V Bruseli a Ankare sa v týchto dňoch skloňuje termín, ktorý vyvoláva medzi európskymi diplomatmi značné znepokojenie: „Reset na výrobné nastavenia“. Administratíva Donalda Trumpa vyvíja bezprecedentný tlak na to, aby sa NATO vzdalo svojich globálnych ambícií a vrátilo sa k svojej pôvodnej, striktne euroatlantickej obrannej funkcii.
Čítajte viac Obojživelná ukážka predstavuje vrchol námorného cvičenia STEADFAST DART 2026
Koniec éry globálnych partnerstiev
Podľa zistení portálu Politico plánuje Biely dom radikálne obmedziť aktivity, ktoré sa v rámci Aliancie rozvíjali desiatky rokov. Ide najmä o krízové riadenie mimo územia členských štátov a budovanie partnerstiev v indicko-tichomorskom regióne. Najviditeľnejším znakom tejto zmeny má byť plánovaný júlový samit v Ankare. USA trvajú na tom, aby na oficiálne zasadnutia nebola pozvaná nielen Ukrajina, ale ani kľúčoví partneri ako Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland. Hoci sa ich lídri pravdepodobne budú môcť zúčastniť sprievodných podujatí, ich vylúčenie z hlavného rokovacieho stola vysiela jasný signál: NATO už nemá byť globálnym policajtom, ale regionálnym štítom.
Čítajte viac Operácia Arctic Sentry: NATO reaguje na arktické ambície veľmocí aj tlak Bieleho domu
Odchod z Iraku a Kosova: Riziko mocenského vákua
Washington požaduje ukončenie alebo výrazné zredukovanie dvoch kľúčových stabilizačných misií:
- Irak: USA tlačia na ukončenie výcvikovej misie NATO v Iraku do septembra 2026. Táto misia, Paradoxne spustená počas prvého Trumpovho obdobia, mala za cieľ zabrániť návratu Islamského štátu.
- Kosovo (KFOR): Snaha o zredukovanie misie v Kosove, kde pôsobí 4 500 vojakov, naráža na tvrdý odpor Európanov. Engjellushe Morina z Európskej rady pre zahraničné vzťahy varuje, že situácia na Západnom Balkáne je krehká a stiahnutie NATO by mohlo viesť k rýchlej eskalácii násilia.
Strategická koncepcia „NATO 3.0“
Filozofiu tohto prístupu predostrel spojencom námestník šéfa Pentagónu Elbridge Colby. Jeho vízia „NATO 3.0“ je pragmatická až surová: Aliancia sa musí sústrediť výhradne na scenáre, ktoré majú pre obranu členských štátov najväčší význam. „Nie každá misia môže byť prioritou. Serióznosť prístupu sa určuje podľa toho, či európske vojská dokážu bojovať, prežiť a zvíťaziť v scenároch kľúčových pre obranu,“ nechal sa počuť Colby. Tento postoj fakticky znamená, že Európa musí prevziať hlavnú zodpovednosť za svoju obranu. Nemecký minister obrany Boris Pistorius potvrdil, že Európania už túto realitu akceptujú a pripravujú sa na to, že budú musieť do bezpečnosti investovať viac ako kedykoľvek predtým.
Koncepcia „NATO 3.0“, ako ju prezentuje administratíva Donalda Trumpa (reprezentovaná Elbridgom Colbym), predstavuje radikálnu transformáciu Aliancie. Ide o prechod od globálneho „policajta“ k úzko zameranému obrannému bloku. Pre bezpečnosť Európy to prináša zásadné zmeny a nové riziká:
Európska zodpovednosť za konvenčnú obranu – Podstata NATO 3.0 spočíva v tom, že USA sa sústredia na Indo-Pacifik (Čínu), zatiaľ čo Európa musí prevziať plnú zodpovednosť za pozemnú obranu proti Rusku.
- Čo to znamená: USA už nebudú „prvým respondentom“ v prípade konvenčného útoku v Európe. Poskytnú jadrový dáždnik a špičkové technologické kapacity (satelity, spravodajstvo), ale tanky, delostrelectvo a pechotu musia dodať Európania.
- Dôsledok: Európske štáty budú musieť drasticky zvýšiť výdavky na obranu (pravdepodobne nad 3 % HDP), aby nahradili americké kapacity.
Koniec globálnych ambícií a hodnôt – V rámci „resetu na výrobné nastavenia“ NATO 3.0 opúšťa misie, ktoré priamo nesúvisia s obranou členského územia:
- Stop globálnym partnerstvám: Obmedzenie spolupráce s krajinami ako Japonsko, Austrália či Južná Kórea v rámci štruktúr NATO.
- Koniec demokratických misií: Aliancia sa prestane angažovať v krízovom riadení alebo presadzovaní hodnôt mimo svojich hraníc (ako boli misie v Afganistane či Líbyi).
- Priorita nad stabilitou: Stabilita Balkánu (Kosovo) alebo Blízkeho východu (Irak) sa stáva druhoradou prioritou, čo môže v týchto regiónoch vytvoriť bezpečnostné vákuum.
Vplyv na Ukrajinu a východné krídlo – Pre Európu je najcitlivejším bodom prístup k Ukrajine. NATO 3.0 v podstate zmrazuje proces rozširovania. De-prioritizácia Ukrajiny: Ak USA nepozvú Ukrajinu na oficiálne zasadnutia samitu (ako sa plánuje v Ankare), vysiela to signál, že členstvo v NATO nie je na stole. Strategická neistota: Krajiny ako Poľsko, Pobaltie alebo Rumunsko sa môžu cítiť zraniteľnejšie, ak sa americká prítomnosť v Európe zredukuje len na symbolickú úroveň.
Fragmentácia Aliancie – Hrozí, že v rámci NATO 3.0 vznikne „dvojrýchlostná“ bezpečnosť:
- Krajiny, ktoré sú ochotné a schopné investovať do obrany (Poľsko, Británia, severské štáty).
- Krajiny, ktoré sa spoliehajú na diplomaciu a sú pod tlakom USA (Nemecko, Francúzsko, južné krídlo).
Pre Európu je NATO 3.0 budíčkom. Znamená to koniec éry, kedy bezpečnosť bola lacným tovarom dodávaným z Washingtonu. Ak sa Európa nedokáže rýchlo vojensky integrovať a vyzbrojiť, riskuje, že zostane rozdelená a vystavená tlaku z Moskvy bez priamej americkej intervencie na zemi.
Čítajte viac Rubio: NATO musí prejsť redefiníciou, aby zostalo silné
Geopolitické dôsledky
Hoci Washington argumentuje efektivitou a zameraním na jadro pudla, mnohí diplomati upozorňujú, že izolacionizmus NATO fakticky napĺňa dlhodobé ciele Vladimira Putina. Kremeľ sa netají snahou podkopať jednotu Aliancie a v rámci budúcich mierových rokovaní o Ukrajine plánuje požadovať formálne zrušenie sľubov o rozširovaní NATO z roku 2008. Zatiaľ čo USA tvrdia, že „reset“ posilní bojaschopnosť Aliancie doma, odporcovia varujú, že vzdanie sa globálnych partnerstiev oslabí odstrašujúci potenciál NATO voči Rusku aj Číne. Pre začatie alebo ukončenie akejkoľvek misie je však stále potrebný konsenzus všetkých 32 členských krajín, čo predpovedá búrlivé diplomatické debaty až do samitu v Ankare.
