„Ukrajinci sa ukázali ako vynikajúci bojovníci. Je to armáda, ktorá musí zostať na našej strane, je to model pre Európu. Pri každej príležitosti NATO opakuje, že naša plná podpora pre Ukrajinu sa nikdy nezmenila a nezmení sa, kým nebude dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier.“ Taliansky denník Corriere della Sera sa rozprával s admirálom Giuseppem Cavom Dragonem, ktorý je vo funkcii predsedu Vojenského výboru NATO jedným z najdôležitejších spolupracovníkov generálneho tajomníka Aliancie.
20. augusta ste usporiadali konferenciu pre 32 vojenských predstaviteľov NATO a Koalície ochotných. Tesne predtým sa konali dva summity, na Aljaške medzi Putinom a Trumpom a vo Washingtone medzi Trumpom, Zelenským a Európanmi. Bol tam pocit, že by sa mohol začať mierový proces s Ruskom a vy ste premýšľali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Odvtedy však Moskva zmrazila všetky nádeje. Čo urobíte?
Máme v úmysle pokračovať vo vojenskej pomoci a dokonca ju zvýšiť. Je už jasné, že Ukrajinci hľadajú dialóg, ale Rusi sa zdráhajú a naťahujú čas. Dúfam, že budú sprísnené cielené sankcie, aby sa zvýšilo vnútorné napätie voči Putinovi. Našou nádejou je umožniť Ukrajine vyjednávať z pozície sily.
Aké sú výsledky vášho stretnutia?
Prehodnotili sme spoločný postup Aliancie. Chceme uľahčiť rýchle ukončenie nepriateľských akcií.
Môžete vyčísliť, čo NATO doteraz poskytlo Ukrajine?
Asi pred 40 dňami sme spolu s prezidentom Trumpom a jeho poradcami vytvorili PURL, čo je skratka pre Prioritized Ukrainian Requirement List, čiže zoznam, ktorý vypracovali Ukrajinci na základe svojich skutočných vojenských potrieb na bojisku. Tento zoznam potom overuje generál Alexus Grynkewich, náš veliteľ pre Európu. Následne sa preveruje, či Spojené štáty môžu rýchlo dodať tento vojenský materiál. V podstate spojenci z 52 krajín podporujúcich Ukrajinu, čo nie sú len európske krajiny alebo členovia NATO, financujú americké zbrane, ktoré rýchlo putujú do Kyjeva. Doteraz sa prostredníctvom formuly PURL dodali zbrane v hodnote jeden a pol miliardy dolárov.
Kto už zaplatil?
Sú to tri balíky, každý v hodnote približne 500 miliónov. Prvý financovalo Holandsko na začiatku augusta, hneď na druhý deň druhý Dánsko, Fínsko a Švédsko. Tretí zaplatilo Nemecko v polovici mesiaca.
Aké zbrane?
Ide o protiraketový a protidronový materiál pre obranu vzdušného priestoru, okrem munície rôznych kalibrov. To sú, mimochodom, vždy ukrajinské priority. USA pracujú na plné obrátky, aby zvýšili svoje zásoby a sprístupnili ich. Vojenský materiál sa distribuuje prostredníctvom kanálov NATO so sídlom v Nemecku, ktoré už dlhší čas posiela aj zbrane poskytnuté na bilaterálnej báze jednotlivými štátmi. NATO je teda aj v rámci PURL rozhodujúce pri overovaní ukrajinského zoznamu a zabezpečovaní dodávok zbraní.
Spolupracujú na PURL aj Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie relevantné krajiny?
Zatiaľ nemám informácie, možno sa to ešte len organizuje, dozviem sa neskôr.
Koľko pomoci už teda NATO poskytlo Ukrajine?
Krajiny NATO poskytli 99 % celkovej vojenskej pomoci. V roku 2024 dosiahla jej hodnota 50 miliárd dolárov. Od 1. januára 2025 je to už 33 miliárd, ale do konca roka budeme na úrovni predchádzajúceho roka, projekcie sú dosť optimistické.
Paralelne sa vo Washingtone stretávajú vojenskí predstavitelia USA s vojenskými predstaviteľmi Koalície ochotných: čo je ich cieľom?
Je to zoskupenie síl pod vedením Londýna a Paríža, ktoré s výhľadom na mierový proces chce sprevádzať normalizáciu Ukrajiny. Uvažuje sa o ekonomike, bezpečnosti územia, vzdušného priestoru a mnohom ďalšom. Medzi ich úlohy patrí aj organizácia systému na odradenie Ruska od opätovného útoku.
Ukrajinci tvrdia, že bezpečnostné záruky musia zahŕňať aj prítomnosť kontingentov spojeneckých krajín na ich území. Rusi sú absolútne proti. Nemyslíte si, že ťažkosti sú obrovské?
Tieto témy sú súčasťou medzinárodnej politiky a rokovaní s Moskvou. My v NATO sme o nich nehovorili, ani sme ich nespomenuli.
Nikdy ste sa nezaoberali otázkou pozemných kontingentov? Akých národností, v akom počte, kde, s akými pravidlami nasadenia?
Vôbec nie, je to prinajmenšom predčasné. Vieme, že sa otázky kontingentov dotkli jednotlivé krajiny, možno na bilaterálnej úrovni. Ale, opakujem, zostáva to v embryonálnej fáze. Bezpečnostné záruky, o ktorých rozhodujú politici, musia najprv definovať kontext. Napríklad: kto na bojisku rozhodne, či Rusi alebo Ukrajinci porušili dohody? Kto vypracuje pravidlá nasadenia? Aké územie treba monitorovať? Majú prípadní vojaci len monitorovať, alebo aj brániť, a v takom prípade, akými zbraňami? Nič nebolo definované. V mojej oblasti ani neviem, či sú vôbec dostupné nejaké jednotky, a možno by niekto mohol uvažovať o vojakoch z krajín, ktoré nie sú členmi NATO. Všetko je otvorené. S jedným pevným bodom: NATO je naďalej odhodlané brániť predovšetkým občanov svojich členských štátov.
Ruský minister zahraničných vecí Lavrov tvrdí, že aj Moskva sa musí podieľať na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Kyjev to odmieta a pripomína, že Rusi porušili dohody z roku 1994. Ako to teda je?
Lavrovova veta je súčasťou politickej hry. Ukrajincov však úplne rozumiem. Sme ešte veľmi ďaleko od akejkoľvek dohody. Je potrebné rokovať a na to by bolo potrebné skoré prímerie.