Severoatlantická aliancia (NATO) v reakcii na bezprecedentný tlak na globálnu bezpečnosť opätovne potvrdila svoj neochvejný záväzok k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT – the Non-Proliferation Treaty). Veľvyslanci všetkých 32 členských krajín schválili oficiálne vyhlásenie, ktoré prichádza v kritickom čase pred hodnotiacou konferenciou OSN v New Yorku. Spojenci v dokumente varujú, že súčasné bezpečnostné prostredie sa drasticky zhoršuje, pričom krízy spojené so šírením atómových technológií nielen pretrvávajú, ale v mnohých smeroch aj nebezpečne eskalujú. NATO zdôrazňuje, že hoci podporuje svet bez jadrových zbraní, realita dneška si vyžaduje zachovanie jadrového odstrašovania. Aliancia preto jasne deklaruje, že pokiaľ budú tieto zbrane vo svete existovať, NATO zostane jadrovou alianciou, čím nadväzuje na svoju dlhodobú strategickú koncepciu.
Vyhlásenie Severoatlantickej rady týkajúce sa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní pri príležitosti 11. hodnotiacej konferencie
Spojenci NATO zdôrazňujú svoj silný záväzok k plnej implementácii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).
- Od nadobudnutia svojej platnosti v roku 1970 NPT významne brzdila šírenie jadrových zbraní po celom svete, čím slúžila bezpečnostným záujmom všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, vrátane spojencov NATO. NPT je základným kameňom globálnej architektúry nešírenia a odzbrojenia a rámcom pre medzinárodnú spoluprácu pri zdieľaní výhod mierového využívania jadrovej energie, vedy a technológií.
- Dnešné zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie predstavuje výzvy relevantné pre NPT, keďže krízy šírenia pokračujú a eskalujú.
- Rusko porušilo kľúčové záväzky v oblasti kontroly zbrojenia a používalo nezodpovedne hrozivú jadrovú rétoriku. Čína pokračuje v rýchlom rozširovaní a diverzifikácii svojho jadrového arzenálu bez transparentnosti. Obe krajiny posilnili väzby so štátmi, ktoré sa snažia šíriť jadrové zbrane a podkopávať medzinárodnú kontrolu zbrojenia. Spojenci dôrazne povzbudzujú úsilie Spojených štátov o multilaterálnu strategickú stabilitu.
- Pokiaľ budú existovať jadrové zbrane, NATO zostane jadrovou alianciou. Základným účelom jadrovej kapacity NATO je zachovávať mier, predchádzať nátlaku a odrádzať od agresie. Spojenci vždy dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z NPT a naďalej tak robia. Dohody NATO o zdieľaní jadrových zbraní boli vždy plne v súlade s NPT a boli zavedené ešte predtým, ako NPT v roku 1970 nadobudla platnosť, a pri neobmedzenom predĺžení NPT v roku 1995. Dohody NATO o zdieľaní jadrových zbraní boli kľúčové pri predchádzaní šíreniu, čo je jeden z hlavných cieľov NPT.
- Spojenci odmietajú akýkoľvek pokus o delegitimizáciu jadrového odstrašovania a opakujú, že Zmluva o zákaze jadrových zbraní nemení právne záväzky našich krajín v súvislosti s jadrovými zbraňami.
- Spojenci sú odhodlaní prispievať k zachovaniu, univerzalizácii a plnej implementácii NPT. Spojenci zostávajú pevne oddaní úsiliu v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia so zameraním na podporu transparentnosti, znižovanie rizík a posilňovanie bezpečnosti. Spojenci zostávajú tiež pevne oddaní podpore spolupráce pri mierovom využívaní.
- Spojenci naďalej podporujú všetky ciele zmluvy, vrátane článku VI, s výhľadom na celosvetovú overiteľnú elimináciu jadrových zbraní na základe princípu nezníženej bezpečnosti pre všetkých.
- Budeme pracovať na úspešnej hodnotiacej konferencii NPT a sme pripravení spolupracovať so všetkými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, na dosiahnutí tohto istého cieľa.
Čítajte viac Severná Kórea vykonala test raketometov schopných niesť jadrové zbrane
Súčasná situácia vystavuje zmluvu NPT z roku 1968 najväčšej skúške od jej vzniku. Geopolitické spory a totálna vojna Ruska na Ukrajine zásadne podkopali dôveru v medzinárodné dohody. Rusko je spojencami obviňované z opakovaného porušovania kľúčových záväzkov v oblasti kontroly zbrojenia a z nezodpovedného jadrového rinčania zbraňami, ktoré využíva ako nástroj nátlaku. Spojené štáty navyše vo februári odmietli predĺžiť bilaterálny pakt New START s Moskvou, čo v praxi znamená koniec poslednej významnej dohody limitujúcej počty nasadených strategických hlavíc medzi dvoma najväčšími jadrovými veľmocami. K neistote prispieva aj Čína, ktorá pokračuje v rýchlom a netransparentnom rozširovaní svojho arzenálu, čím mení strategickú rovnováhu v globálnom meradle.
Dnes delí ľudstvo od jadrového vyhladenia len jedno nedorozumenie, jeden chybný výpočet. Zmluvu o nešírení jadrových zbraní potrebujeme viac než kedykoľvek predtým. Preto je táto hodnotiaca konferencia taká dôležitá. Je to príležitosť na vypracovanie opatrení, ktoré pomôžu predísť istej katastrofe. A nasmerovať ľudstvo na novú cestu k svetu bez jadrových zbraní.ANTÓNIO GUTERRES, generálny tajomník OSN na desiatej hodnotiacej konferencii zmluvných strán NPT, 1. augusta 2022, New York
Foto: SITA/AP, Angelina Katsanis
Tieto tlaky vyvolávajú reakcie aj vo vnútri európskych členských štátov NATO. Francúzsko otvorene hovorí o potrebe zvýšiť svoj jadrový arzenál a začína rokovať s európskymi partnermi o rozšírení svojho odstrašujúceho potenciálu ako priamu reakciu na ruskú agresiu. Hoci Paríž trvá na tom, že tieto kroky neodporujú duchu zmluvy o nešírení, naznačuje to nový trend v zbrojení, ktorý je v ostrom kontraste s pôvodným cieľom zmluvy smerovať k postupnému odzbrojeniu. Aliancia sa však vo svojom spoločnom vyhlásení snaží zachovať diplomatický tón a sústrediť pozornosť na blížiacu sa konferenciu, kde 191 signatárskych krajín bude hľadať konsenzus na ďalšom postupe.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons, známa pod skratkou NPT) predstavuje najvýznamnejší a najkomplexnejší právny nástroj zameraný na kontrolu jadrového zbrojenia vo svete. Od svojho otvorenia na podpis v roku 1968 a nadobudnutia platnosti v roku 1970 tvorí základný pilier globálnej bezpečnosti. Stojí na troch základných a vzájomne prepojených pilieroch:
- Nešírenie (Non-proliferation) – Zmluva rozdeľuje štáty do dvoch kategórií. Prvou sú štáty vlastniace jadrové zbrane (USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo), ktoré sa zaviazali, že nebudú odovzdávať tieto zbrane ani technológie na ich výrobu iným krajinám. Druhou kategóriou sú štáty nevlastniace jadrové zbrane, ktoré sa zaviazali, že ich nebudú vyvíjať ani inak získavať.
- Odzbrojenie (Disarmament) – Článok VI zmluvy ukladá všetkým zmluvným stranám povinnosť viesť v dobrej viere rokovania o účinných opatreniach na zastavenie pretekov v jadrovom zbrojení a o všeobecnom a úplnom odzbrojení pod prísnou medzinárodnou kontrolou. Ide o jediný záväzný prísľub jadrových mocností k budúcemu odstráneniu ich arzenálu.
- Mierové využívanie jadrovej energie (Peaceful use) – Zmluva garantuje všetkým štátom právo rozvíjať výskum, výrobu a využívanie jadrovej energie na mierové účely (napr. v energetike či medicíne). Výmenou za vzdanie sa zbraní získavajú krajiny prístup k technológiám pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Súčasné výzvy a kontext roku 2026 – Hoci má NPT 191 signatárov, čelí dnes bezprecedentnému tlaku. Napätie zvyšuje modernizácia jadrových arzenálov veľmocí, rastúca vojenská aktivita v oblastiach konfliktov a narúšanie predchádzajúcich dohôd o kontrole zbrojenia. Medzi hlavné kritické body patrí:
- Geopolitická nestabilita: Rétorika spojená s hrozbou použitia jadrových zbraní a porušovanie zmlúv o kontrole zbrojenia podkopávajú dôveru v režim nešírenia.
- Transparentnosť: Rýchle rozširovanie arzenálov bez jasných dát a kontroly sťažuje monitorovanie dodržiavania zmluvných záväzkov.
- Krízy šírenia: Pretrvávajúce obavy z vývoja jadrových programov v krajinách mimo oficiálnych jadrových mocností vyvolávajú potrebu sprísnenia inšpekcií.
Práve v apríli 2026 sa pozornosť medzinárodného spoločenstva upriamuje na New York, kde sa koná Hodnotiaca konferencia NPT. Jej cieľom je posúdiť, ako sa zmluva uplatňuje v praxi a či je schopná reagovať na nové hrozby v dynamicky sa meniacom bezpečnostnom prostredí.
Čítajte viac Macron zväčšuje atómový arzenál a rozprestiera nad Európou nový jadrový dáždnik
Okrem napätia s Ruskom a Čínou ovplyvňuje atmosféru pred rozhovormi aj aktuálna patová situácia na Blízkom východe. Hoci sa oficiálne vyhlásenie NATO o Iráne priamo nezmieňuje, prebiehajúci konflikt a snahy Teheránu o rozvoj vlastných jadrových kapacít tvoria dôležité pozadie medzinárodných obáv. Hodnotiaca konferencia v New Yorku, plánovaná od konca apríla do konca mája, bude musieť nájsť odpoveď na otázku, ako udržať režim nešírenia funkčný v čase, keď sa veľmoci vracajú k rétorike sily a k technologickému zdokonaľovaniu svojich ničivých arzenálov. NATO nateraz vysiela jasný signál, že stabilita založená na jadrovom paktu je nevyhnutná, no zároveň musí byť podporená reálnou silou a pripravenosťou spojencov.
Rozhodnutie Ukrajiny vzdať sa jadrových zbraní po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 patrí k najvýznamnejším momentom moderných dejín medzinárodných vzťahov. V tom čase sa Ukrajina prakticky zo dňa na deň stala treťou najväčšou jadrovou mocnosťou na svete, pričom na jej území zostalo viac hlavíc, než mali vtedy Francúzsko, Čína a Spojené kráľovstvo dohromady. Okolnosti tohto procesu boli definované kombináciou obrovského diplomatického tlaku, ekonomického kolapsu a snahy o medzinárodné uznanie.
Jadrové dedičstvo – Po vyhlásení nezávislosti disponovala Ukrajina približne 1 700 jadrovými hlavicami namontovanými na medzikontinentálnych balistických raketách a strategických bombardéroch. Hoci boli zbrane na ukrajinskej pôde, operačnú kontrolu (spúšťacie kódy) mala stále pod rukou Moskva. Kyjev však disponoval technickými znalosťami a kapacitami na to, aby túto kontrolu časom prelomil a vytvoril si vlastný systém.
Hlavné faktory rozhodnutia – Vzdanie sa jadrového arzenálu nebolo pre ukrajinské elity jednoduché, no bolo podmienené tromi kľúčovými faktormi:
- Diplomatická izolácia: Spojené štáty aj Rusko mali spoločný záujem na tom, aby sa počet štátov s jadrovými zbraňami nezvyšoval. Západ dal jasne najavo, že ak si Ukrajina zbrane ponechá, bude vnímaná ako hrozba, čo by znamenalo ekonomické sankcie a diplomatickú blokádu.
- Ekonomická núdza: Mladý štát prechádzal hlbokou hospodárskou krízou. Údržba jadrového arzenálu je extrémne nákladná a nebezpečná. Ukrajina navyše potrebovala finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu a Spojených štátov na stabilizáciu meny a obnovu krajiny.
- Postčernobyľská trauma: Spoločnosť bola ešte stále hlboko zasiahnutá haváriou v Černobyli z roku 1986. Prevládal silný protijadrový sentiment a túžba stať sa „mierumilovným demokratickým štátom“ bez rizika ďalšej jadrovej katastrofy.
Budapeštianske memorandum (1994) – Vyvrcholením týchto okolností bol podpis Budapeštianskeho memoranda, ku ktorému došlo 5. decembra 1994. V tomto dokumente sa Ukrajina oficiálne zaviazala pristúpiť k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT) ako štát nevlastniaci jadrové zbrane. Výmenou za tento krok získala Kyjev „bezpečnostné uistenia“ (nie však priame záruky vojenskej pomoci) od troch mocností – Ruska, USA a Spojeného kráľovstva. Tieto štáty sa v memorande zaviazali:
- Rešpektovať ukrajinskú nezávislosť a suverenitu v rámci existujúcich hraníc.
- Zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti Ukrajiny.
- Nepoužívať proti Ukrajine hospodársky nátlak.
Foto: Dpsu.gov.ua
Dôsledky a historická reflexia – Posledné jadrové hlavice opustili územie Ukrajiny v roku 1996 a silá na odpaľovanie rakiet boli zlikvidované. Vtedy bol tento proces považovaný za triumf medzinárodnej diplomacie a symbol konca studenej vojny. Z dnešného pohľadu je však Budapeštianske memorandum vnímané oveľa tragickejšie. Porušenie jeho bodov Ruskom v roku 2014 (anexia Krymu) a následná plnoformátová invázia v roku 2022 vyvolali globálnu diskusiu o tom, či by sa Rusko odvážilo zaútočiť, ak by si Ukrajina ponechala aspoň časť svojho jadrového odstrašenia. Tento historický precedens sa stal mementom pre všetky krajiny, ktoré v súčasnosti uvažujú o vývoji alebo vzdaní sa strategických zbraní.
