Fínska bezpečnostná a spravodajská služba (SUPO) podľa jej šéfa Juhu Marteliusa pozorne sleduje postoj k Rusku novej americkej administratívy pod vedením Donalda Trumpa. SUPO v utorok zverejnila správu o národnej bezpečnosti, v ktorej označila Rusko za najväčšiu hrozbu pre Fínsko. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.
Čítajte viac Podľa francúzskych tajných služieb môže byť po Trumpovej inaugurácii opatrnosť na mieste
V reakcii na novinársku otázku o tom, či sa po pozastavení americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu môže v spravodajskej oblasti Fínsko aj naďalej spoliehať na Spojené štáty, Martelius uviedol, že výmena informácií pokračuje tak, ako v minulosti. „Samozrejme, tento vývoj veľmi pozorne sledujeme, rovnako ako ostatné spravodajské a bezpečnostné služby v Európe, ktoré sú spojencami Spojených štátov,“ ozrejmil.
Čítajte viac Niinistö navrhol vytvorenie európskeho spravodajského orgánu
Martelius uviedol, že Trumpovo zbližovanie s Ruskom zatiaľ nemalo vplyv na spravodajskú spoluprácu na praktickej úrovni. „Ak sa zdá, že záujem Spojených štátov na uplatňovanie (spravodajských) krokov proti Rusku klesá, potom je jasné, že každý západný aktér musí zvážiť nové formy spolupráce, ako aj ďalší rozvoj vlastných spôsobilostí,“ povedal.
Čítajte viac Vo Fínsku dochádza k sabotážam a kybernetickým útokom napojeným na Rusko
SUPO vo svojej správe uviedla, že bezpečnostná hrozba Ruska voči Fínsku a Európe bude naďalej rásť, a to aj v prípade skončenia vojny. „Keď sa vojna na Ukrajine skončí, ruské zdroje sa uvoľnia a budú sa môcť preorientovať na iné krajiny,“ tvrdí fínska tajná služba. Reuters pripomína, že desaťročia neutrálne Fínsko sa po celoplošnej ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 rozhodlo vstúpiť do NATO. Vzájomná fínsko-ruská hranica meria 1300 kilometrov a po vstupe Fínska do aliancie sa stala zďaleka najdlhšou hranicou medzi Ruskom a členským štátom NATO.