Vojna na Ukrajine „poskytla Moskve množstvo lekcií o západných zbraniach a spravodajských službách vo veľkej vojne“ a táto skúsenosť „pravdepodobne vážne otestuje budúce obranné plány USA, a to aj proti iným protivníkom, s ktorými sa Moskva delí o svoje skúsenosti“. Toto sa uvádza vo výročnom hodnotení hrozieb, výročnej správe spravodajskej komunity Spojených štátov, ktorú dnes predložila Tulsi Gabbardová, riaditeľka národného spravodajstva, americkému Kongresu.

Gabbardová vo svojom prejave zdôraznila, že „ruské jadrové a konvenčné vojenské kapacity spolu s preukázanou ekonomickou a vojenskou odolnosťou“ voči sankciám uvaleným Západom za inváziu na Ukrajinu „z Ruska robia impozantného konkurenta“. Moskva, pokračovala, „má viac jadrových zbraní ako ktorýkoľvek iný národ, čo by mohlo spôsobiť katastrofické škody Spojeným štátom a celému svetu v prípade veľkej vojny. Tej sa ruskí lídri obávajú, pretože by mohla ohroziť ich samotných a ich režim. Koncom roku 2024 Rusko oznámilo, že aktualizuje svoju verejnú jadrovú doktrínu a rozširuje podmienky, za ktorých by zvažovalo použitie jadrových zbraní.

Vo všeobecnosti sa objavuje myšlienka, že ruský tlak by mohol ohroziť bezpečnosť celého kontinentu. Zdá sa, že postoj Trumpovej administratívy je v súlade s týmito zisteniami spravodajských služieb. Príkladom sú nedávne slová Steva Witkoffa. Osobitný vyslanec po stretnutí s ruským vodcom Vladimirom Putinom vysvetlil, že Rusko nemá v úmysle dobyť Európu. Ide o to, že ruskou stratégiou, ktorú načrtol Putin v Mníchove v roku 2007, je destabilizácia strednej a východnej Európy a rozpad NATO narušením transatlantickej osi. Vytváranie imidžu ruských tankov nad Berlínom len posilňuje imidž Moskvy, ktorá navyše, zdá sa, na to nemá vojenské možnosti.

Správa zdôrazňuje, že Čína predstavuje najkomplexnejšiu a najrozmanitejšiu hrozbu pre záujmy USA. Čínska komunistická strana, vedená Si Ťin-pchingom, sleduje národnú „veľkú renesanciu“ s cieľom rozšíriť svoj globálny vplyv. Za týmto účelom Peking posilňuje svoje vojenské spôsobilosti – modernizáciou v námornej, raketovej a kybernetickej oblasti – aj svoje ekonomické a technologické kapacity, ktorých cieľom je kontrolovať strategické dodávateľské reťazce a vyvíjať ekonomický tlak na protivníkov. Čína navyše využíva kampane ovplyvňovania a kybernetické operácie na podkopávanie vedúceho postavenia Západu a presadzovanie sily v tichomorskom regióne a mimo neho.

Správa potvrdzuje, že napriek rastúcemu regionálnemu tlaku a domácim ekonomickým ťažkostiam Irán nenapreduje vo vývoji jadrových zbraní. Režim zachováva líniu, ktorá necháva otvorenú možnosť prehodnotenia svojich jadrových kapacít v budúcnosti, no v súčasnosti nemá v úmysle prekročiť túto líniu. Naopak, Irán pokračuje v investíciách do iných oblastí, ako je posilnenie svojich raketových kapacít a výskum odstrašujúcich nástrojov prostredníctvom konvenčných, chemických a biologických zbraní.

Dokument venuje veľkú pozornosť aj neštátnym aktérom – od nadnárodných teroristických skupín vrátane organizácií ako ISIS (tzv. islamský štát) a al-Káida až po drogové kartely – ktoré predstavujú priamu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Spojených štátov. Tieto skupiny využívajúce kanály nezákonného obchodovania a kybernetické operácie zdôrazňujú rozmer konfliktu, ktorý sa neobmedzuje len na tradičné štátne konfrontácie. Nakoniec správa poukazuje na rastúcu spoluprácu medzi protivníkmi, akými sú Čína, Rusko, Irán a Severná Kórea. Táto aliancia, hoci nie je homogénna, posilňuje schopnosť vyvíjať tlak na Spojené štáty, čím sa zvyšuje riziko, že kríza v jednej oblasti by mohla spustiť reťazové reakcie v iných.