Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö predstavil 30. októbra 2024 v Európskej únii bezpečnostný plán EÚ. Návrh bezpečnostného plánu EÚ si ešte v marci tohto roku vyžiadala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Na spoločnej tlačovej konferencii s Niinistöm uviedla, že návrh by znamenal skôr nadviazanie na už existujúce Spravodajské a situačné centrum (EU-INTCEM), než vytváranie nových štruktúr.
Talianska stránka formiche.net sa rozprávala o prípadnej novej spravodajskej agentúre na európskej úrovni s Niccolòm Petrellim, výskumníkom strategických štúdií na Katedre politických vied Univerzity Roma Tre. Ten vyhlásil, že Ústredná spravodajská služba „nemá nič spoločné“ s návrhom Sauliho Niinistöa, bývalého prezidenta Fínska, zriadiť spravodajský orgán schopný pomáhať chrániť európske inštitúcie pred vonkajšími hrozbami. V rozhovore vysvetľuje, aké prekážky sú pred vytvorením novej agentúry. Podobné návrhy, alebo aspoň myšlienky sa objavujú už dlhšiu dobu, vždy však narážajú na to, že dohoda medzi toľkými členskými štátmi je veľmi ťažko dosiahnuteľná. Najmä ak ide o zdieľanie spravodajských informácií, nieto ešte o riadení ich vytvárania.
Čítajte viac Budúcnosť amerických spravodajských služieb - viac privátneho a akademického sektora
Prečo teda s tým americká služba nemá nič spoločné?
Správa hovorí o integrácii a koordinácii pri vytváraní spravodajských analýz na obranu únijných inštitúcií. Úlohy Ústrednej spravodajskej služby, ako ju poznáme dnes, sú veľmi odlišné, keďže ide o službu zhromažďovania informácií. Niinistöov návrh sa ani zďaleka nepribližuje Úradu riaditeľa Národného spravodajstva zriadenému v Spojených štátoch v roku 2004. Tento orgán má v skutočnosti aj plánovacie právomoci na zhromažďovanie spravodajských informácií, ktoré by v prípade myšlienky bývalého fínskeho prezidenta boli v rukách členských štátov.
Existuje orgán, ku ktorému by sa dala prirovnať „plne autonómna služba spravodajskej spolupráce na úrovni EÚ“, ktorú navrhol Niinistö?
V niektorých ohľadoch sa podobá na riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ktorý bol v rokoch 1947 až 2004 šéfom CIA, ale okrem toho mal aj úlohu pri koordinácii a integrácii informačných zdrojov, pričom sa stal hlavným poradcom amerického prezidenta v otázkach národnej bezpečnosti. Toto však nikdy plne nefungovalo, čo dokazujú problémy s koordináciou okolo útokov z 11. septembra. Z tohto dôvodu, ako už bolo spomenuté, bola v roku 2004 vytvorená funkcia riaditeľa Národného spravodajstva.
Čítajte viac Spravodajstvo v zmysle získavania tajných informácií je dnes o niečo menej tajné
Čo by sa mohlo zmeniť?
Správa naznačuje novú mentalitu v porovnaní so súčasnými európskymi spravodajskými orgánmi, konkrétne Spravodajským a situačným strediskom EÚ a Vojenským štábom EÚ. Ide o štruktúry, ktoré sú inšpirované veľmi tradičným konceptom spravodajstva, diplomacie a bezpečnosti. Niinistö navrhuje rozšíriť spektrum nad rámec tejto mentality studenej vojny tým, že zahrnie napríklad aj otázky ekonomickej bezpečnosti a hybridných hrozieb.
Môžu byť národné záujmy prekážkou?
Čo sa týka rizika zdieľania zdrojov a metód zberu, nemyslím si, že by existovali nejaké zvláštne prekážky. V skutočnosti by bol systém pravdepodobne veľmi ťažkopádny a byrokratizovaný, ako sa to často stáva v európskych inštitúciách, čím by sa predišlo riziku ohrozenia zdrojov a metód. Ťažkopádnosť a byrokratizácia typická pre Európsku úniu by sa možno zvýraznila v tak citlivom sektore, riziko ale skôr spočíva v tom, že výstupy takéhoto orgánu sú pre európsky rozhodovací proces málo užitočné. Situácia je iná, ak hovoríme o pokusoch služieb jednotlivých členských štátov, ktoré sú najschopnejšie formovať informácie.
Foto: Pavel Baláž
Hrozí politizácia spravodajstva?
V prípade orgánu s koordinačnými úlohami môže politizácia prísť z národných služieb. Ale to, čo má Niinistö na mysli, nie je vystavené riziku politizácie, pretože nemá možnosť definovať priority zhromažďovania informácií.
Mohla by európska agentúra zohrávať úlohu aj pri vonkajšej projekcii?
Niinistöov návrh, ktorý nadväzuje na skúsenosti z boja proti terorizmu, sa týka najmä obrany európskych inštitúcií a ochrany vnútorného systému. Vzhľadom na historické ťažkosti európskej zahraničnej politiky je ťažké predpokladať úlohu vo vonkajšej projekcii.
Čítajte viac V europarlamente našli ďalšieho ruského agenta. Opäť pracoval pre nemeckú neonacistickú AfD
Bývalý fínsky prezident hovorí aj o strategickej atribúcii a odtajňovaní: „Posilniť politickú atribúciu ako základ pre reakciu na hybridné hrozby a zvážiť verejné využitie (odtajnených) spravodajských hodnotení na základe jednotlivých prípadov.“
Videli sme to už pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, keď spravodajské služby Spojeného kráľovstva a Spojených štátov využili strategické odtajnenie, aby odvrátili útok alebo aspoň pripravili svojich spojencov. Zostáva pochopiť hodnotu odtajnených informácií, ale verejná úloha spravodajských služieb je dnes evidentne zásadná.
Atribúcia v oblasti hybridných hrozieb
Je proces, pri ktorom sa snažíme jednoznačne priradiť konkrétny úkon alebo udalosť k určitému subjektu, ktorý za ňou stojí. Inými slovami, ide o to, zistiť, kto stojí za nejakou činnosťou, ktorá môže byť súčasťou hybridnej hrozby.
Prečo je atribúcia dôležitá?
Odhalenie páchateľa:
Pomáha identifikovať, kto za útokom stojí, čo je kľúčové pre prijatie vhodných protiopatrení.
Odstrašenie:
Zverejnenie páchateľa môže pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok pre ďalšie podobné aktivity.
Diplomatické a právne následky:
Presná atribúcia môže mať významné diplomatické a právne dôsledky, napríklad pre uvalenie sankcií alebo iné medzinárodné opatrenia.
Posilnenie dôvery:
Pomáha obnoviť dôveru v inštitúcie a demokratické procesy, keď je jasné, kto sa snaží tieto procesy podvrátiť.