Vo štvrtok 17. októbra 2024 Severoatlantická aliancia (NATO) spustila päť iniciatív určených na riešenie niektorých najdôležitejších oblastí pre odstrašovanie a obranu spojencov. Tieto nové mnohonárodné Projekty s vysokou viditeľnosťou (High Visibility Projects) budú zahŕňať celkovo 26 spojencov a pomôžu zabezpečiť kritické spôsobilosti, ktoré zvýšia interoperabilitu medzi silami NATO.

Prispievajúci spojenci sa zúčastnili na slávnostnom podpise počas stretnutia ministrov obrany členských krajín NATO v sídle NATO. Zástupca generálneho tajomníka NATO Boris Ruge privítal „začiatok zmysluplnejšej práce v nových oblastiach, ale aj dôležité míľniky pre existujúce projekty“ a dodal, že „je to skvelý príklad toho, ako naša Aliancia prináša výsledky“.

Prvý projekt má za cieľ urýchliť dodávku novej generácie diaľkovo pilotovaných leteckých systémov (RPAS – Remotely Piloted Aircraft Systems) – ako je systém NATO pre pozemný prehľad (AGS – Alliance Ground Surveillance) – prostredníctvom mnohonárodnej spolupráce. Projekt odštartovalo 13 spojencov: Česko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Turecko a Spojené kráľovstvo. Flotily RPAS sú nevyhnutné pre celý rad úloh a misií vrátane spoločného spravodajstva, sledovania a prieskumu a elektromagnetického boja.

Druhá iniciatíva sa snaží zvýšiť zameniteľnosť a interoperabilitu kľúčovej spojeneckej delostreleckej munície. S počiatočnými príspevkami od 15 spojencov – Česka, Dánska, Fínska, Francúzska, Grécka, Maďarska, Talianska, Lotyšska, Litvy, Nórska, Portugalska, Slovenska, Turecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov – projekt prispeje k harmonizácii národných testov streľby a certifikačných mechanizmov. Pomôže tiež udržiavať príslušné normy aktuálne a podporí ich prijatie.

Projekt Distributed Synthetic Training Environment má za cieľ reagovať na neustále rastúci dopyt po virtuálnom vzdelávaní na nadnárodnej úrovni. Vytvára sieť pokročilých mnohonárodných výcvikových príležitostí pre armády. Do projektu sa zapojilo osemnásť krajín NATO: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Turecko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Využitím národných simulovaných výcvikových schopností v prospech mnohonárodných účelov prinesie projekt prevádzkové výhody a úspory.

NATO ďalej zintenzívňuje svoje úsilie na podporu spojeneckých dodávok vesmírnych technológií pomocou dvoch nových projektov. Prostredníctvom NORTHLINK bude 13 spojencov – Kanada, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Spojené štáty americké – skúmať vývoj bezpečnej, odolnej a spoľahlivej mnohonárodnej satelitnej komunikácie v Arktíde. Prostredníctvom iniciatívy STARLIFT bude 14 krajín – Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko, Türkiye, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké – skúmať spôsoby, ako posilniť prístup NATO k a využívaniu kozmu na riešenie rôznych výziev vyplývajúcich z prevádzky z vesmíru. STARLIFT môže pomôcť spojencom vypustiť prostriedky v krátkom čase, manévrovať s vopred umiestnenou náhradnou kozmickou loďou alebo nakupovať údaje od obchodných partnerov počas krízy alebo konfliktu.

Podnikli sa aj ďalšie kroky na pokrok v práci na dvoch už prebiehajúcich projektoch: spôsobilosti rotorových lietadiel novej generácie (NGRC – the Next Generation Rotorcraft Capability) a cezhraničnej spolupráce NATO vo vzdušnom priestore. Iniciatíva NGRC, ktorá bola spustená v roku 2020 a riadená Agentúrou pre podporu a obstarávanie NATO (NSPA – NATO Support and Procurement Agency), má za cieľ nahradiť stredné viacúčelové spôsobilosti, ktorých životný cyklus sa skončí v roku 2035 a neskôr. Vo štvrtok sa päť zo zúčastnených spojencov – Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Spojené kráľovstvo – zaviazalo identifikovať jediné preferované riešenie na nahradenie týchto spôsobilostí do konca roku 2027, čím sa umožní vývoj tohto riešenia v 2030.
Iniciatíva NATO pre cezhraničný vzdušný priestor sa tiež rozrástla na 20 členských krajín a pridali sa k nim Dánsko, Nemecko, Island a Portugalsko. Projekt, ktorý sa prvýkrát spustil v októbri 2023, je zameraný na podporu civilno-vojenskej spolupráce pri využívaní vzdušného priestoru na výcvik a cvičenia NATO a ďalšie letecké aktivity vo viacerých regiónoch Európy.