Cieľom Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov je podpora porozumenia významu a úloh spravodajskej činnosti a interakcia s odbornou i menej odbornou verejnosťou s cieľom priblížiť im niektoré aspekty spravodajskej činnosti a súvislosti, bez znalosti ktorých by tie aspekty mohli vzbudzovať nepochopenie. V neposlednom rade je cieľom asociácie aj podnecovanie záujmu o štúdium histórie spravodajstva, a to nielen našich, ale aj zahraničných spravodajských služieb a ich pôsobenia v rôznych historických obdobiach.
Cieľom tohtoročného sympózia bolo posúdiť, ako súvisí etika a spravodajské služby. Predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov plk. v. v. Ing. Jaroslav Gofjár, MSc. vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil, že etika je dôležitá vo fungovaní všetkých inštitúcií a organizácií, vrátane spravodajských služieb. Pri budovaní služieb v Slovenskej republike v začiatkoch éry samostatnosti sa však téme „etika“ nevenovalo toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Neskôr však bolo na čom budovať, pretože v roku 2006 vznikla publikácia Juraja Kohutiara v spolupráci s Pavlom Šišom „Spravodajská etika“. Na základe tohto dokumentu neskôr vznikli v spravodajských službách etické kódexy. Plk. Gofjár pripomenul, že sa často spochybňuje morálna stránka spravodajských služieb. Nie je však podľa neho dobré hodnotiť všetkých „spravodajcov“ podľa afér, ktoré sú všetkým známe. V spravodajských službách v drvivej väčšine pracujú takí ľudia, ktorí si plnia svoje pracovné povinnosti na vysokej úrovni.
Foto: Pavel Baláž
Generálmajor Ing. Juraj Štefanka, riaditeľ Vojenského spravodajstva (VS) začal príhovor aktuálnou témou prvého septembrového týždňa na Slovensku – výhražnými e-mailmi školám. VS ich vníma ako hybridnú operáciu, ktorej výhodou je malý vstup, ale veľký výstup. Cieľom takejto operácie je destabilizovať bezpečnostné zložky a spoločnosť – dostať ju do letargie. Je to novodobý fenomén, dôsledok zrýchľujúcej sa doby vďaka internetu a iným informačným kanálom. V súčasnosti nie je pre nikoho problém získať informácie, prípadne sa nimi kvôli obrovskému množstvu doslova zahltiť. Veľmi ťažko sa hodnotí relevantnosť informácií, ich množstvo je náročné na analýzu. Vtedy nastupuje dôležitosť komunikácie medzi jednotlivými spravodajskými zložkami a spolupráce nielen v rámci krajiny ale aj v rámci medzinárodnej spravodajskej komunity. Kybernetický priestor naberá na dôležitosti, je potrebné dávať pozor aj na to, že v ňom môže mať jeden človek niekoľko identít. Lenže každý raz urobí chybu a spravodajské služby na ňu čakajú. VS z logických a zákonných dôvodov nemôže hovoriť o svojej činnosti (a teda aj o praktikovaní etiky vo svoje práci) otvorene na verejnosti, preto sa ani nedokáže brániť pri rôznych, aj nezavinených aférach. V tejto oblasti by mu mohli v rámci možností pomôcť bývalí spravodajskí dôstojníci.
Foto: Pavel Baláž
Poverený zastupovaním Slovenskej informačnej služby (SIS) uviedol, že si je vedomý toho, že spravodajské služby sa môžu vyjadrovať len v rámci zákonov, preto niektoré vyjadrenia SIS vzbudzujú u občanov nedôveru. Napriek tomu služby tvoria najmä ich ľudia, nie zákony, autá, či nehnuteľnosti. Každý príslušník musí ctiť prísahu. Aj SIS má na svojej webovej stránke etický kódex, ktorý musí byť dodržiavaný každým príslušníkom SIS.
Na sympóziu prehovoril aj Tomáš Valášek (PS), poslanec NR SR a predseda Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Zdôraznil, že kontrola spravodajských služieb je dôležitá nielen pre spoločnosť, ale aj pre služby samotné. Integrita ľudí v službách je nutná, aby bola zachovaná aj integrita služieb. Spravodajská služba musí dobre fungovať sama od seba, bez ohľadu na zákony, kontroly, jednoducho zo slušnosti. Predovšetkým služby majú slúžiť vlasti, nie politikom pri moci. Je ťažké zachovávať si vlastnú integritu a súčasne pracovať s kolegami a nadriadenými, ktorí integritu nemajú. Podľa neho je potrebné si zachovať vlastnú integritu, pretože konflikty s mocnými sú zlé, ale konflikt samého so sebou je ešte horší.
Čítajte viac Spravodajstvo v zmysle získavania tajných informácií je dnes o niečo menej tajné
Ďalší prednášajúci Jiří Růžek bol v rokoch 1994 až 1999 riaditeľom Vojenského obranného spravodajstva (VOZ, dnes VZ) a v rokoch 1999 až 2003 riaditeľom Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) v Českej republike. Podľa neho je nutnosť a potrebnosť etiky v spravodajských službách základom pre stanovenie rozdielu medzi dobrom a zlom a pri zápase o dobré mravy. Ak etika nie je prítomná, má to fatálne následky pre službu, štát, spoločnosť. Negatívnym prvkom v službách je ich zneužívanie politikmi na činnosti, ktoré nemajú „v popise práce“. V záujme integrity služby by sa mali takéto požiadavky politikov zamietnuť hneď na začiatku. Ak sa tak nedeje, klesá dôvera medzi vedením služby a zamestnancami, ktorí si „objednávky“ politikov všimnú. Nakoniec to škodí povesti služby. Zákazníci/politici by mali mať so spravodajskými službami korektné vzájomné vzťahy, potom funguje dôvera aj medzi vedením služby a zamestnancami. Etika by mala byť podľa Růžka nastavená aj medzi službou a jej informátormi v zahraničí, najmä v oblasti ochrany zdroja.
Foto: Pavel Baláž
Bezpečnostný analytik a publicista Jan Schneider z Českej republiky zdôraznil hneď na začiatku, že spravodajci by mali mať dobrý zmysel pre humor. Pri odpovedi na otázku, či je vyzvedanie morálne, mu pomáha Biblia, ktorá tiež píše o nich. Podľa neho je dobré načúvať názorom iných, pretože sa z nich dá poučiť. Neskôr sa vo svojom príspevku zameral na tvorbu a prechovávanie spravodajských spisov, pri ktorých je nutné dodržiavať nielen zákony, ale aj etiku, rovnako pri ich zverejňovaní po lehote utajenia. V tejto oblasti prichádza do popredia význam etiky pri zmene režimu – zverejňuje sa len to, čo sa novej elite hodí…
Foto: Pavel Baláž
Z Poľskej republiky prišiel na sympózium bývalý námestník ministra zahraničných vecí a bývalý veľvyslanec Poľska na Slovensku Leszek Soczewica, ktorý sa auditóriu prihovoril príspevkom s názvom „Politický vplyv na spravodajské organizácie a etika“. Priamy politický vplyv na spravodajské služby má štyri zložky: právo a zákony, rozpočet, kandidáti na funkcie, úlohy a kontrola ich plnenia. Je potrebné si uvedomiť, že spravodajské služby dostávajú úlohy od kontrolných orgánov, ktoré vykonávajú vládnu agendu. Služby politikom zo strany služieb sa nevyplácajú, dochádza k strate reputácie a objektivity. Na druhej strane služby nesmú hrať s politikmi hru, musia im dodávať relevantné informácie, nikdy však dezinformácie. Problémom je vedenie, ktoré ochotne slúži politikom pri moci. Po výmene politickej strany pri moci strácajú vplyv a niekedy aj miesta aj členovia ochotného vedenia služby. Takíto ľudia sú skvelými kandidátmi na spoluprácu s cudzími spravodajskými službami. Podľa jeho poľských skúseností existujú tri druhy politikov:
- Uskutočňujú vplyv na spravodajské služby, pričom ich vedomosti pochádzajú z literatúry a filmov (typu James Bond). Väčšinou chcú služby zneužiť, je to najväčšia a najnebezpečnejšia skupina.
- Neutrálni, nedôverčiví – nevážia si spravodajské služby, je im jedno, čo sa deje vnútri služieb, nenarúšajú ich činnosť.
- Partneri – dobre chápu poslanie spravodajských služieb, sú orientovaní na štát – najmenšia skupina.
Politici sú väčšinou v oblasti spravodajských služieb neodborníci, sú vo funkciách na kratšiu dobu. Na druhej strane spravodajskí dôstojníci sú odborníci, niekedy vykonávajú toto povolanie po celý život.
Foto: Pavel Baláž
Samuel Černík z Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) sa zameral na definíciu činnosti spravodajských služieb. Zdôraznil, že základom sú relevantné informácie, ktoré zákazník nevyhnutne potrebuje. Informácie musia byť včasné, spoľahlivé a presné. Príjemca informácií môže byť s nimi spokojný alebo nespokojný, v žiadnom prípade nesmie službám nariadiť, ako má vyzerať záver. Príjemca by nemal okrem iného hodnotiť informácie verejne. Potom sa sústredil na porovnanie etických kódexov slovenských spravodajských služieb, a služieb v USA a Izraeli.
Čítajte viac Okrem CIA má svoj vlastný podcast aj NSA
Riaditeľ NBAC plk. Juraj Kulík hovoril vo svojej prednáške o presadzovaní firemnej kultúry v spravodajskej službe. Vychádzal najmä z vlastných skúseností v NBAC. Napriek špecifickým požiadavkám a náročnosti práce v tomto prostredí, je firemná kultúra kľúčovým faktorom pre úspech a udržanie motivovaného tímu. Pre budovanie firemnej kultúry sú dôležité:
- Jasne definované hodnoty: Spoločné hodnoty by mali byť základom firemnej kultúry.
- Otvorená komunikácia: Pravidelná a transparentná komunikácia medzi vedením a zamestnancami je nevyhnutná.
- Rozvoj zamestnancov: Investovanie do vzdelávania a rozvoja zamestnancov zvyšuje ich motiváciu a lojalitu.
- Tímová spolupráca: Podporovanie tímovej spolupráce a vytváranie príležitostí na vzájomné poznanie.
- Ocenenie a uznanie: Pravidelné oceňovanie a uznanie výkonov zamestnancov je dôležité.
- Etické správanie: Klade dôraz na etické správanie a dodržiavanie zákonov.
Etika v spravodajských službách je témou, na ktorú sa dá pozerať z množstva uhlov pohľadu. Dôležitá je pri nich najmä diskusia medzi rozličnými skupinami – politikmi, vedením spravodajských služieb, zamestnancami spravodajských služieb a v neposlednom rade verejnosťou.