Spojené štáty americké informovali európskych partnerov o cieľovom roku 2027, kedy by Európa mala prevziať väčšinu konvenčných obranných kapacít NATO vrátane spravodajských služieb a raketových systémov. Predstavitelia Pentagónu tento návrh prezentovali počas stretnutia s diplomatmi vo Washingtone. Niektorí európski predstavitelia však označili stanovený termín za potenciálne nerealistický. Odkaz, o ktorom informovalo päť zdrojov oboznámených s diskusiou vrátane jedného amerického predstaviteľa, bol odovzdaný na stretnutí zamestnancov Pentagónu dohliadajúcich na politiku NATO s viacerými európskymi delegáciami vo Washingtone tento týždeň, píše agentúra Reuters.
Presun hlavného bremena obrany zo Spojených štátov na európskych členov Severoatlantickej aliancie by zásadne zmenil charakter spolupráce medzi USA a ich najvýznamnejšími vojenskými partnermi. Predstavitelia Pentagónu uviedli, že súčasný stav posilňovania obranných kapacít Európy od invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 nepovažujú za dostatočný. Americkí predstavitelia upozornili, že v prípade nedodržania termínu 2027 by Spojené štáty mohli obmedziť svoju účasť na vybraných koordinačných mechanizmoch obrany NATO. Tieto informácie poskytli zdroje, ktoré si priali zostať v anonymite vzhľadom na citlivosť rozhovorov. Jedným z ďalších bodov bola obava niektorých predstaviteľov na Capitol Hill týkajúca sa komunikovaného posolstva Pentagónu.
Konvenčné obranné kapacity zahŕňajú najmä ne-jadrové prostriedky, ako sú vojaci či zbrane, pričom nebolo presne definované, akým spôsobom budú USA hodnotiť pokrok Európy pri preberaní tejto úlohy. Rovnako ostáva nejasné, či je stanovený termín výsledkom politiky administratívy prezidenta Trumpa alebo len postojom časti predstaviteľov Pentagónu. V rámci Washingtonu existuje široké spektrum názorov na vojenskú angažovanosť USA v Európe.
Viacerí európski predstavitelia vyjadrili presvedčenie, že termín 2027 je obtiažne dosiahnuteľný, bez ohľadu na kritériá hodnotenia pokroku zo strany Spojených štátov. Poukázali na potrebu komplexných zmien presahujúcich finančné investície a politickú vôľu, aby mohli v krátkodobom horizonte nahradiť strategické americké kapacity. K ďalším výzvam patrí možný sklz vo výrobe vojenského vybavenia, ktoré spojenci NATO plánujú obstarať. Aj napriek podpore USA ku zvýšenému nákupu americkej techniky môže proces dodania najhodnotnejších zbraňových a obranných systémov trvať niekoľko rokov. Spojené štáty zabezpečujú špecifické schopnosti, ako sú rozšírené spravodajské, sledovacie a prieskumné kapacity (Intelligence, Surveillance and Reconnaissance – ISR), ktoré majú zásadný význam vo vojnovom úsilí Ukrajiny.
Predstaviteľ NATO uviedol, že európski členovia už začali preberať vyššiu mieru zodpovednosti za bezpečnosť kontinentu. Nevyjadril sa však priamo k termínu 2027. Potvrdil, že spojenci uznávajú potrebu navýšiť financovanie obrany a posilniť konvenčné obranné kapacity Európy. Pentagón ani Biely dom zatiaľ neposkytli oficiálny komentár. Európske štáty v zásade akceptovali požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a deklarovali výrazné zvýšenie obranných výdavkov. Európska únia stanovila svoj cieľ pripravenosti na samostatnú obranu do roku 2030, pričom identifikovala potrebu naplniť medzery v oblastiach protivzdušnej obrany, dronov, kybernetickej bezpečnosti, munície a ďalších segmentoch. Odborníci však považujú aj tento termín za výnimočne ambiciózny.
Administratíva Donalda Trumpa opakovane zdôrazňovala potrebu väčšieho príspevku európskych členov do Aliancie NATO, hoci prezidentove postoje k aliancii zostávajú nekonzistentné. Počas predvolebnej kampane v roku 2024 prezident Trump kritizoval európskych partnerov a naznačil, že by mohol povzbudzovať ruského prezidenta Vladimira Putina k útoku na krajiny NATO, ktoré neplnia svoje záväzky v oblasti obrany. Na júlovom summite lídrov NATO však prezident Trump vyjadril uznanie európskym lídrom za podporu amerického návrhu na zvýšenie výdavkov členských štátov na obranu na 5 % HDP.
V nasledujúcich mesiacoch prezident Trump striedal tvrdý postoj voči Rusku s ochotou viesť s Moskvou rokovania o konflikte na Ukrajine. Európski predstavitelia vyjadrili nespokojnosť so svojím obmedzeným zapojením do týchto rokovaní. Americký námestník ministra zahraničných vecí Christopher Landau na zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO zdôraznil jasnú potrebu, aby európski spojenci plnili svoje obranné záväzky. Vo svojom príhovore uviedol, že táto požiadavka zaznieva konzistentne už celé desaťročia, avšak súčasná administratíva ju vníma mimoriadne vážne.