Milorad Dodik vyzval úrady v Sarajeve, aby rešpektovali neutralitu krajiny. V rozhovore pre ruské médium Kommersant spresnil, že nie je možné, aby Bosna a Hercegovina vstúpila do Severoatlantickej aliancie. „Ak orgány Bosny a Hercegoviny budú rešpektovať ich nariadenia a vlastné postupy, pochopia, že nemajú legálnu možnosť vstúpiť do NATO,“ zdôraznil v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade.

Upresnil, že Republika srbská je proti vstupu BaH do Severoatlantickej aliancie, keďže NATO „dvakrát bombardovalo RS a zhadzovalo na jej územie ochudobnený urán“. „Nemôžeme na to zabudnúť a odpustiť,“ dodal Dodik. „BaH má politiku neutrality, mala by sa dodržiavať. Nepotrebujeme spojencov a aliancie, ktoré od nás vyžadujú nespochybniteľnú poslušnosť. Potrebujeme partnerov,“ uzavrel. Pripustil tiež, že Republika srbská sa odtrhne od Bosny a Hercegoviny, ak bude krajina pokračovať v ceste k vstupu do NATO. „Áno, jedného dňa táto chvíľa príde,“ uzavrel prezident srbskej entity.
Republika srbská (v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny. Hlavným mestom entity je de facto Banja Luka, kde sídli správa krajiny. Jej rozloha je 24 641 km² a má približne 1,4 mil. obyvateľov.
Cesta Bosny a Hercegoviny do NATO
Od roku 2006 Bosna a Hercegovina aktívne deklaruje svoje želanie vstúpiť do aliancie. V roku 2018 krajiny NATO schválili aktiváciu Akčného plánu členstva Bosny a Hercegoviny. Sarajevo má vlastných vojenských a politických predstaviteľov v centrále NATO v Bruseli a aliancia rozmiestňuje v krajine vojenský personál od roku 2004 na základe mandátu OSN.
Vo februári tohto roku vysokopostavená delegácia NATO pod vedením zástupcu generálneho tajomníka Mircea Geoana navštívila Sarajevo a deklarovala záujem aliancie čo najskôr prijať BaH do svojich radov. Úrady krajiny opakovane zdôrazňovali svoj záujem o vstup do NATO, ale tento proces bol pozastavený pre odpor Republiky srbskej.
Stretnutie Dodik – Putin
Dodik sa v Petrohrade 6. júna stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zdôraznil, že Rusko zostáva jedinou krajinou, ktorá nezmenila svoj postoj k Daytonským dohodám, ktoré ukončili občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992–1995. Okrem toho poďakoval Putinovi za postoj Ruskej federácie k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o udalostiach v Srebrenici (Moskva ju nepodporila, Slovenská republika sa zdržala hlasovania). Rezolúcia podľa Dodika neprispieva k vzájomnému porozumeniu a zmiereniu v Bosne a Hercegovine, ale vytvára len ďalšie problémy. Valné zhromaždenie OSN 23. mája 2024 schválilo rezolúciu o vyhlásení 11. júla ako medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995.
Putin na stretnutí zdôraznil, že pozícia Ruskej federácie k Daytonskej dohode zostáva nezmenená. „Len tie právomoci, ktoré boli zaznamenané v týchto medzinárodných právnych dokumentoch, sú základom nielen pre udržanie situácie, ale aj pre jej rozvoj a posilnenie,“ povedal.