Test nemusí prísť po súši
Debata o ruskom útoku na NATO sa roky sústreďovala najmä na pozemné scenáre. Na Narvu, Suwalský koridor či pobaltské hranice. Lenže dnes sa čoraz častejšie spomína iná možnosť. Obmedzená akcia na mori, proti ostrovu, lodi, káblu alebo pobrežnej infraštruktúre. Práve tam je priestor na tlak, zastrašovanie aj na vytváranie politickej nejednoznačnosti.
Švédsky vrchný veliteľ Michael Claesson pre The Times varoval, že Rusko by mohlo NATO skúsiť otestovať aj obsadením niektorého ostrova v Balte. Nemusel by to byť veľký cieľ. Stačil by aj menší, symbolicky silný bod, ktorý by Moskva využila na to, aby sledovala politickú reakciu aliancie.
Švédi už rátajú aj s obmedzeným útokom
Tomu zodpovedá aj najnovšie hodnotenie švédskej vojenskej rozviedky MUST. Tá vo svojej výročnej správe uvádza, že Rusko má už v krátkodobom horizonte 0 až 12 mesiacov schopnosť uskutočniť obmedzený ozbrojený útok v bezprostrednom okolí Švédska. Napríklad proti jednotlivým vojenským objektom, jednotkám alebo kritickej infraštruktúre. V horizonte troch až piatich rokov podľa MUST môže Moskva získať schopnosť viesť širší útok, vytvoriť lokálnu vzdušnú prevahu alebo uskutočniť námornú blokádu. Na útok s cieľom ovládnuť veľké územie by podľa švédskeho hodnotenia potrebovala viac než päť rokov.
Správa je dôležitá ešte z jedného dôvodu. Švédi otvorene píšu, že hybridné pôsobenie bude pre Moskvu v najbližších rokoch kľúčovým nástrojom. Spomínajú rušenie GNSS (satelitný navigačný systém), rastúce riziko omylov a nesprávnych vyhodnotení v regióne, ale aj zvýšenú ochranu tankerov vyvážajúcich ruskú ropu z Baltského mora. MUST výslovne uvádza aj incident z 13. mája 2025 pri tankeri Jaguar, po ktorom ruské ochranné opatrenia podľa Švédov zvyšujú riziko ďalšej eskalácie v okolí Baltského mora.
NATO zmenilo postoj
Aliancia na to nereaguje len slovami. Po sérii incidentov s podmorskou infraštruktúrou spustilo NATO 14. januára 2025 misiu Baltic Sentry (Baltský strážca). Jej cieľom je posilniť vojenskú prítomnosť v Baltskom mori a lepšie chrániť kritickú infraštruktúru pod hladinou. Po ruskom narušení poľského vzdušného priestoru dronmi z 10. septembra 2025 NATO o dva dni neskôr spustilo aj Eastern Sentry(Východná stráž), teda posilnenú viacdoménovú aktivitu na celom východnom krídle.
Čítajte aj Studená sprcha pre NATO. Slabiny vyšli najavo, aliancia sa učí bojovať novú vojnu
To dokazuje, že NATO už nepočíta len s veľkou vojnou, ale aj s podprahovými incidentmi. S útokmi na káble, rušením navigácie, dronmi, provokatívnymi preletmi či námorným nátlakom. Generálny tajomník Mark Rutte vo výročnej správe NATO za rok 2025 napísal, že Rusko alianciu testovalo čoraz bezohľadnejšie. Práve cez narušenia vzdušného priestoru, sabotáž a škodlivé kybernetické aktivity.
Drony v Poľsku, MiGy v Estónsku, ponorky v severnom mori
Presne do tejto línie zapadá incident v Poľsku. Varšava oficiálne uviedla, že 10. septembra 2025 do jej vzdušného priestoru vletelo devätnásť ruských dronových objektov. Poľské vedenie následne oznámilo, že časť z nich bola neutralizovaná. NATO po incidente zvolalo konzultácie a označilo ho za súčasť širšieho vzorca nezodpovedného ruského správania.
O deväť dní neskôr prišiel ďalší precedens. Tri ruské stíhačky MiG-31 bez povolenia vstúpili do estónskeho vzdušného priestoru v okolí ostrova Vaindloo a zotrvali tam približne 12 minút. Estónsko následne požiadalo o konzultácie podľa článku 4. NATO uviedlo, že reagovalo rýchlo a spojenecké stroje ruské lietadlá vyviedli z priestoru aliancie. Rusko už netestuje len technické hranice. Testuje reakčný čas, vôľu a nervy členských štátov.
Do obrazu rastúceho napätia zapadá aj nedávna spoločná operácia Nórska a Británie proti zvýšenej aktivite ruských ponoriek v severných vodách. Podľa nórskeho denníka VG sa pohybovali pri oblastiach s dôležitou podmorskou infraštruktúrou vrátane káblov a potrubí, pričom spojenci nasadili lietadlá P-8 Poseidon aj fregatu. Londýn tvrdí, že nešlo len o monitorovanie, ale aj o aktívne obmedzovanie ruskej činnosti. Hoci zatiaľ nie sú informácie o poškodení infraštruktúry, Briti upozorňujú, že do operácie sa zapojili aj špecializované ruské hlbokomorské prostriedky, ktoré Západ dlhodobo považuje za hrozbu pre kritické objekty na morskom dne.
Tieňová flotila už nie je len ekonomický problém
Ďalším nástrojom tlaku je ruská tieňová flotila. Tá doteraz slúžila najmä na obchádzanie sankcií a vývoz ropy. Dnes sa však čoraz viac mení aj na bezpečnostný problém. Reuters minulý týždeň napísal, že Estónsko už nechce tieto tankery zadržiavať, pretože sa obáva, že by ich Rusko mohlo vojensky kryť. Šéf estónskeho námorníctva Ivo Värk povedal, že riziko vojenskej eskalácie je jednoducho príliš vysoké.
Tento strach nie je teoretický. Putinov poradca Nikolaj Patrušev vo februári 2026 varoval, že ak budú európske štáty ruské plavidlá zadržiavať alebo blokovať, Moskva môže nasadiť námorníctvo a v prípade potreby blokádu prelomí silou. RUSI zároveň upozornil, že správy o eskortovaní tankerov ruskými lietadlami a loďami ukazujú rastúce riziko, že vymáhanie sankcií sa zmení na militarizovanú konfrontáciu na mori.
Ako by to vyzeralo v praxi?
Doterajšie incidenty ukazujú, ako by takýto ruský zásah mohol vyzerať v praxi. V máji 2025 Poľsko vojensky reagovalo na podozrivé manévre lode z ruskej tieňovej flotily pri podmorskom elektrickom kábli medzi Poľskom a Švédskom. O deň neskôr premiér Donald Tusk hovoril aj o preverovaní, či v okolí neboli nastražené výbušné zariadenia. V tom istom mesiaci Estónsko uviedlo, že počas pokusu zastaviť tanker napojený na tieňovú flotilu Rusko vyslalo stíhačku, ktorá krátko narušila vzdušný priestor NATO.
Pri ďalších incidentoch však treba zostať presný. V decembri 2024 sa objavili správy, že ruská loď vypálila signalizačnú muníciu smerom k nemeckému vrtuľníku nad Baltom. Berlín ich vtedy oficiálne nepotvrdil. Rovnako opatrne treba pristupovať aj k prípadu z februára 2026 pri francúzskej lietadlovej lodi Charles de Gaulle kotviacej v Malmö. Švédi zneškodnili neidentifikovaný dron, no Francúzsko uviedlo, že nemá dôkaz o ruskej stope. Ak by sa však potvrdila, označilo by to za provokáciu. Aj to je dôležité. V tomto priestore sa hrá práve na nejasnosť, popieranie a rozostrenie hranice medzi incidentom a útokom.
Hybridná vojna už prebieha
Preto sa dnes čoraz menej hovorí o tom, či Rusko vedie proti Európe hybridnú kampaň, a čoraz viac o tom, v akej fáze sa táto kampaň nachádza. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) opisuje ruskú shadow war (tieňovú vojnu) proti Západu ako eskalujúcu kampaň sabotáží, podvratných akcií a útokov proti cieľom spojeným s podporou Ukrajiny aj proti európskej infraštruktúre. Think-tank upozorňuje na útoky proti obrannému priemyslu, vládnym cieľom, logistike či komunikačným uzlom.
Čítajte viac Drony padajú, rakety blúdia. Neviditeľná vojna, ktorú NATO podcenilo. V čom Rusko prepísalo realitu boja?
Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) zasa vo svojej štúdii konštatuje, že počet ruských sabotážnych operácií v Európe sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer zoštvornásobil. Ciele sa rozšírili od zariadení spojených s pomocou Ukrajine až po kritickú infraštruktúru. Tento týždeň navyše švédska vláda prvýkrát verejne oznámila, že za vlaňajším kyberútokom na tepelnú elektráreň na západe krajiny stál proruský aktér napojený na ruské bezpečnostné a spravodajské služby.
Problémom nie je len ruská sila
Na podobný problém vo februári upozornil aj The Wall Street Journal. Písal o nemeckom vojnovom cvičení, ktoré simulovalo ruský vpád do Litvy v októbri 2026 pod zámienkou „humanitárnej“ krízy v Kaliningrade. Podľa scenára stačila Moskve obmedzená sila a dostatok nejednoznačnosti na to, aby časť Západu zaváhala s reakciou a článok 5 sa automaticky nespustil.
Aj renomovaný think-tank Atlantic Council vo februári 2026 upozornil, že Moskva nemusí hľadať veľké bojisko. V jeho scenároch sa objavujú Svalbard, Alandské ostrovy, východné Estónsko, Gotland aj pozemné spojenie s Kaliningradom cez Litvu. Spoločný menovateľ je zrejmý. Ide o ciele, ktoré sú vojensky obmedzené, geograficky citlivé a politicky veľmi výbušné. Presne tam sa dá najlepšie preverovať, či NATO reaguje okamžite, alebo sa najprv pustí do diskusie o tom, čo sa vlastne stalo.
Claesson v rozhovore The Times upozornil aj na rastúci význam Arktídy. Teda priestoru, kde sa stretávajú vojenské, energetické aj dopravné záujmy veľmocí. Švédsko už vedie novú aliančnú pozemnú silu vo fínskom Laponsku a vysielalo stíhačky aj na stráženie islandského vzdušného priestoru.
Času môže byť menej, než sa dlho predpokladalo
Dôležitá je aj otázka času. Vo viacerých európskych krajinách dlho prevládal odhad, že Rusko nebude schopné vážnejšie ohroziť NATO skôr než okolo roku 2029. Tento horizont sa však skracuje. Fínska spravodajská služba Supo v marci 2025 varovala, že ruská hrozba pre Fínsko aj pre Európu porastie aj po prípadnom skončení vojny na Ukrajine, pretože Moskva bude môcť presmerovať zdroje inam. Už v januári 2025 šéf fínskej vojenskej rozviedky Pekka Turunen upozornil na plánované ruské reformy a rast síl pri hraniciach NATO.
Tento obraz dopĺňa aj ďalší praktický rozmer. Pobrežné štáty Baltského mora a Severného mora na konci januára 2026 varovali, že rušenie satelitnej navigácie pochádzajúce z Ruska vážne ohrozuje bezpečnosť lodnej dopravy. Fínske vojenské spravodajstvo zasa v januári uviedlo, že Rusko bude pravdepodobne pokračovať v snahe poškodzovať podmorskú infraštruktúru spojencov. Inými slovami, tlak pokračuje už teraz. A pokračuje v niekoľkých doménach naraz.
