Po troch neúspešných pokusoch o atentát na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha počas druhej libanonskej vojny v roku 2006 izraelská rozviedka zmenila svoje metódy a začala zbierať obrovské množstvo údajov o bojovníkoch skupiny. Rozviedke pomohla účasť Hizballáhu vo vojenskom konflikte v Sýrii, čo ho prinútilo čiastočne sa odhaliť. Ďalším faktorom bol rozvoj kapacít technického dozoru – výsledkom čoho bolo, že počas dvoch desaťročí izraelská rozviedka nazhromaždila veľké množstvo údajov a dokázala upraviť svoje algoritmy spracovania tak, aby zaznamenávali aj najmenšie zmeny týkajúce sa pohybu členov Hizballáhu. Financial Times podľa zdrojov uvádza, ako bol Izrael schopný za dva mesiace vykonať úspešné operácie s cieľom zabiť niekoľkých vysokých veliteľov Hizballáhu a vodcu hnutia Hasana Nasralláha.

Podľa dvoch zdrojov Financial Times oboznámených s podrobnosťami o atentáte sa izraelská armáda pokúsila zabiť Hasana Nasralláha tri razy už v roku 2006 počas druhej libanonskej vojny. Jeden nálet minul svoj cieľ – vodca Hizballáhu krátko predtým opustil miesto, na ktoré bol vykonaný útok. Ešte dvakrát sa bombám nepodarilo preniknúť cez betónové opevnenie podzemného bunkra, kde sa Nasralláh ukrýval.

Po tomto, ako píše FT, nasledovalo „masívne preorientovanie“ izraelských spravodajských služieb. Podľa bývalej vysokej spravodajskej dôstojníčky Miri Eisinovej sa na Hizballáh začalo nazerať v širšom svetle vzhľadom na jeho politické ambície a rastúce väzby na Iránske revolučné gardy – ako aj na vzťah Hasana Nasralláha so sýrskym prezidentom Bašárom al-Asadom. Okrem toho riaditeľstvo vojenskej rozviedky AMAN a jeho jednotka signálového spravodajstva (SIGINT) 8200 začali zbierať obrovské množstvo údajov o členoch Hizballáhu na severnej hranici Izraela.

Izraelskej rozviedke pomohla v jej práci účasť Hizballáhu vo vojenskom konflikte v Sýrii v roku 2012, kam bojovníci skupiny išli pomôcť prezidentovi Bašárovi al-Asadovi potlačiť ozbrojené povstanie. Jedným zdrojom informácií boli nekrológy, ktoré Hizballáh zverejňuje vo formáte „plagátov mučeníkov“. Z nich bolo možné zistiť, v ktorom meste zosnulý žil a vypočítať jeho sociálny okruh na základe príspevkov používateľov sociálnej siete, ktorí tieto nekrológy zverejnili. Ďalším zdrojom údajov boli pohreby, ktoré, ako píše FT, vyviedli vyšších lídrov z tieňa – aj keď na krátky čas. V dôsledku toho si izraelské spravodajské služby vytvorili relatívne úplný obraz o rozložení síl v rámci Hizballáhu: kto mal na starosti operácie, kto bol povýšený, kto sa práve vrátil z cesty.

Postupom času rástla sila Hizballáhu a nábor nových členov ho robil zraniteľnejším voči infiltrácii izraelských špiónov a hľadaniu potenciálnych agentov v rámci skupiny. Podľa bývalého vysokopostaveného libanonského politika infiltrácia izraelských a amerických spravodajských služieb do Hizballáhu bola pre túto skupinu „cenou za podporu Asada“. „Musel sa (Hizballáh) odkryť v Sýrii,“ hovorí zdroj FT. Počas účasti na tomto vojenskom ťažení sa najmä Hizballáh musel deliť o informácie s ruskými spravodajskými službami, ktoré Američania pravidelne monitorovali.

Spolu s tým sa vyvinuli technologické možnosti – nástup prieskumných satelitov, inteligentnejších dronov a nových hackerských schopností umožnili izraelskej rozviedke zbierať terabajty dát. Spracúva ich špeciálna jednotka 9900. Píše tiež algoritmy, ktoré umožňujú zaznamenať najmenšie zmeny v množstve obrázkov – napríklad výskyt výbušného zariadenia na okraji cesty alebo betónovej výstuže naznačujúce prítomnosť podzemného bunkra.

Rozviedka tiež zhromažďuje údaje o bojovníkoch Hizballáhu. Môžu byť identifikovaní, ako hovoria partneri FT, pomocou údajov z dronu lietajúceho nad hlavou alebo záznamov z hacknutej sledovacej kamery. Používa sa dokonca aj hlas zaznamenaný cez mikrofón diaľkového ovládača moderného televízora. Po identifikácii sa denné vzorce pohybu bojovníka Hizballáhu vložia do komplexnej databázy. Informácie môžu pochádzať z rôznych zariadení – vrátane napríklad mobilného telefónu manželky alebo počítadla kilometrov v aute.

Akékoľvek narušenie rutiny sa pre spravodajského dôstojníka stáva výstražným signálom. Táto metóda umožnila Izraelu napríklad identifikovať stredných veliteľov malých protitankových jednotiek na hranici. Jeden zdroj FT povedal, že v jednom bode spravodajské služby monitorovali pohyby jednotlivých veliteľov, aby zistili, či boli náhle odvolaní vedením hnutia pred útokom na Izrael.

Podľa bývalého izraelského predstaviteľa tak spravodajské služby nazhromaždili množstvo údajov pripravených na použitie. Po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 izraelské bojové lietadlá leteli s pokynmi na bombardovanie miesta, kde sa v tom čase nachádzal Hassan Nasralláh. Podľa jedného izraelského predstaviteľa však bola razia odvolaná po tom, čo to Biely dom požadoval od premiéra Benjamina Netanjahua.

Ďalšia šanca prišla v piatok 27. septembra, keď sa rozviedke opäť podarilo zistiť, kde sa Nasralláh nachádza. Podľa nej mieril na stretnutie vysokých predstaviteľov Hizballáhu s iránskym veliteľom operácií Iránskych revolučných gárd. Izraelská armáda sledovala Nasralláha do bunkra postaveného pod komplexom budov a zhodila viac ako 80 bômb.

Netanjahu bol v ten deň v New Yorku a vystúpil na Valnom zhromaždení OSN. Podľa zdroja FT sa o operácii na zabitie Nasralláha dozvedel ešte pred prejavom. Po správach o útoku Izraelských obranných síl (IDF) na predmestí Bejrútu Dahíja, kde sa nachádzalo veliteľstvo Hizballáhu, Netanjahu prerušil brífing s novinármi a odletel do Izraela, čím prerušil svoju návštevu Spojených štátov. Nasledujúci deň IDF oznámili Nasralláhovo zabitie; Hizballáh čoskoro potom potvrdil smrť vodcu hnutia.