V odľahlých fínskych lesoch len 30 až 40 kilometrov od ruských hraníc prebiehajú rozsiahle medzinárodné vojenské manévre s názvom Northern Star (Severná hviezda). Viac ako 5 000 vojakov zo siedmich krajín Aliancie – Fínska, Poľska, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska, Maďarska a Spojených štátov – si v regióne Kajaani precvičuje boj vysokej intenzity. Ide o jedno z najväčších cvičení NATO na fínskom území od vstupu krajiny do Aliancie v roku 2023. Manévre sú zároveň integrálnou súčasťou širšieho, Američanmi riadeného cvičenia Sword 26 (Meč 26), ktoré zastrešuje obranu celého severovýchodného krídla NATO a mobilizuje celkovo 15 500 vojakov a 1 100 kusov vojenskej techniky.
Výber lokality, ktorú NATO označuje ako Najvyšší sever (High North), nie je náhodný. Tento mimoriadne náročný a redšie osídlený terén so sebou nesie obrovskú historickú váhu. Práve v týchto miestach počas Zimnej vojny v rokoch 1939 – 1940 fínske jednotky dokonale využili znalosť domáceho prostredia, odrezali kolóny sovietskej Červenej armády natlačené na úzkych cestách a postupne ich zlikvidovali. Súčasný výcvikový priestor Vuosanka testuje aliančné vojská v podmienkach, kde mrazy v zime klesajú pod –20 °C a terén pokrývajú kopy snehu, zatiaľ čo v teplejších mesiacoch sa pôda mení na nepriechodné močiare, ktoré robia presun ťažkej techniky takmer nemožným. Význam cvičenia v takejto tesnej blízkosti Ruska potvrdil aj veliaci fínsky brigádny generál Ari Laaksonen, pričom spresnil, že približne polovicu zúčastnených síl tvoria práve domáci fínski vojaci.
Nekompromisná severská divočina okamžite ukázala svoju silu a poskytla spojencom cenné lekcie o zraniteľnosti modernej techniky. Fínsky desiatnik Julius Erkkila opísal situáciu, kedy jeho tank Leopard padol do pasce protitankových jednotiek maskovaných v línii stromov. Podľa jeho slov je ovládanie tanku v hustom lese extrémne komplikované, keďže posádka musí nepretržite sledovať nielen obe strany cesty, ale kvôli hrozbe dronov aj oblohu. Obranné výhody lesného porastu demonštrovali aj francúzske horské jednotky, ktoré úspešným prepadom zo zálohy donútili fínskych vojakov k ústupu. Francúzsky kapitán Emeric v tejto súvislosti zdôraznil, že statická pozícia znamená v modernom konflikte okamžité riziko nepriateľskej delostreleckej podpory, a preto je neustály pohyb kľúčom k prežitiu.
Dynamiku cvičenia dopĺňali americké vrtuľníky Chinook, ktoré vysadzovali pechotu na lesných čistinkách, kde sa vojaci museli okamžite rozptýliť do krytu. Významnú úlohu v manévroch zohralo aj viac ako sto príslušníkov poľskej 6. výsadkovej brigády pod velením plukovníka Piotra Bienieka, ktorí sa zamerali na vzdušné výsadkové operácie a zvyšovanie interoperability medzi armádami. Poľským výsadkárom sa s pomocou dronov na zameriavanie a koordináciu delostrelectva dokonca podarilo úspešne zneškodniť fínsky konvoj vrátane tanku a obrnených transportérov. Celé cvičenie tak jasne demonštruje pripravenosť a odhodlanie krajín NATO čeliť potenciálnemu konfliktu v akýchkoľvek, aj tých najreštriktívnejších geografických a klimatických podmienkach.
Drony riadené umelou inteligenciou ako spasenie Pobaltia: Simulácia NATO ukázala, ako môže 12-tisíc dronov rozdrviť ruskú inváziu
Scenár možného ruského útoku na pobaltské štáty patrí k najtemnejším obavám európskych vojenských plánovačov. Veliteľsko-štábna hra, ktorú viedli bývalí zamestnanci amerického Pentagónu a dôstojníci ozbrojených síl USA, však priniesla prekvapivé závery, uvádza server The Moscow Times na základe informácií od britských The Times. Ukázalo sa, že kľúčom k záchrane pred ruskou agresiou nemusia byť len masívne presuny aliančných armád, ale technologická prevaha v podobe tisícov kamikadze dronov riadených umelou inteligenciou. Podľa európskych vojenských predstaviteľov sa kontinent nachádza v najväčšom nebezpečenstve v období do amerických prezidentských volieb v roku 2028. Prispievajú k tomu neustále hrozby Donalda Trumpa na adresu NATO, obmedzovanie prítomnosti amerických vojsk v Európe a plány na radikálne zníženie síl, ktoré sú USA ochotné zapojiť v prípade krízy. V takejto situácii by sa mohol Vladimir Putin, ktorého operácia na Ukrajine uviazla na mŕtvom bode, pokúsiť o eskaláciu s cieľom vynútiť si zmrazenie konfliktu za výhodných podmienok.
Základný variant simulácie bez zapojenia moderných technológií dopadol pre Alianciu nelichotivo. V scenári sa Litovčania a v krajine dislokovaná nemecká brigáda museli brániť sami, zatiaľ čo politicky rozpoltené NATO nedokázalo nájsť zhodu na spoločnej odvete. Ruské vojská v simulácii zaútočili z troch smerov. Na východe postúpili k jadrovej elektrárni v meste Ignalina, na južnom krídle po údere z Bieloruska do piatich dní napoly obkľúčili Vilnius a zo západu vnikli z Kaliningradskej oblasti. Týmto manévrom obsadili zhruba 30 kilometrov litovského územia, ktoré okamžite vyhlásili za zónu pod ochranou ruského jadrového dáždnika, čo paralyzovalo akúkoľvek odhodlanosť NATO spustiť kolektívny odpor.
Všetko sa však radikálne zmenilo v momente, keď do hry vstúpil faktor masívneho nasadenia bezpilotných lietadiel. Nemecká technologická spoločnosť Helsing, ktorá túto nezávislú simuláciu zorganizovala, je totiž schopná do konca roka dodať Litve približne 12-tisíc kamikadze dronov typu HX-2. Podľa riaditeľa pre strategické plánovanie spoločnosti Bena Tallisa bolo cieľom hry overiť, či dokážu tieto stroje reálne zaplátať kritické medzery v obrane Pobaltia. Výsledok predčil očakávania. Drony HX-2 disponujú pokročilým systémom umelej inteligencie, vďaka čomu dokážu zasiahnuť cieľ aj v situácii, kedy nepriateľ kompletne vyradí ich navigáciu pomocou prostriedkov rádioelektronického boja. Pri testoch sa navyše tieto aparáty združovali do poloautonómnych rojov, kde jeden operátor dokázal súčasne ovládať desať a viac dronov.
Zapojenie tejto robotickej armády odsúdilo ruskú operáciu na totálny neúspech. Simulácia ukázala, že ruské invázne sily by hneď v prvých desiatich dňoch stratili viac ako tretinu svojej živej sily a techniky. Greg Melcher, bývalý náčelník operačného riaditeľstva námorného oddelenia Pentagónu, ktorý na vojenskú hru dohliadal, potvrdil, že aj keby Spojené štáty a ďalší spojenci váhali, frontový štát ako Litva sa dokáže s takouto výbavou efektívne ubrániť sám. Krajiny na predsunutom krídle NATO by takto získali schopnosť samostatne eliminovať až tri ruské armády prvého sledu v priebehu dvoch týždňov. Tým by vytvorili dostatočný časový rámec na prekonanie politických sporov a príchod koaličných vojsk, ktoré by následne pomohli definitívne poraziť ruské sily druhého sledu.