Penzionovaný admirál Rob Bauer je bývalým veliteľom holandskej armády. Do januára 2025 bol predsedom Vojenského výboru NATO. Deutsche Welle sa s ním zhovárala o samite aliancie v Haagu a o jeho novej knihe: „Ak chceš mier, priprav sa na vojnu“, ktorú napísal v spolupráci s Eleonorou Russell, ktorá v NATO pracovala ako komunikačná poradkyňa.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte nedávno povedal: investujte do obrany alebo sa začnite učiť ruštinu. Hlavná myšlienka vašej knihy spočíva v tom, že NATO ešte nie je pripravené na vojnu s Ruskom a musí robiť viac. Nakoľko dobre ovládate ruštinu, pán admirál?
Nie veľmi dobre. A práve preto sme knihu vydali, aby som sa ruštinu nemusel učiť.

Pomohla by znalosť ruštiny západným vládam lepšie pochopiť hrozbu zo strany Moskvy?
Nejde len o jazyk. Myslím si, že kultúra a celý ruský prístup k životu sa veľmi líšia od nášho. Mnohí hovoria, že je to európsky národ. Niekedy pochybujem, či je to naozaj tak. To, ako sa správajú k svojmu obyvateľstvu, ako zaobchádzajú so svojimi vojakmi, je jednoducho zarážajúce. V súčasnosti je takmer 1 000 000 vojakov zabitých a zranených. Zanechávajú ich na bojisku. Prakticky žiadny zo strategických cieľov nebol dosiahnutý, ale napriek tomu pokračujú v boji. To sa veľmi líši od nášho prístupu k životu a našej kultúry.
Hlavná myšlienka vašej knihy nie je nová – treba odstrašiť Rusko, aby sa nemuselo bojovať. Ale táto výzva zaznieva v už štvrtom roku veľkej vojny v Európe, vojny Ruskej federácie proti Ukrajine. Nie je už príliš neskoro? Prečo NATO reaguje tak pomaly?
Eleonora Russell: Admirál odovzdáva toto posolstvo už niekoľko rokov. Takže táto kniha je skôr akousi kvintesenciou. Na jednej strane sa posolstvo už dostalo do Európy. Ale ľudia a organizácie príliš pomaly menili svoje prístupy. A preto sme sa rozhodli napísať knihu. Potom je možné s novým impulzom pokúsiť sa dosiahnuť väčšiu a rýchlejšiu zmenu.
Rob Bauer: Myslím si, že je tu ešte jedna dôležitá vec. Vo vojenskej oblasti sme vypracovali všetky vojenské plány, povedzme, do roku 2023 a začiatku roka 2024. Ale je tiež potrebné, aby naša spoločnosť ako celok pochopila, že zohráva dôležitú úlohu pri odstrašovaní a zabezpečovaní našej väčšej odolnosti. To platí aj pre podnikanie. Začal som sa rozprávať s predstaviteľmi podnikov, s finančnými organizáciami, s dôchodkovými fondmi, so súkromným sektorom ako celkom, aby som sa uistil, že rozumejú, že aj oni zohrávajú svoju úlohu. Dlho boli súkromný sektor a obrana oddelené, s výnimkou obranného priemyslu. A my sme akoby outsourcingovali bezpečnosť ozbrojeným silám. To nie je správne.

Vo svojej knihe opisujete, že niekoľko mesiacov pred začiatkom veľkej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine NATO veľmi opatrne opisovalo Rusko ako hrozbu. Otázka pre Eleonoru – myslíte si, že NATO urobilo chybu v komunikácii tým, že nepoužilo tvrdšie formulácie a nevarovalo pred Ruskom?
Eleonora Russell: Nie, pretože diplomatický proces bol stále v plnom prúde. A ten môže fungovať len vtedy, ak stále existuje možnosť rokovaní a ľudia si môžu zachovať tvár. Pozitívne je, že v tom čase sa vo vojenskom štábe NATO aktívne pracovalo na analýze a príprave na možný konflikt s Ruskom. Takže z vojenského hľadiska sa robilo všetko pre prípravu, a z politického hľadiska – až do večera 23. februára 2022.
Rob Bauer: V súčasnosti sú peniaze čoraz menším problémom. Teraz sa musíme uistiť, že za tieto peniaze môžeme niečo kúpiť. Obranný priemysel sa považoval za trh, ktorým nie je, pretože má jedného klienta – vládu. Za posledných 40 rokov sme prakticky zničili obranný priemysel kvôli všetkým rozpočtovým škrtom. Vláda bola veľmi často nespoľahlivým klientom, pretože objednali 100 tankov, a potom sa konali voľby a nová vláda objednávku zrušila. A to všetko sa dialo počas posledných 30–40 rokov. Teraz sa musíme uistiť, že si opäť navzájom dôverujeme, vláda, súkromný aj verejný sektor. A to trvá dlho. Som trochu sklamaný, ako dlho to trvá.

Peniaze sa skutočne zdajú byť najmenším problémom. Pred samitom NATO v Haagu už mnohé krajiny zvýšili svoje vojenské výdavky a pripravujú sa na ďalšie zvýšenie. Na programe je otázka výdavkov na obranu vo výške 5 % HDP. Na čo si myslíte, že je najlepšie minúť tieto peniaze? Vojna Ruska proti Ukrajine ukázala jednu vec: drahé zbraňové systémy, ako sú tanky alebo lode, môžu byť zničené lacnými bezpilotnými lietadlami. Nemyslíte si, že je čas, aby krajiny NATO zrušili zmluvy na dodávky tankov, stíhačiek a podobne a významne investovali do bezpilotných lietadiel a rakiet?
Musíme byť opatrní, aby sme si z vojny na Ukrajine nevzali nesprávne ponaučenia. Ak vidíte, ako dron zhadzuje bombu do otvoreného poklopu tanku, tak tank bol použitý nesprávne. Ak by bol poklop tanku zatvorený, útok dronu by nebol taký katastrofálny pre veliteľa tanku a posádku. Ale rozumiem vašej otázke. Potrebujete oboje. Potrebujete veľmi pokročilé, veľmi drahé zbrane, ako sú stíhačky F-35, jadrové ponorky a podobne. A zároveň potrebujete veľké množstvo lacnejších zbraní na ničenie lacnejších cieľov. A myslím si, že sa uberáme týmto smerom. Myslím si, že problém ničenia dronov bude vyriešený v najbližších rokoch.

Vráťme sa k vašej knihe. Aké sú vaše hlavné návrhy? Ako by sa malo NATO pripraviť na vojnu s Ruskom?
Kniha sa nevenuje ani tak ozbrojeným silám, ako skôr všetkým ostatným aspektom, ktoré musíme zlepšiť v našich spoločnostiach, aby sme sa inak pozerali na riziká. Teraz si myslíme, že žijeme v spoločnosti s nulovým rizikom. To nie je možné, najmä keď napätie rastie. Myslím si, že musíme prijať existenciu rizík. Ak teraz potrebujeme postaviť bunkre na skladovanie munície, tak musíme okolo nich vytvoriť bezpečnostné zóny. Ale žijeme v spoločnosti, kde nikto neprijme existenciu domu v takejto zóne. Avšak v krajine ako Holandsko, kde máme veľmi málo miesta, sa možno budeme musieť podrobiť určitému riziku. Musíme venovať viac pozornosti efektivite. Vláda používa efektivitu na to, aby míňala čo najmenej, kupujúc nie to najlepšie, ale to najlacnejšie. A v priemysle ide o to, aby sa náklady udržali na čo najnižšej úrovni, čo viedlo k princípu „just in time, presne toľko, koľko je potrebné“. Ale pre určité strategické veci musíme zlepšiť naše zásoby. Politici musia pochopiť, že nemajú dostatok vedomostí, a musia sa porozprávať s ľuďmi, ktorí tieto vedomosti majú, a potom ich počúvať.

Čoraz častejšie sa diskutuje o tom, že Rusko môže zaútočiť na NATO už o niekoľko rokov. Existujú rôzne odhady, vrátane tých od nemeckej armády: niektorí hovoria o troch rokoch, iní o piatich. Čo si myslíte Vy?
Závisí to od mnohých faktorov. Po prvé, od toho, ako rýchlo dokážeme implementovať naše vojenské plány, ktoré sme vypracovali a ktoré schválili lídri NATO na samite vo Vilniuse v roku 2023. Ak zaostávame, dáva to príležitosť našim protivníkom. Po druhé, závisí to od toho, ako rýchlo sa oni, Rusko, zotavujú, koľko peňazí sú ochotní minúť na väčšie a lepšie vyzbrojené ozbrojené sily, než aké mali vo februári 2022. Vzhľadom na to, že stále veríme, že zámery Ruska sa nezmenili a nejde len o Ukrajinu, ale o nárazníkovú zónu okolo Ruska ako celku, tak sa časový rámec môže časom zmeniť. Tri až päť rokov je prognóza, ktorú počujete čoraz častejšie. A tri roky použijú tí, ktorí sa cítia najviac ohrození, a to sú pobaltské krajiny a Poľsko. Ale teraz sú aj náznaky, že Rusi vyrábajú viac, než v skutočnosti potrebujú na Ukrajine. Obnova sa už začala. A to znamená, že sme bližšie k trom rokom ako k piatim. Zahraničná podpora, ktorú Rusko dostáva, tiež vyvoláva obavy, pretože určuje jeho schopnosť obnovy. Táto podpora je veľmi silná, najmä zo strany Číny.

Admirál Bauer, rozprávame sa niekoľko dní pred samitom NATO v Haagu. V Aliancii panovali veľké obavy, že by sa mohol skončiť katastrofou, ak by prezident USA Donald Trump vystúpil z NATO alebo znížil vojenskú prítomnosť v Európe. Čo očakávate od samitu?
Bude úspešný. Ale pravdepodobne uvidíte, že jeho rozsah bude obmedzený. Veľmi často na samite všetky krajiny prinášajú svoje obľúbené témy, a potom je komunikácia dlhšia, aby sa vyhovelo všetkým. Preto vzniká mnoho a mnoho strán a mnoho a mnoho článkov. V skutočnosti bude teraz jedno zasadnutie, je to veľmi stručný samit. A myslím si, že témy budú obmedzené, a tieto témy sa budú týkať peňazí, a to 3,5 percenta a 5 percent HDP na obranu. Myslím si, že celkovo sa teraz dosiahne dohoda o týchto dvoch číslach. Ešte neviem, či tam bude ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. A koľko sa bude diskutovať alebo hovoriť o Ukrajine. Takže pravdepodobne uvidíte, že množstvo tém, o ktorých zvyčajne diskutujeme na samitoch, nebude spomenutých. Tento rok sa bude hlavná pozornosť venovať tým otázkam, ktoré USA považujú za najdôležitejšie.

Keď už ste spomenuli USA, myslíte si, že Amerika pod vedením Trumpa je stále spoľahlivým členom aliancie?
Áno. Po prvé, USA mnohokrát od začiatku jeho prezidentského úradu vyhlásili, že neodchádzajú. Vo Washingtone sa nediskutuje o vystúpení z NATO. Američania sú unavení z toho, že Európa a Kanada nepreberajú zodpovednosť a nedodržiavajú to, čo tak dlho sľubovali. A teraz Európania a Kanaďania musia ukázať Američanom, že preberáme zodpovednosť. Cieľové ukazovatele schopností, ktoré boli rozdelené medzi krajiny, to už ukazujú. Cieľom je dosiahnuť takú úroveň, aby európske krajiny a Kanada mali schopnosti, ktoré má teraz len USA.
Ukrajina je tiež veľmi závislá od Američanov. Teraz sa diskutuje o tom, že Európania by mali nakupovať zbrane od USA, aby ich odovzdali Ukrajine. Keď už hovoríme o vojne Ruskej federácie proti Ukrajine, ako si myslíte, kam smeruje? Rusko vyhráva? Nakoľko je na tom vinný aj Západ? Pretože dodávky z USA boli pozastavené. Európania zvyšujú objemy, ale možno nie dostatočne rýchlo z pohľadu Ukrajiny.
Je veľmi dôležité pochopiť, že Rusi nevyhrávajú a Ukrajinci neprehrávajú. Táto kombinácia znamená, že v dohľadnej dobe bude táto vojna pokračovať, ak sa nedosiahne dohoda prostredníctvom rokovaní. Je prekvapujúce, že Ukrajina je stále suverénny štát. A že Rusko so všetkou svojou silou nedokázalo rozdrviť túto oveľa menšiu krajinu s menšou populáciou. Práve vďaka odvahe a vytrvalosti Ukrajincov sú stále suverénnym štátom. Vďaka pomoci 50 krajín, a to nie je len NATO, môže Ukrajina pokračovať v boji. Žiaľ, práve vďaka pomoci krajín ako Čína, Severná Kórea a Irán je Rusko stále zapojené do bojov. Ale Rusko je agresor. Ak dnes zastaví vojnu, zbalí si výstroj a pôjde domov, tak sa vojna skončí.

Čo urobí NATO, ak Rusko dosiahne vážny prielom? Napríklad, ak sa armáda Ruskej federácie opäť pokúsi obsadiť Kyjev? Aký je plán NATO v tomto prípade? Pošle NATO vojská na Ukrajinu?
Nemyslím si, že je to veľmi realistický scenár. V súčasnosti nevidíme, že by Rusi boli toho schopní. A ak sa situácia bude vyvíjať týmto smerom, tak som si istý, že v NATO sa bude diskutovať za rokovacím stolom. A potom sa bude musieť 32 krajín dohodnúť na tom, či niečo podniknú, alebo nie. V tom je celá podstata. Toto nie je súčasť územia NATO. Toto nie je článok 5 zmluvy NATO o kolektívnej bezpečnosti. Preto, ak chcete niečo podniknúť mimo územia NATO, je potrebný súhlas 32 krajín. To je realita.