Nepredvídateľný, rozmarný, ekonomicky agresívny… Príchod Donalda Trumpa vzbudzuje obavy z otrasov geopolitických rovnováh aj medzi jeho spojencami. Tento vývoj by však nemal mať príliš vážny dopad na vysoko utajený svet francúzskych zahraničných spravodajských služieb. O vzťahu USA a francúzskej zahraničnej spravodajskej služby DGSE píše server 20minutes. „USA sú naším spojencom. S ich spravodajskými službami je spolupráca veľmi intenzívna, pretože posilňuje našu vzájomnú bezpečnosť," uistil koncom novembra pre francúzsky magazín Le Point Nicolas Lerner, generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre vonkajšiu bezpečnosť (DGSE – la Direction Générale de la Sécurité Extérieure). Vzťahy medzi spravodajskými službami, najmä medzi dvoma spojeneckými krajinami, sú skutočne postavené tak, aby zostali odolné voči politickým rizikám.

„Dokonca ani v roku 2003, v najhoršom momente vzťahov medzi Spojenými štátmi a Francúzskom (na pozadí napätia okolo vojny v Iraku), diplomatický chlad nemal žiadny vplyv na spoluprácu medzi službami,“ spomína Raphaël Ramos, historik, výskumník na Paul-Valéry University v Montpellier a prispievateľ webovej stránky Intelligence Online. Nicolas Lerner, ktorý uviedol, že počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa „neutrpelo“ strategické partnerstvo, si nevie „predstaviť, že by politický posun oslabil bilaterálnu spoluprácu, ktorá sa datuje od druhej svetovej vojny“.

Čo sa týka našich agentov (v kolektívnej predstave) či spravodajských dôstojníkov (v žargóne profesie), opäť sa toho veľa nezmení. „Za štyridsať rokov práce som zažil veľa zmien vo vládnutí, doma alebo inde. Služby majú tendenciu vyhladzovať zmeny režimu, pracujeme dlhodobo a politické vlnenie sa nás dotýka málo, aj keď je to taká veľká vlna ako Donald Trump,“ hovorí Alain Chouet, bývalý šéf bezpečnostnej spravodajskej služby DGSE.

Niektoré situácie však môžu viesť francúzsku rozviedku k väčšej opatrnosti. Clément Renault, historik medzinárodných vzťahov a výskumník v oblasti „spravodajstva, vojny a stratégie“ v Inštitúte pre strategický výskum na Vojenskej škole (Irsem – l'Institut de recherche stratégique de l'école militaire) v článku uverejnenom na webovej stránke Rubicon pripomína „veľmi problematické a neformálne riadenie citlivých alebo utajovaných informácií“ Donaldom Trumpom. Ako keď ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi počas jeho posledného funkčného obdobia prezradil informácie o zdroji partnera v teroristickej organizácii Islamský štát. Alebo 325 problematických utajovaných dokumentov nájdených v jeho rezidencii Mar-a-Lago, za ktoré bol do novembra 2024 stíhaný.

Jeho nedôvera vo vlastné spravodajské služby a nespoľahlivosť pri práci s citlivými informáciami môže situáciu značne ovplyvniť. Donald Trump sa nikdy nesnažil skrývať svoju averziu voči tajným službám a tomu, čo nazýva „Deep State“. Do čela CIA postavil Johna Ratcliffa, muža „s malými skúsenosťami v tejto záležitosti, lojálneho a oddaného Donaldovi Trumpovi, a to by mohlo mať vplyv z dlhodobého hľadiska“, zdôrazňuje Raphaël Ramos. Jeho vymenovanie vyvoláva obavy zo spolitizovania spravodajských služieb, ktoré by mohlo viesť k čistkám, rezignáciám alebo dokonca „oneskoreniam, neschopnosti angažovať sa, rozhodnúť sa“, domnieva sa Clément Renault. Z dlhodobého hľadiska by mohli spojenecké služby zvážiť opatrnejší prístup pri zdieľaní informácií so Spojenými štátmi, aby sa predišlo ich možnému využitiu na politické účely, upozorňuje Raphaël Ramos. Čo je horšie, vzťah dôvery medzi spravodajskými službami by mohol byť podrobený skúške kvôli činom americkej exekutívy.

Historik hodnotí, že klamstvo o irackých zbraniach hromadného ničenia z roku 2002, ktoré viedlo k invázii USA do Iraku, poškodilo dôveryhodnosť americkej rozviedky. Varuje tiež pred dôsledkami odtajnených spravodajských informácií Trumpovým tímom, napríklad týkajúcimi sa Číny. „Celkovo však Spojené štáty zostávajú naším spojencom. Aby sa vzťahy medzi spravodajskými službami skutočne zmenili, Amerika Donalda Trumpa by musela vstúpiť do ekonomickej, technologickej, vojenskej konfrontácie s Francúzskom alebo Európou a potom by sme mali čo do činenia s nepriateľskou krajinou a to by zmenilo situáciu“, je presvedčený Alain Chouet ktorý odmieta túto hypotézu, pretože „americká administratíva potrebuje pokojné výmeny názorov s Európanmi“.