Článok uverejnený na portáli Business Insider koncom januára 2026 informuje o tom, že Severoatlantická aliancia v súčasnosti pripravuje svojich vojakov na náročné podmienky arktickej vojny, čo v praxi znamená predovšetkým osvojenie si schopností boja na lyžiach a snežných skútroch. Hlavnú úlohu v tomto procese zohráva fínska Jágrova brigáda, ktorá v laponskom regióne Sodankylä cvičí spojenecké sily v technikách prežitia a vedenia bojových operácií v extrémnych mrazoch. Redakcia periodika mala možnosť priamo sledovať priebeh zimného cvičenia, ktoré podčiarkuje snahu Fínska pripraviť svojich partnerov z NATO na zamrznuté bojiská, ktoré nadobúdajú na strategickom význame.
Foto: Chris Fletcher / British Army facebook
Samotný nácvik simuloval stret malej čaty NATO s trojnásobnou presilou fínskych brancov v zasneženom lese severne od polárneho kruhu. Reportáž popisuje, ako sa vojaci v maskovaní ticho presúvali na lyžiach a po spozorovaní nepriateľa spustili paľbu. Celý incident sa odohrával v rámci mesačného kurzu, ktorý zahŕňa fázy od základného prežitia a pohybu v zime až po komplexné manévre v horskom teréne. Účastníci z krajín ako USA, Spojené kráľovstvo či Taliansko využívajú pri výcviku modernú technológiu laserov a slepých nábojov, čo má podľa majora Mikaela Aikia, vedúceho arktickej sekcie, zabezpečiť vyššiu mieru realizmu a vyvolať v cvičiacich vojakoch prirodzenú ostražitosť pred zásahom.
Foto: Chris Fletcher / British Army facebook
V súvislosti s logistikou presunu článok uvádza, že zatiaľ čo snežné skútre dnes výrazne uľahčujú prepravu ťažkého nákladu a šetria energiu vojakov, klasické lyže zostávajú nevyhnutným nástrojom na prekonávanie hlbokého snehu v hustom lese. Major Aikio v tejto súvislosti podotkol, že bez špeciálneho vybavenia je pohyb v arktickom prostredí prakticky nemožný a vyžaduje si unikátne zručnosti. Náročnosť potvrdili aj samotní účastníci kurzu, ako napríklad poručíčka Laura Lähdekorpi, ktorá zdôraznila, že pohyb s plnou výstrojou na lyžiach je nesmierne vyčerpávajúci. Kanadský kapitán Vincent Lemelin zasa doplnil, že aj skúsení lyžiari musia v týchto podmienkach prejsť procesom adaptácie na špecifickú fínsku výstroj a bojovať s narastajúcou únavou, ktorá sa negatívne podpisuje na ich sebaistote, najmä počas nočných operácií.
V širšom strategickom meradle text vysvetľuje, že Arktída sa stala ohniskom záujmu NATO pre narastajúce aktivity Ruska a Číny, ktoré sa v regióne snažia presadzovať svoje mocenské a ekonomické záujmy. Vedenie Aliancie preto vyjadruje znepokojenie a zdôrazňuje nutnosť investícií do kolektívnej obrany severných hraníc. Fínsko, ktoré má s bojom v mrazoch bohaté historické skúsenosti, je vnímané ako kľúčový inštruktor pre západné sily. Major Aikio v závere článku konštatoval, že po vstupe Fínska do Aliancie je ich prioritou podporiť spojencov tak, aby boli schopní efektívne plniť úlohy v drsnom teréne, na ktorý sú Fíni dlhodobo pripravovaní.
Arktická stratégia NATO prešla v posledných rokoch (najmä po vstupe Fínska a Švédska do Aliancie) zásadnou transformáciou. Z oblasti, ktorá bola kedysi považovaná za „zónu nízkeho napätia“, sa stal strategický front. Aktuálna stratégia (pre rok 2026) sa opiera o tieto hlavné piliere:
Odstrašenie a kolektívna obrana („Severné krídlo“) – S príchodom Fínska a Švédska sa NATO stalo dominantnou silou v Arktíde (7 z 8 arktických štátov sú členmi Aliancie). Strategickým cieľom je:
- Zamedzenie militarizácie: NATO deklaruje, že jeho cieľom nie je stupňovať napätie, ale musí reagovať na masívne ruské investície do arktických základní a flotíl.
- Ochrana kritickej infraštruktúry: Zvýšený dohľad nad podmorskými káblami a potrubiami, ktoré sú zraniteľné voči hybridným hrozbám.
Reakcia na Rusko a Čínu
- Rusko: Aliancia monitoruje ruskú Severnú flotilu (disponujúcu jadrovými zbraňami) a snahy Moskvy obmedzovať slobodu plavby v Severnej morskej ceste.
- Čína: NATO oficiálne vyjadruje znepokojenie nad rastúcim vplyvom Číny, ktorá sa vyhlasuje za „blízko-arktický štát“ a investuje do vedeckého výskumu s cieľom získať vojenskú výhodu a prístup k surovinám.
Zvyšovanie bojaschopnosti v extrémnych podmienkach – Strategické dokumenty a vyhlásenia veliteľov (ako napr. admirála Cava Dragoneho v januári 2026) zdôrazňujú:
- Interoperabilita: Spoločné cvičenia (ako tie v Sodankylä) majú zjednotiť postupy vojakov z teplejších krajín (Taliansko, USA) s expertízou severských krajín.
- Technológie: Nasadenie laserových simulačných systémov, dronov a pokročilých prieskumných satelitov na monitorovanie pohybu v nehostinnom teréne.
Nový dôraz na Grónsko – V roku 2026 sa do popredia dostala otázka Grónska ako kritického uzla pre transatlantickú bezpečnosť, sledovanie rakiet a kontrolu prístupových ciest do Severnej Ameriky. NATO úzko spolupracuje s Dánskom a USA na posilnení tamojšej infraštruktúry.
