Aspoň dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) tento rok na obranu vynaloží 23 z 32 členských krajín Severoatlantickej aliancie, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred rokovaním s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Počet spojencov, ktorí plnia výdavkový cieľ, by tak vzrástol na viac ako trojnásobok oproti stavu pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022, uviedla agentúra AP. Podľa predchádzajúceho odhadu sa očakávalo dosiahnutie dvojpercentnej hranice v 18 krajinách Aliancie. Stoltenberg pri vystúpení na pôde výskumného ústavu Wilson Center, ktorým otváral návštevu Washingtonu, hovoril o viac ako 20 krajinách.
Čítajte viac NATO rokuje o uvedení jadrových zbraní do stavu pohotovosti
Celkovo sa podľa Stoltenberga výdavky na obranu členov NATO tento rok medziročne zvýšia o 18 percent. „To je najväčší nárast v uplynulých desaťročiach,“ uviedol podľa AFP. „Európania robia pre svoju kolektívnu bezpečnosť viac ako pred niekoľkými rokmi,“ uviedol šéf NATO, ktorý sa zišiel s Bidenom necelý mesiac pred summitom Aliancie zvolaným do americkej metropoly.
Čítajte viac Viac ako 300 000 vojakov NATO je pripravených na obranu pred Ruskom
Aliancia si dvojpercentnú hranicu stanovila ako žiadanú úroveň obranných výdavkov v roku 2014, keď takýto obranný rozpočet mal len zlomok členských krajín. V posledných rokoch spojenci obranné rozpočty výrazne zvyšujú aj v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine, ktorá priniesla konvenčnú vojnu k hraniciam NATO.
V roku 2021 dve percentá HDP alebo viac dalo na armádu len šesť členských krajín, pripomína AP. Tento rok vo februári potom Stoltenberg vyjadril očakávania, že v roku 2024 výdavkový cieľ dosiahne 18 členov Aliancie, ktorá sa krátko nato rozrástla o Švédsko. O rok skôr sa k NATO pripojilo aj Fínsko. Obranné výdavky zvyšuje aj Česko, ktoré dvojpercentnú hranicu zakotvilo v zákone. Zatiaľ čo česká vláda sa výdavkový cieľ snaží dosiahnuť v tomto roku, vlani na obranu vydala 1,37 percenta HDP. Najvyšší vojenský rozpočet malo vlani v relatívnom vyjadrení Poľsko, ktoré minulo 3,9 percenta HDP.
Stoltenberg vo Wilson Center hovoril tiež o vojenskej podpore Ukrajiny, ktorá je podľa neho „cestou k mieru“. Kritizoval naopak Čínu, ktorá podľa Západu dodáva Rusku technológie s vojenským využitím a podporuje tým vojnové úsilie Moskvy. „V istom momente, ak Čína nezmení kurz, musia spojenci uvaliť následky,“ povedal šéf NATO.