Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Aliancia NATO by mala prejsť „reimagináciou“ (novým definovaním), aby sa vytvorilo spravodlivejšie zdieľanie nákladov. Tvrdí, že vojenská aliancia môže zostať silná len vtedy, ak európski členovia budú viac investovať do vlastnej obrany. Rubio tieto komentáre predniesol počas vypočutia v americkom Senáte, kde sa demokratická senátorka Jeanne Shaheenová pýtala, či Spojené štáty majú z NATO stále úžitok. „Máme,“ odpovedal Rubio. Dodal, že problémom nie je NATO samotné, ale spôsob, akým sú rozdelené povinnosti medzi členmi. „NATO musí byť predefinované aj z hľadiska záväzkov,“ povedal. „Sťažovali sa na to viacerí prezidenti. Myslím si, že tento prezident sa na to len sťažuje hlasnejšie než tí ostatní.“
Čítajte viac Admirál Cavo Dragone: Žiadna kríza v NATO, európsku armádu odmietam
Rubio doplnil, že na alianciách záleží, ale partneri musia mať aj vojenskú silu, ktorou prispejú. Argumentoval, že európske obranné rozpočty boli dlhé roky oslabované, pretože bohaté európske krajiny sa spoliehali na bezpečnostný dáždnik USA, čo im umožnilo míňať viac na sociálne programy namiesto obrany. Napriek tomu vyjadril dôveru v ďalšie fungovanie NATO a zdôraznil vzájomnú závislosť: „Naši partneri chápu dôležitosť prítomnosti USA v NATO – bez USA neexistuje žiadne NATO. A my chápeme, že aby bolo NATO silnejšie, naši partneri musia byť silnejší.“
Čítajte viac Úderná skupina lietadlovej lode USS Abraham Lincoln dorazila do operačnej oblasti veliteľstva CENTCOM
USA „nemajú neobmedzené zdroje“
Senátorka Shaheenová oponovala s tým, že európske výdavky na obranu už rastú a tieto záväzky by mali byť uznané. Upozornila tiež, že ostrá rétorika Trumpovej administratívy voči spojencom – vrátane verejných sporov s Dánskom o Grónsko – by mohla poškodiť jednotu NATO, z čoho profitujú ruský prezident Vladimir Putin a čínsky líder Si Ťin-pching. Rubio sa odmietol vyjadriť k tomu, či politika USA podkopáva jednotu Aliancie, no dodal: „Jedna z vecí, ktorú sme našim spojencom v NATO vysvetlili, je, že Spojené štáty sa nesústredia len na Európu. Máme obranné potreby aj na západnej pologuli a v Indo-Pacifiku. Možno sme najbohatšia krajina na svete, ale nemáme neobmedzené zdroje.“
Marco Antonio Rubio je jednou z najvýraznejších postáv súčasnej americkej politiky, pričom v roku 2026 (v rámci aktuálneho diania, ktoré sledujeme) zastáva kľúčovú pozíciu ministra zahraničných vecí USA (Secretary of State) v administratíve Donalda Trumpa.
Pôvod a politický vzostup
- Syn kubánskych imigrantov: Narodil sa v Miami na Floride. Jeho príbeh „amerického sna“ – syna barmana a chyžnej, ktorý sa vypracoval na vrcholovú úroveň politiky – je ústredným motívom jeho verejného obrazu.
- Senátor za Floridu: Pred nástupom do ministerskej funkcie pôsobil od roku 2011 ako americký senátor. V roku 2016 kandidoval v republikánskych primárkach na prezidenta, kde bol spočiatku rivalom Donalda Trumpa.
Zahraničnopolitický „jastrab“ – Rubio je známy svojimi asertívnymi, niekedy až tvrdými postojmi v medzinárodných vzťahoch. Dlhodobo sa profiluje ako odborník na zahraničnú politiku:
- Kritik Číny: Považuje Čínu za najväčšiu existenčnú hrozbu pre USA a presadzuje ekonomické i vojenské obmedzovanie vplyvu Pekingu.
- Postoj k Rusku a Ukrajine: Hoci v minulosti patril k silným zástancom Ukrajiny, v rámci novej administratívy presadzuje pragmatický prístup. Ako sme videli v aktuálnych správach, zdôrazňuje, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť, aby sa USA mohli sústrediť na Indo-Pacifik.
- Latinská Amerika: Je tvrdým kritikom autoritárskych režimov na Kube, vo Venezuele a v Nikarague.
Osobnosť a štýl – Rubio je považovaný za brilantného rečníka, ktorý dokáže spájať tradičné konzervatívne hodnoty s moderným pragmatizmom. V Trumpovej administratíve pôsobí ako dôležitý most medzi „pôvodným“ republikánskym establishmentom (ktorý kládol dôraz na silnú prítomnosť USA vo svete) a hnutím MAGA (ktoré uprednostňuje prístup America First). Marco Rubio je prvým hispánskym politikom na pozícii ministra zahraničných vecí USA, čo mu dáva špeciálnu pozíciu pri vyjednávaní s krajinami strednej a južnej Ameriky.
Čítajte viac Pentagón prechádza na režim „AI-first“, aby urýchlil dominanciu USA v boji
Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu
Rubio hovoril aj o možných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by sa podľa neho opierali najmä o Spojené štáty. Uviedol, že európske plány na vyslanie malého počtu vojakov – predovšetkým z Francúzska a Spojeného kráľovstva – na povojnovú Ukrajinu by potrebovali pevnú podporu USA, aby mali nejaký význam. „V skutočnosti je bezpečnostnou zárukou americká poistka,“ povedal. Podľa neho je schopnosť Európy podporovať Ukrajinu limitovaná rokmi nízkych výdavkov na obranu, čo zanechalo mnohé krajiny závislé od Washingtonu. Hoci sú teraz niektoré európske vlády ochotnejšie umiestniť vojakov na povojnovú Ukrajinu, takéto nasadenie je podľa Rubia „bez podpory USA irelevantné“. Vyjadril však nádej, že investície do obrany v Európe sa po desaťročiach podfinancovania začínajú zlepšovať. „Dúfajme, že sa to zmení,“ uzavrel.
