Analytici rezortu obrany ako jedno z riešení navrhujú doplniť chýbajúcich vojakov z radov migrantov. Vyplýva to zo správy „Regrutácia cudzincov do OS SR,“ ktorú pripravil analytický útvar ministerstva obrany. Autori Barbora Hrozenská a Dominik Štepanovič pripomínajú, že viacero členských štátov EÚ cudzincov do armády bežne prijíma.
Ministerstvo sníva o stále vyšších počtoch
To, že armáde chýbajú tisíce vojakov priznáva aj ministerstvo obrany.
„V súčasnosti je v štruktúrach OS SR evidovaných viac ako 3 500 voľných pozícií, pričom najmenej obsadené funkcie sú vodič, lekár, zdravotná setra, špecialista letectva a pozície veliteľ družstva a veliteľ čaty. Voľné pozície sú aj v oblasti IT sektora,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková.
V armáde má podľa tabuliek slúžiť 16 200 vojakov, no aktívne je v službe iba 12 530. Analytici ministerstva zároveň pripomínajú, že okrem roku 2009, naplnenosť stavov nikdy nepresiahla 90 percent. Aktuálne v roku 2019 je na úrovni 77,5 percenta.
Zaujímavosťou je, že po dramatickom prepade medzi rokmi 2011 a 2012 (úbytok o 2 500 vojakov) sa reálny počet vojakov stabilizoval na zhruba 12 300 príslušníkov. Potrebné – tabuľkové počty však neustále narastajú. Rozdiel medzi realitou a snom ministerstva sa tak stále zväčšuje. V najbližších rokoch pritom chcú vojenskí plánovači tabuľkové počty opäť navýšiť o ďalších 600 vojakov, hoci už teraz im chýba 3 500 profesionálov.
Vo zverejnenej analýze sú na tom niektoré útvary veľmi zle. Piaty pluk, či ženijný prápor v Seredi ma obsadených iba 59 percent miest. „Rekordéri“ sú však v Nitre. **V 12. mechanizovanom prápore chýba viac ako polovica vojakov. **Reálne do kasární chodí iba 47,1 percenta potrebných vojakov.
**Na východe dobre je… **
Pri pohľade do tabuľky (na konci článku) sa ukazuje, že priemerne oveľa lepšie čísla majú útvary na východe krajiny – Prešov, Michalovce, Trebišov, či Rožňava. Tam sa armáde darí udržať stavy na úrovni 66 až dokonca 80 percent.
„Áno, je tam objektívne menej povedzme lukratívnych pracovných pozícií. Takže sa tam regrutuje ľahšie. Ale nemôžeme mať vojakov iba z východu. Potrebujeme ich po celej krajine, a tu sa objavujú ďalšie problémy. Buď vojaci dochádzajú na týždňovky, čo vytvára rodinné, či osobné problémy alebo sa úplne presťahujú. A tu je problém ich udržať, lebo na Západe majú oveľa viac možností aj v civilnom sektore a neraz nám odchádzajú,“ tvrdí Ondrejcsák a dodáva, že v personálnej politike budú musieť ozbrojené sily toho zmeniť viac.
Pomôžu cudzinci udržať armádu?
Práve pre akútny nedostatok vojakov sa analytici na ministerstve obrany zamýšľajú, či by nepomohli cudzinci. Tak, ako to riešia niektoré iné krajiny.
Autori analýzy s názvom Regrutácia cudzincov do OS SR priznávajú, že na Slovensku sú s tým spojené aj problémy. „Jazyková bariéra, otázna lojalita voči krajine a domáca legislatíva, ktorá umožňuje stať sa profesionálnym vojakom iba občanom SR,“ konštatujú autori Hrozenská so Štepanovičom. Zároveň však konštatujú, že na menej kvalifikovaných pozíciách by boli cudzinci v ozbrojených sílách významnou pomocou.
Rusko dáva cudzím vojakom občianstvo
Niektoré krajiny EÚ nekladú veľké prekážky pri prijímaní cudzincov do armády. Francúzom stačí mladý vek, dobrá kondička a pas. Iné krajiny berú za vojakov občanov EÚ krajín bez iných zvláštnych obmedzení – Belgicko, Írsko (okrem Britov), či Luxembursko.
Arabské krajiny berú do armády prakticky bez obmedzení. V Srbsku je nutné vedieť po srbsky. A podobne sa k svojej armáde stavia aj Ruská federácia. Tam si dávajú iba podmienku veku (18–30 rokov), čistý register trestov a dobrú znalosť ruštiny. Ako bonus po troch rokoch služby v armáde ponúkajú cudzincom ruské občianstvo.
Ministerstvo: Cudzinci zatiaľ nie, radšej Instagram!
Rezort obrany na otázku, či by personálny deficit bolo možné riešiť náborom cudzincov uviedlo: „V súčasnej dobe rezort obrany neuvažuje nad zmenou legislatívy, ktorá by umožňovala prijatie aj občanov iných štátov do štátnej služby profesionálneho vojaka,“ konštatovala hovorkyňa ministerstva Capáková. Rezort obrany sa podľa nej chce sústrediť na iné spôsoby lákania ľudí do ozbrojených síl.
„Spustili sme marektingovú kampaň a cielene sa zameriavame na študentov stredných škôl, ktorým regrutačné strediská vysvetľujú podmienky pre vstup do armády,“ hovorí Capáková s tým, že sa snažia osloviť mladých ľudí cez Facebook, či Instagram.
Čo by pomohlo ozbrojeným silám pri hľadaní chýbajúcich ľudí, čo navrhujú analytici ministerstva, či bývalí vojaci, si prečítate v piatok.
