje, že Čína, India, Rusko, Irán a Pakistan sú v súčasnosti v centre nepriateľských aktivít zameraných proti Kanade. V správe sa hovorí o zahraničnom zasahovaní, nadnárodnej represii, vplyvových kampaniach a kybernetických operáciách, všetko vykonávané s cieľom narušiť suverenitu a podkopať kanadské demokratické inštitúcie.
Kanadská bezpečnostná spravodajská služba (Canadian Security Intelligence Service – CSIS, vo francúzskom jazyku Service canadien du renseignement de sécurité – SCRS) je zahraničná spravodajská služba a bezpečnostná agentúra federálnej vlády Kanady. Je zodpovedná za zhromažďovanie, spracovanie a analýzu informácií o národnej bezpečnosti z celého sveta a za vykonávanie tajných operácií v Kanade aj v zahraničí. CSIS sa zodpovedá ministrovi verejnej bezpečnosti a pripravenosti na mimoriadne udalosti a podlieha kontrole Národnej bezpečnostnej a spravodajskej revíznej agentúry. CSIS nemá žiadne právomoci v oblasti presadzovania práva a sústreďuje sa predovšetkým na zhromažďovanie spravodajských informácií v zámorí. Agentúru vedie riaditeľ, ktorým je v súčasnosti Daniel Rogers, ktorý sa ujal funkcie 15. októbra 2024.
Čína je identifikovaná ako hlavná strategická hrozba. CSIS dokumentuje širokú škálu operácií, ktoré siahajú od priemyselnej špionáže cez ovplyvňovacie aktivity voči diasporickým komunitám až po pokročilé kybernetické operácie ako Flax Typhoon, vedené proti kritickej infraštruktúre. Podľa CSIS Peking využíva „kombináciu štátnych a neštátnych pák“ na vyvíjanie tlaku na politiku, ekonomiku a občiansku spoločnosť. India je v správe tiež silne zastúpená. CSIS odsudzuje jej zapojenie do nadnárodných represívnych akcií proti členom sikhskej komunity v Kanade, a to prostredníctvom zastrašovania, sledovania a miestnych kriminálnych aktérov. Služba potvrdzuje existenciu pretrvávajúcej hrozby, koordinovanej vládnymi úradníkmi a agentúrami napojenými na Naí Dillí.

Rusko prejavuje nepriateľské správanie prostredníctvom dezinformácií, kybernetických operácií a špionáže, často zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky a destabilizáciu inštitúcií. Irán sa zase angažuje v potláčaní iránskych disidentov na kanadskom území a v tajných operáciách proti jednotlivcom a komunitám. Napokon, Pakistan je označený ako zapojený do zberu informácií a iniciatív v oblasti politického ovplyvňovania.

Legislatívna odpoveď
Kanadská vláda reagovala na túto eskaláciu zavedením návrhu zákona C-70, ktorý je v správe definovaný ako kľúčová reforma na modernizáciu nástrojov demokratickej obrany. Návrh zákona stanovuje:
- zriadenie Registra transparentnosti zahraničného vplyvu, registra pre tých, ktorí zastupujú zahraničné záujmy v krajine;
- rozšírenie právomocí CSIS pri zbere, správe a používaní digitálnych údajov, vrátane prístupu k citlivým informáciám, ktoré boli predtým viazané technickými alebo právnymi obmedzeniami;
- nové trestné činy na potrestanie aktov zahraničného zasahovania a nadnárodnej represie;
- väčšiu integráciu medzi spravodajskými službami, orgánmi činnými v trestnom konaní a medzinárodnými partnermi.
Podľa správy sú tieto zmeny nevyhnutné na obranu Kanady pred nekonvenčnými hrozbami. CSIS zdôrazňuje, že otvorené demokracie sú zraniteľné práve preto, že sú transparentné, a žiada väčšie povedomie verejnosti o všadeprítomnosti nepriateľských operácií.

Zasahovanie do volieb
Obraz, ktorý načrtla CSIS, bol potvrdený varovaním vydaným v marci, v ktorom kanadská rozviedka varovala, že Čína a India sa mohli pokúsiť ovplyvniť federálne voľby 28. apríla 2025, ktoré nakoniec vyhrala Liberálna strana Marka Carneyho nad Konzervatívnou stranou vedenou Pierrom Poilievrom. V tej istej správe boli Rusko a Pakistan označené ako potenciálne sekundárne hrozby. Bilaterálne vzťahy odrážajú toto napätie: s Čínou sa už zhoršili vzájomnými clami a popravou štyroch kanadských občanov; s Indiou sa zhoršili po vyhostení šiestich indických diplomatov, obvinených zo sprisahania proti sikhským separatistom. V tomto kontexte vyvolalo pozvanie premiéra Carneyho pre Narendru Modiho na nedávny samit G7 v Kananaskis silnú domácu kritiku. Už v minulosti oficiálne vyšetrovanie potvrdilo čínske zasahovanie do volieb v rokoch 2019 a 2021, hoci nie také, aby zmenilo ich výsledky. Avšak, ako pripomína CSIS, aj pri absencii definitívnych dôkazov tieto operácie podkopávajú dôveru verejnosti v demokraciu – a preto zostávajú jednou zo strategických priorít kanadskej rozviedky.