Vo štvrtok 26. marca 2026 predstavil generálny tajomník NATO Mark Rutte v bruselskej centrále kľúčový dokument, ktorý potvrdzuje historický posun v prístupe k spoločnej bezpečnosti. Výročná správa za rok 2025 odhaľuje, že európski spojenci a Kanada prešli zásadnou transformáciou a po prvýkrát v histórii všetkých 32 členských krajín naplnilo alebo prekročilo cieľ vynakladať minimálne 2 % HDP na obranu. Tento míľnik je vyvrcholením desaťročného úsilia, ktoré sa začalo ešte v roku 2014 po ruskej anexii Krymu, no skutočnú akceleráciu priniesla až zmenená bezpečnostná realita posledných rokov. Mark Rutte vo svojom prejave zdôraznil, že éra nadmerného spoliehania sa na vojenskú silu Spojených štátov sa končí a Európa spolu s Kanadou konečne preberajú plnú zodpovednosť za vlastnú stabilitu.
Foto: SITA/AP, Markus Schreiber
Finančné ukazovatele za uplynulý rok sú pôsobivé, keďže európski partneri a Kanada zvýšili svoje výdavky na obranu medziročne o takmer 20 %. Celkový spoločný príspevok týchto krajín dosiahol rekordných 574 mld. USD (497 mld. EUR), hoci v absolútnych číslach zostáva dominantným prispievateľom Washington s výdavkami na úrovni 980 mld. USD (849 mld. EUR). Spomedzi európskych členov v relatívnom vyjadrení opäť excelovalo Poľsko, ktoré na obranu vyčlenilo až 4,3 % svojho HDP. Nasledovali ho pobaltské štáty, Dánsko, Nórsko a USA, ktoré všetky prekročili hranicu 3 %. Nemecko sa so svojím príspevkom prevyšujúcim 120 miliárd dolárov stalo druhým najväčším investorom v rámci Aliancie z hľadiska objemu finančných prostriedkov. Poslednými krajinami, ktoré v roku 2025 úspešne dosiahli požadované dvojpercentné minimum, boli Španielsko, Portugalsko, Albánsko, Belgicko a Kanada, čím sa uzavrela dôležitá kapitola vnútornej solidarity bloku.
Iniciatíva Baltic Sentry (v preklade „Baltská stráž“) predstavuje jeden z kľúčových obranných a bezpečnostných projektov Severoatlantickej aliancie, ktorý bol naplno rozvinutý a medializovaný v roku 2025 a začiatkom roka 2026. Jej hlavným poslaním je ochrana kritickej infraštruktúry a posilnenie monitoringu v regióne Baltského mora.
Ochrana podmorskej infraštruktúry – Primárnym impulzom pre vznik Baltic Sentry boli incidenty a podozrivé poškodenia plynovodov (ako Nord Stream) a telekomunikačných káblov na dne Baltského mora v predchádzajúcich rokoch. Aliancia pochopila, že moderná vojna a sabotáže sa presúvajú pod hladinu.
- Monitoring káblov a potrubí: Baltic Sentry využíva sieť senzorov a automatizovaných podmorských dronov (UUV), ktoré nepretržite skenujú dno a sledujú integritu strategických prepojení medzi škandinávskymi a pobaltskými krajinami.
- Detekcia anomálií: Systém je navrhnutý tak, aby v reálnom čase upozornil na prítomnosť neautorizovaných plavidiel alebo techniky v blízkosti kritických uzlov.
Koordinácia a zdieľanie dát – Baltic Sentry nie je len o technike, ale najmä o spolupráci. V minulosti bolo zdieľanie informácií medzi námorníctvami, tajnými službami a súkromnými prevádzkovateľmi infraštruktúry (napr. energetickými firmami) pomerne pomalé.
- Spoločné operačné centrum: V rámci iniciatívy vzniklo koordinačné centrum, kde sa zbiehajú dáta z vojenských aj civilných zdrojov.
- Rýchla reakcia: V prípade podozrenia na sabotáž umožňuje Baltic Sentry okamžité vyslanie hliadkových plavidiel alebo letectva z najbližšej dostupnej základne členského štátu NATO.
Odstrašujúci účinok – Podobne ako iniciatíva Eastern Sentry (zameraná na pozemné a vzdušné sily na východnom krídle), aj Baltic Sentry slúži ako jasný signál smerom k Rusku.
- Zvýšená prítomnosť: Znamená častejšie námorné cvičenia a trvalú prítomnosť spojeneckých plavidiel v Baltskom mori, ktoré sa po vstupe Fínska a Švédska do NATO stalo prakticky „vnútorným morom“ Aliancie (často prezývaným „NATO Lake“).
Technologický rozmer – Iniciatíva sa vo veľkej miere spolieha na špičkové technológie:
- Umelá inteligencia: AI vyhodnocuje pohyby tisícok civilných lodí a hľadá vzorce správania, ktoré by mohli naznačovať prípravu hybridného útoku (napr. lode s vypnutými transpondérmi alebo plavidlá, ktoré sa dlho zdržiavajú nad jedným miestom).
- Satelitný dohľad: Úzke prepojenie s vesmírnymi kapacitami NATO na vizuálne overovanie situácie na hladine.
V skratke možno Baltic Sentry vnímať ako digitálny a fyzický „štít“ nad Baltským morom, ktorý má zabezpečiť, aby Európa nestratila prístup k internetu alebo energiám v dôsledku podhladinových sabotáží v rámci hybridnej vojny.
Tento úspech však nie je konečnou stanicou, ale skôr odrazovým mostíkom k ešte ambicióznejším cieľom stanoveným na samite v Haagu v júni 2025. Pod tlakom potreby modernizácie a strategickej autonómie sa spojenci dohodli na zvýšení investičného cieľa na 5 % HDP do roku 2035. Tento nový model počíta s rozdelením prostriedkov tak, aby 3,5 % smerovalo na klasické vojenské potreby a zostávajúcich 1,5 % na posilnenie civilnej odolnosti, boj proti terorizmu a ochranu infraštruktúry. Analytici odhadujú, že európske krajiny budú musieť do stanoveného termínu zvýšiť priame investície až na 2,2 bilióna eur, aby dokázali plnohodnotne nahradiť prípadné výpadky v amerických dodávkach a zabezpečiť si technologickú prevahu.
Čítajte viac Spojenci z NATO pokračujú v aktivitách a sledovaní pozdĺž východného krídla
Okrem finančnej stability správa vyzdvihuje aj konkrétne operačné úspechy, ktoré priamo reagujú na aktuálne hrozby. V roku 2025 boli spustené kľúčové iniciatívy ako Baltic Sentry, zameraná na ochranu podmorskej infraštruktúry, a Eastern Sentry, ktorá posilňuje odstrašujúcu prítomnosť na východnom krídle Aliancie. Mark Rutte taktiež akcentoval neochvejnú podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť je podľa neho neoddeliteľne spätá s bezpečnosťou NATO. Príkladom efektívnej spolupráce je centrum JATEC v Poľsku a iniciatíva PURL, prostredníctvom ktorej spojenci spoločne financujú dodávky najmodernejšej americkej techniky pre ukrajinské ozbrojené sily. Tento komplexný prístup, kombinujúci finančnú disciplínu s inovatívnymi obrannými projektmi, robí podľa generálneho tajomníka Alianciu silnejšou než kedykoľvek predtým.
