Úloha spravodajských služieb v spoločnej európskej obrane podľa Valtera Virdichizziho

Otázka spoločnej obrany, spoločnej európskej obrany, je teraz stredobodom verejnej a politickej diskusie na národnej aj medzinárodnej úrovni, a to vo vzťahu k celej Únii, ktorej čoraz viac hrozí, že sa v multipolárnej budúcnosti, ktorá určí nové globálne usporiadanie, zredukuje na úroveň diváka a nejednotnej mocnosti. Často sa však zabúda na zásadnú úlohu spravodajských služieb, ktorá sa nie vždy presne zhoduje so špionážnymi aktivitami, a na komplexnosť tohto rozmeru obrany zo spoločného a európskeho pohľadu. Valter Virdichizzi, bývalý príslušník 9. pluku „Col Moschin“ a spravodajský špecialista, ktorý má za sebou pôsobenie v Iraku, Somálsku, bývalej Juhoslávii, Afganistane a Sudáne a je považovaný za autoritu vo svojom odbore, poskytol talianskemu serveru Insideover.com rozhovor o budúcnosti spravodajstva v rámci Európskej únie. Je okrem iného aj autorom knihy „Spoločná európska obrana a spravodajské služby“.

Valter Virdichizzi Valter Virdichizzi

Spravodajská činnosť je základnou súčasťou politickej a vojenskej stratégie každého jednotlivého štátu. Avšak aj keď sú formálne spojencami alebo zjednotenými spoločnou agendou so spoločnými cieľmi zahraničnej politiky, štáty si zachovávajú svoje vlastné, dovolím si povedať, že „zvláštne“ záujmy. Vzhľadom na vaše nespochybniteľné skúsenosti, ako si myslíte, že možno tento konflikt záujmov a konflikt medzi národnou a nadnárodnou suverenitou prekonať v rámci spoločnej európskej obrany a spoločných spravodajských služieb na úrovni európskej obrany?

„Národný záujem má prednosť pred spoločnými cieľmi, a to aj v rámci tej istej misie a v koaličnom režime. Je známe a dokázané, že v spoločných vojenských misiách, ako napríklad ISAF v Afganistane, si každý kontingent zachováva a vyhradzuje právo presadzovať svoje vlastné záujmy v súlade s mandátom a národnou politikou, ktoré majú vždy prednosť. Nenazval by som to konfliktom záujmov, ide o rozlišovacie znaky, ktoré treba považovať za neoddeliteľnú súčasť spolupráce aj v spoločných štruktúrach, ako sa to stalo napríklad v prípade Fúznej bunky (Fusion cell) špeciálnych operačných síl v Afganistane: štruktúry NATO, ktorá sa zaoberala špecifickým spravodajstvom pre špeciálne sily, pričom však boli identifikované a riadené veľmi odlišné záujmy, mandáty a operačné metódy. Je ľahké si predstaviť, ako sa mandáty angloamerických síl líšili od mandátov nemeckých alebo talianskych síl, no štruktúra fungovala. Poskytovala vynikajúce výsledky a preukazovala sa ako nevyhnutná koordinačná štruktúra.“

Čítajte viac Cyber, OSINT, SOCMINT a terorizmus – oblasti, pre ktoré hľadajú talianske tajné služby nových analytikov

Takže už existujú precedensy?

„Spoločné vojenské spravodajstvo je realitou v rámci NATO, ktoré za účasti prvkov a štruktúr všetkých krajín aliancie vytvára a kvalifikuje spravodajský materiál podľa vlastných stupňov utajenia. Vojenské spravodajstvo v zúčastnených štruktúrach by sa dalo zvážiť aj v rámci Európskej únie, kde je bez rozdielu zahraničných politík obrana pred vonkajšími hrozbami v spoločnom záujme. Je v skutočnosti dosť zvláštne, že v EÚ sa objavujú pochybnosti a problémy týkajúce sa možného spoločného spravodajstva, zatiaľ čo v NATO a samotných európskych krajinách je tento koncept akceptovaný a funguje už niekoľko desaťročí.“

A čo otázka „suverenity“ vo vzťahu k spravodajským aktivitám?

„Tak ako v NATO, ani v EÚ by sa otázka suverenity nemala spochybňovať. Každý štát si musí a bude zachovávať tú svoju. Je to logické. Európska únia nie je plnohodnotným geopolitickým subjektom, nemá územie, nemá ústavu a predovšetkým nie je vlasťou.“

Čítajte viac Čína, Rusko a ostatní. Bezpečnostné hrozby pre USA podľa spravodajských služieb

Takže existujú ďalšie rozdiely…

„Áno, rozdiel medzi geopolitickou silou NATO a vplyvom EÚ spočíva v nedostatku koordinovanej vojenskej sily a v širšom zmysle aj schopnosti produkovať spravodajské informácie zamerané na vlastné záujmy. Štruktúry EÚ, ako je to v prípade NATO, nesmú byť chápané ako náhrada za národy, ale mohli by predstavovať platformy pre účasť a spoluprácu v rámci koordinovaného úsilia, pričom by sa identifikovali spoločné stratégie a spoločné rozvojové plány. Európska únia, ktorá nie je nadnárodným orgánom, nemôže vykonávať plnohodnotnú zahraničnú politiku, ale iba časť týkajúcu sa záujmov pod značkou EÚ. Preto by sa obrana z hľadiska integrity a bezpečnosti štátov EÚ s cieľom prekonať patovú situáciu spôsobenú diferenciáciou národných záujmov v zahraničnej politike mala riešiť oddelene od vonkajšej činnosti. Mala by sa ňou zaoberať Európska služba pre vonkajšiu činnosť. V každom prípade spoločné spravodajské informácie zostávajú a predstavujú absolútne nevyhnutný základ, ak chcú mať tvorcovia politík, či už na úrovni EÚ alebo na národnej úrovni, kompletný obraz v celom kontinente. Pochopenie toho, čo sa deje, a rozhodnutie o tom, čo je najlepšie urobiť, je zodpovednosť, ktorá musí byť podložená spoľahlivými informáciami. V opačnom prípade bude musieť EÚ naďalej dôverovať spravodajským informáciám z druhej ruky, ktoré pochádzajú z NATO, USA a Spojeného kráľovstva. Bude to ako pozerať sa na svet nepriamo odrážajúci sa vo vode a v prípade potreby sa zúčastňovať alebo nasledovať stratégie vymyslené inými.“

Existujú nejaké informácie, ktoré sa nedajú zdieľať, alebo sa dá zdieľať všetko?

„Odpoveď je samozrejme v otázke, za predpokladu spoločného rozsahu sú potrebné protokoly a pravidlá, ale v skutočnosti sa to už deje v medzinárodných orgánoch, v koalíciách a v spoločných vojenských misiách. Treba však zvážiť určité faktory, pretože aj v solídnych a overených alianciách nechýbajú rozdiely a problémy, napríklad NATO vidí prevahu Spojených štátov, ktoré v skutočnosti vyberajú a distribuujú informácie podľa svojich záujmov, pričom sa nezabúda na prednosť vnútorného kruhu „Five eyes“, anglicky hovoriacich krajín, ktoré vyhrali druhú svetovú vojnu: USA, Spojené kráľovstvo, Kanada, Austrália, Nový Zéland, z ktorých žiadna nie je súčasťou EÚ. Takže odpoveďou na túto otázku sú informácie, ktoré iní, ako napríklad Five eyes, uchovávajú alebo filtrujú predtým, ako ich zdieľajú, rovnakým spôsobom, ako to robia Spojené štáty s NATO a každá krajina s ohľadom na nadnárodné štruktúry, v ktorých sa zúčastňuje.“

Čítajte viac Európska komisia chce vlastnú satelitnú sieť pre vojenské spravodajstvo

Môžeme sa na európskej úrovni pozerať na spravodajskú komunitu Anglosféry známu ako „Five eyes“ ako na príklad, ktorý by sme mali nasledovať?

Ciele prípadnej spravodajskej služby EÚ, najmä vojenskej spravodajskej služby, by sa zameriavali na spoločnú obranu. Five eyes je malý spravodajský klub, ktorý rozvíja a koordinuje spoločné záujmy, a to aj na globálnej úrovni, a teda zahraničné a vojenské politiky, ktoré by boli pre EÚ neuskutočniteľné. Počiatočný koncept je teda odlišný, avšak rozvoj vlastných štruktúr, teda výlučne pre EÚ, je určite jedným z cieľov, ktoré možno sledovať spoločným spravodajstvom. Treba tiež zvážiť, že ak v NATO existuje Five eyes, mohol by existovať aj spravodajský „klub“ Európskej únie. Pravdepodobne by taký spravodajský klub EÚ, aspoň čo sa týka veľkosti, mal v rámci NATO väčšiu moc ako jeden štát, najmä ak má európsku veľkosť. Väčšie slovo v NATO by malo byť cieľom EÚ a spoločným záujmom národných štátov.“

Bude to z vášho pohľadu ako operatívca a spravodajského experta životaschopný proces?

Vytvorenie spoločného vojenského spravodajstva samozrejme predstavuje určité zložitosti, ale to neznamená, že ho nemožno rozvíjať postupne a podľa čiastkových cieľov. Technicky je možné použiť niektoré techniky, napríklad Intelligence Fusion, čo je modus operandi, ktorý môže využívať modely nezahŕňajúce priame zhromažďovanie informácií. Intelligence Fusion ponecháva získavanie priamych informácií vojenským spravodajským službám krajín prispievajúcich k projektu. Taktiež berúc do úvahy, že EÚ už má vlastný potenciál, ktorý možno zamerať na spoločné spravodajské štruktúry, ako napríklad pre vesmír so Satelitným strediskom Európskej únie (EU SatCen), ktoré by už teraz mohlo predstavovať nástroj na priamy zber spravodajských informácií.

Čítajte viac Rosin: Európske spravodajské služby by mali byť agresívnejšie

Naše interné a externé bezpečnostné spravodajské služby sú známe svojimi skúsenosťami a efektívnosťou, avšak v posledných mesiacoch niektoré známe prípady – napríklad Almasri – vyvolali diskusie vo verejnej mienke, ktorá sa sťažovala na chaos bez toho, aby si bola, ako sa to zvyčajne stáva, vedomá faktov alebo mala aktuálne informácie. Je podľa vášho názoru spravodajský aparát našej krajiny pripravený na zapojenie sa do európskej spravodajskej komunity?

„Pokiaľ ide o prípad Almasri, bolo by potrebné identifikovať zodpovednosť za operáciu, najmä za to, čo sa stalo na letisku v Tripolise, kde kontrolu majú Líbyjčania, nie talianski operátori. Faktom však je, že to, čo sa stalo, pomohlo diskusiám a zneužívaniu, čo je eventualita, ktorú by mali služby, či už talianske alebo líbyjské, monitorovať. Môžeme predpokladať rozpor medzi našimi službami a líbyjským partnerom, možno sa mohli uistiť, že na letisku v Tripolise je všetko v poriadku a bezpečné z hľadiska dôvernosti, v Líbyi určite nechýbajú národné aktíva, keďže je to krajina s priamym záujmom o našu bezpečnosť. Osobne by som to nazval prípadom poučenia.

Talianske vojenské spravodajstvo je možné definovať v štruktúrach excelentnosti, ako je napríklad Interforce Intelligence Center (C.I.I.) Ministerstva obrany, subjekt zriadený v roku 1997, ktorý sa rozvíjal podľa moderných konceptov koordinovaného a integrovaného spravodajstva na medzirezortnom základe a s medzirezortnými protokolmi vzhľadom na spoluprácu s AISE (Agenzia informazioni e sicurezza esterna – talianska zahraničná spravodajská služba). Možno ho považovať za subjekt, ktorý, pôsobiaci v medzinárodnom kontexte a v rámci NATO, už v priebehu času získal skúsenosti v rôznych mnohonárodných misiách v zahraničí. Vychádzajúc z týchto predpokladov by nielenže nemal problém zapadnúť do akejkoľvek štruktúry EÚ, ale predstavoval by aj základný pilier. Talianske vojenské spravodajstvo je určite schopné prevziať dôležité úlohy v rámci spoločenstva a vzhľadom na váhu Talianska v EÚ, jeho geografickú polohu a jeho vojenské a priemyselné kapacity by určite predstavovalo nenahraditeľnú časť.

Môžeme teda povedať, že vojenské spravodajstvo by v tejto komunite zohrávalo dôležitú úlohu?

„Vojenské spravodajstvo by prevzalo vedúcu úlohu v spoločnej európskej obrane od jej počiatočnej definície, ďalej by podporovalo proces vývoja až po jej postupné uvedenie do prevádzky. Bez spravodajských služieb, ktoré identifikujú ciele, ktoré sa majú sledovať, a podporujú politických a najvyšších činiteľov s rozhodovacou právomocou v tom, ako a čo robiť na vytvorenie obranného nástroja, ako by sa prijímali rozhodnutia? Vedenie EÚ doteraz nezažiarilo v stratégiách a rozhodnutiach, ktoré prijímalo, často neskoro a takmer vždy imitovalo rozhodnutia iných. EÚ sa pohybuje ako slepý obor.“

Čítajte viac Pravidlá kybernetickej bezpečnosti by mali platiť vždy a všade, aj v Bielom dome

Teraz Vás požiadam, aby ste riskli predpoveď. Podľa vášho názoru, kto sú alebo budú hlavnými medzinárodnými protivníkmi alebo aktérmi, ktorých treba monitorovať v budúcich scenároch, ktoré pritiahnu pozornosť spravodajskej divízie budúcej spoločnej európskej obrany?

„Musíme si predstaviť geografickú hraničnú čiaru, ktorá začína na severe od Svalbardských ostrovov, vedie na juh cez Barentsovo more, pokračuje na pevnine, dotýka sa Škandinávskeho polostrova, pobaltských republík, východnej Európy, Čierneho mora, pričom sleduje Balkán a pokračuje ďalej na Blízky východ a celé južné pobrežie Stredozemného mora, ktoré v týchto dňoch opäť zažíva explóziu. EÚ hraničí na východe s globálnymi partnermi, ako je Rusko, ktoré nám zatiaľ nevyhlásilo vojnu. Takže odložme paniku bokom a pokračujme v smere východ – juh z regiónov v trvalom chaose, ako je Balkán, Blízky východ a severná Afrika, z ktorých najexponovanejšími krajinami v EÚ sú Grécko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko s rozšírením o Slovinsko a Chorvátsko. Ak chce mať EÚ zmysel a neohroziť svoju existenciu, bude musieť zaručiť svoju vlastnú bezpečnosť konkrétnym, štruktúrovaným a predovšetkým autonómnym spôsobom. Naháňanie sa za udalosťami podľa stratégií a rozhodnutí prijatých inými už nemusí byť z krátkodobého hľadiska udržateľné. EÚ by sa mohla stať menej atraktívnou pre národné štáty, ktoré by sa z dôvodu vyššej moci mohli rozhodnúť konať samostatne alebo v každom prípade marginalizovať príležitosti Európskej únie.