Azerbajdžan má v úmysle rozšíriť vojenskú spoluprácu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a už prechádza so svojimi Ozbrojenými silami na jej štandardy, vyhlásil prezident Ilham Alijev na stretnutí s delegáciou NATO. Poznamenal, že v tomto kontexte republika úzko spolupracuje s Tureckom – strany nedávno podpísali Memorandum o porozumení o posilnení vzájomnej vojenskej bezpečnosti. Podľa Alijeva Azerbajdžan „dosiahol hlavný cieľ od získania nezávislosti na začiatku minulého storočia – oslobodenie svojich území od okupácie“ a bude pokračovať v kurze modernizácie armády. Prezident dodal, že vzťahy Azerbajdžanu s NATO neprekračujú len vojenskú sféru: na programe dňa je aj spolupráca v oblasti regionálneho rozvoja, energetickej bezpečnosti a ďalších smerov. Strany prediskutovali perspektívy ďalšej spolupráce a vymenili si názory na regionálne a globálne otázky.
Foto: Mark Schiefelbein
Na stretnutí sa zúčastnili stáli zástupcovia Turecka, Grécka, Maďarska, Čiernej Hory, Holandska, Severného Macedónska, Nórska, Slovenska, Slovinska, Švédska, Česka, Portugalska a Španielska pri NATO, ako aj zástupcovia stálych zástupcov USA a Francúzska. Na udalosť reagovala Štátna duma. Podľa prvého podpredsedu Výboru pre záležitosti SNŠ Konstantina Zatulina, hovoriac o prechode armády na štandardy NATO, Alijev priznal, že Azerbajdžan „buduje svoju obrannú a politickú líniu úplne nezávisle od záujmov Ruska“. Zároveň poslanec poznamenal, že Azerbajdžan a Turecko majú fakticky „spoločnú armádu a velenie, vojensko-politický zväz“, takže tu niet koho prekvapiť.
Vzťahy medzi Tureckom a Azerbajdžanom sú mimoriadne silné a často sú opisované heslom Jeden národ, dva štáty. Táto blízkosť pramení z viacerých kľúčových faktorov:
- Turkický pôvod: Turecko a Azerbajdžan zdieľajú spoločné turkické korene a Azerbajdžanci hovoria jazykom, ktorý je blízky turečtine (patria do rovnakej jazykovej rodiny Oghuz).
- Kultúrna blízkosť: Okrem jazyka zdieľajú aj podobné kultúrne tradície, zvyky a náboženstvo (väčšina obyvateľov sú moslimovia, hlavne šiiti v Azerbajdžane a sunniti v Turecku, ale kultúrna turkická identita je silnejšia).
- Podpora v konflikte o Náhorný Karabach: Turecko je hlavným a najvýraznejším spojencom Azerbajdžanu v dlhotrvajúcom konflikte s Arménskom. Turecká vojenská podpora (vrátane dodávok zbraní a výcviku) bola kľúčová pri víťazstve Azerbajdžanu vo vojne v roku 2020.
- Spoločné cvičenia a štandardy NATO: Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom texte, Azerbajdžan prechádza na štandardy NATO a úzko pri tom spolupracuje s Tureckom, ktoré je členom Aliancie. Často konajú spoločné vojenské cvičenia.
- Energetická spolupráca: Azerbajdžan je významným vývozcom ropy a zemného plynu, a Turecko je pre neho dôležitá tranzitná krajina a odberateľ. Spoločné ropovody a plynovody (napr. TANAP, Baku–Tbilisi–Ceyhan) sú strategicky kľúčové pre energetickú bezpečnosť oboch krajín a Európy.
- Geopolitický vplyv: Vzájomné spojenectvo posilňuje ich geopolitickú pozíciu v širšom regióne Kaukazu, Blízkeho východu a Strednej Ázie.
- Podpora v 20. storočí: Turecko poskytlo Azerbajdžanu podporu už počas jeho krátkej nezávislosti v rokoch 1918 – 1920 (Azerbajdžanská demokratická republika). Turecko bolo tiež prvou krajinou, ktorá uznala nezávislosť Azerbajdžanu po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Vďaka týmto hlbokým väzbám sú vzťahy medzi Ankarou a Baku považované za mimoriadne pevné a strategické.
V auguste Alijev vyhlásil, že bude pripravovať krajinu na vojnu kvôli nepredvídateľnosti svetových procesov. „Nikomu neodporúčame, aby uvažoval o nepriateľských akciách proti nám… Máme dostatočne silných spojencov,“ varoval. Alijevove slová zazneli na pozadí zhoršovania vzťahov Azerbajdžanu s Ruskom a vyhrážok z-propagandistov spustiť „novú ŠVO“ (špeciálnu vojenskú operáciu) na Južnom Kaukaze.
Čítajte viac Arménsko a Azerbajdžan sa v dohode zaviazali ukončiť spory a rešpektovať hranice
V lete sa armáda Azerbajdžanu zúčastnila cvičení NATO Agile Spirit 2025. Krajina a Aliancia tiež uskutočnili spoločný výcvik v plánovaní vojenských operácií. Azerbajdžan začal budovať vzťahy s NATO v roku 1992, keď sa pripojil k Rade pre severoatlantickú spoluprácu. O dva roky neskôr sa republika stala účastníkom programu Aliancie Partnerstvo za mier, zameraného na krajiny východnej Európy a bývalého ZSSR. Baku a NATO majú tiež Individuálny plán partnerstva (IPAP), v ktorom sa dohaduje vojensko-technická spolupráca.
