Defense Intelligence Agency (DIA) vo svojom výročnom celosvetovom hodnotení hrozieb načrtáva krízový horizont, ktorý bude trvať minimálne do roku 2025 a bude poznačený konvenčnými a asymetrickými vojnami vo východnej Európe, posilňovaním vojenských dohôd medzi Moskvou, Pekingom, Teheránom a Pchjongjangom a zrýchlením technologickej konkurencie (umelá inteligencia, kyberpriestor, protisatelitné schopnosti).

Rusko je pripravené bojovať do konca roku 2025
Podľa správy americkej vojenskej spravodajskej služby (ktorá sa zodpovedá Pentagónu – Ministerstvu obrany USA) ruský líder Vladimir Putin považuje konflikt na Ukrajine za „existenčný boj“ proti Západu, ktorý je kľúčový pre budúcnosť jeho vedenia a historickú prestíž Moskvy. Napriek zdrojom, ktoré vynakladá Kyjev, a západnej pomoci je Kremeľ (ktorý v roku 2025 investuje do obrany najmenej 150 miliárd dolárov, čo sa rovná 40 % federálneho rozpočtu, s reálnym nárastom o 19 % oproti roku 2024) naďalej presvedčený, že dokáže zlomiť ukrajinský odpor a nekonfrontovať sa priamo s NATO v konvenčnom strete, pričom sa zameriava na skryté akcie (kybernetické útoky, dezinformácie, proxy útoky).

Sabotáže a kybernetické útoky
Správa poznamenáva, ako Moskva strieda tajné operácie na európskej pôde – podpaľačstvo, sabotáž, pokusy o atentát – s kybernetickými kampaňami, aby podkopala podporu Západu pre Kyjev. V roku 2025 zostane podiel útokov „soft-kill“ vysoký, zatiaľ čo ukrajinský front je na zemi poznačený veľmi ťažkými ľudskými a materiálnymi stratami (viac ako 700 000 zranených a mŕtvych medzi Rusmi, viac ako 10 000 zničených tankov).
Celkový obraz veľmocí
DIA opisuje rastúcu sieť bilaterálnych aliancií. Peking posilňuje svoju armádu (výdavky vo výške viac ako 300 miliárd dolárov, lietadlové lode a rakety dlhého doletu) a zintenzívňuje námorné cvičenia s Ruskom, pričom sa vyhýba priamym dodávkam smrtiacich zbraní. Teherán posilňuje vzťahy s Moskvou a Pchjongjangom dodávaním dronov a rakiet, zatiaľ čo Kim Čong-unova Severná Kórea posiela vojakov a delostrelectvo na podporu ofenzívy na Ukrajine; na oplátku dostáva systémy protivzdušnej obrany a technologickú podporu pre jadrové odstrašovanie.

Technologické preteky v zbrojení
Umelá inteligencia, biotechnológia, vesmírne vojny a kybernetika sa stávajú strategickými zbraňami. Čína pod vedením Si Ťin-pchinga má teraz viac ako 1 000 satelitov (z ktorých 500 slúži na spravodajské, sledovacie a prieskumné účely) a je pripravená nasadiť megakonštelácie v konkurencii so systémom Starlink. Moskva tiež investuje do protisatelitných protiopatrení (lasery, vesmírne rakety, rušičky) a obohacuje svoj taktický a strategický jadrový arzenál (celkovo až 2 000 hlavíc).

Nové hrozby pre Spojené štáty
Okrem priamej protiraketovej obrany sa Washington musí zaoberať aj islamistickým terorizmom (ISIS a al-Káida) a prenikaním juhoamerických mafií a kartelov pozdĺž južnej hranice – kde pretrvávajú migračné toky a obchodníci s fentanylom. Spojené štáty musia preto podľa agentúry rozšíriť svoju pozornosť z konvenčných oblastí na nenápadné, ale veľmi konkrétne scenáre útoku na vnútornú súdržnosť.
Dokument vykresľuje obraz bezprecedentnej globálnej strategickej konkurencie, ktorá sa vyznačuje nebývalou kombináciou konvenčnej, hybridnej a technologickej vojny. Veľmoci sa pripravujú využiť všetky páky – ekonomické, informačné, vojenské a kybernetické – na spochybnenie medzinárodného poriadku vedeného Spojenými štátmi. Vzhľadom na túto analýzu sa robustnosť spojencov, vnútorná odolnosť a technologické inovácie stávajú základnými prioritami pre zvládnutie rýchlo sa meniacej vojny.