V období rokov 2024 až 2025 mala byť sieť talianskeho ministerstva vnútra opakovane narušená skupinou hackerov napojených na Čínu. Cieľ? Ukradnúť údaje približne päťtisíc agentov jednotky Digos (Divízia všeobecného vyšetrovania a špeciálnych operácií) v rámci operácie, ktorú experti už teraz definujú ako „informačnú akvizíciu“. V napadnutých databázach sa mali nachádzať mená, pracovné zaradenia a operačné pôsobiská vyšetrovateľov zaoberajúcich sa najcitlivejšími spismi: protiterorizmom, kontrolou cudzineckých komunít, monitorovaním organizovaného zločinu a predovšetkým aktivitami spojenými so sledovaním čínskych disidentov prítomných v Taliansku. Ide o strategické informačné bohatstvo nemalého významu, ktoré je teoreticky schopné načrtnúť vnútornú geografiu talianskej bezpečnosti.
DIGOS (skratka pre Direzione Centrale della Polizia di Prevenzione – Divisione Investigazioni Generali e Operazioni Speciali) je elitná zložka talianskej štátnej polície (Polizia di Stato), ktorá plní úlohu domácej spravodajskej služby a protiteroristickej jednotky. Ak by sme hľadali obdobu na Slovensku, DIGOS je niečo medzi niekdajšou NAKA (v oblasti extrémizmu) a informačnou službou, no s výkonnými policajnými právomocami. Tu sú hlavné piliere ich činnosti:
Protiteroristický boj – Toto je ich najdôležitejšia úloha. DIGOS monitoruje aktivity, ktoré by mohli viesť k teroristickým útokom.
- Medzinárodný terorizmus: Sledovanie radikálnych náboženských skupín a buniek napojených na globálne siete.
- Domáci terorizmus: Taliansko má bohatú (a krvavú) históriu domáceho politického násilia (napr. Červené brigády). DIGOS neustále monitoruje anarchistické a extrémne ľavicové či pravicové skupiny.
Ochrana demokratického poriadku (Extrémizmus) – DIGOS vyšetruje trestné činy motivované politicky, rasovo alebo nábožensky.
- Politický extrémizmus: Sledujú hnutia, ktoré sa snažia podkopať ústavné zriadenie Talianska.
- Štadiónové násilie (Ultras): V Taliansku je futbal úzko spätý s politikou. Špeciálne sekcie DIGOS sa zameriavajú na radikálnych fanúšikov (Ultras), ktorí sú často napojení na organizovaný zločin alebo neofašistické skupiny.
Sledovanie cudzích komunít a disidentov – Ako vyplynulo aj z nedávneho škandálu s čínskym únikom dát, DIGOS monitoruje zahraničné komunity v Taliansku. Ich cieľom je identifikovať agentov cudzích mocností pôsobiacich na talianskom území. Zároveň poskytujú určitú formu ochrany (alebo aspoň dohľadu) nad politickými disidentmi, ktorí utiekli do Talianska pred autoritárskymi režimami (napr. z Číny, Iránu či Ruska).
Verejný poriadok počas štrajkov a demonštrácií – Agentov DIGOS často uvidíte na veľkých protestoch. Zvyčajne sú v civilnom oblečení (s vysielačkami a charakteristickými kapsičkami) a ich úlohou je:
- Infiltrovať sa do davu a identifikovať provokatérov.
- Vyjednávať s organizátormi protestov, aby sa predišlo násiliu.
- Zbierať dôkazový materiál (videonahrávky) o protiprávnom konaní počas nepokojov.
Štruktúra a organizácia – DIGOS je organizovaný na dvoch úrovniach:
- Centrálna (Rím): Riaditeľstvo pre preventívnu políciu (DCPP), ktoré koordinuje operácie na národnej úrovni.
- Lokálna (Questure): Na každom krajskom policajnom riaditeľstve (Questura) existuje oddelenie DIGOS, ktoré pozná miestnu špecifickú situáciu.
Prečo je únik ich dát taký katastrofálny – Práca agenta DIGOS je založená na anonymite a dôvere. Mnohí z nich trávia roky budovaním kontaktov v uzavretých komunitách alebo v kriminálnom podsvetí. Ak sa ich meno objaví v uniknutej databáze, stávajú sa nepoužiteľnými pre prácu v teréne a ich život môže byť v ohrození, pretože tí, ktorých sledovali, teraz poznajú ich tvár.
Zvláštny čínsky hacking
Celý prípad zrekonštruoval denník La Repubblica. Prienik mal umožniť stiahnutie dôverných údajov o personáli slúžiacom na policajných riaditeľstvách po celej krajine, čo vyvoláva otázky o odolnosti systémov a operačných dôsledkoch takéhoto vystavenia riziku. Pozornosť si zaslúži aj časový rámec: k nezákonnému prístupu došlo v politicky citlivej fáze. Práve vo chvíli, keď sa IT technici snažili pochopiť rozsah trhliny, Rím a Peking zintenzívňovali súdnu spoluprácu. V roku 2024 sa minister vnútra Matteo Piantedosi stretol v čínskom hlavnom meste so svojím náprotivkom Wang Xiaohongom, čím odštartovali plán spolupráce v oblasti drog, kyberzločinu, obchodovania s ľuďmi a organizovaného zločinu.
Tento krok považovala za strategický aj prokuratúra v Prate, ktorá vedie vyšetrovania čínskej kriminality zakorenenej v tomto toskánskom okrese. V novembri 2025 navštívila úrady justície v Prate delegácia pod vedením asistenta ministra verejnej bezpečnosti Zhongyi Liu, aby prediskutovala právnu pomoc a výmenu informácií. Avšak, aspoň podľa zistení denníka Repubblica, zatiaľ čo v Prate Taliansko a Čína hovorili o spolupráci, v Ríme sa objavili prvé podozrenia, že čínska strana už disponuje citlivými informáciami o talianskych vyšetrovacích štruktúrach…
Keď talianske úrady požiadali Čínu o vysvetlenie kybernetického prieniku, žiadne vysvetlenia neprišli, dialóg ochladol a spolupráca bola zmrazená. Tento incident zapadá do širšieho rámca takzvanej hybridnej vojny. Expozícia údajov piatich tisícok agentov nie je len technickou záležitosťou: zahŕňa možné osobné riziká, operačnú zraniteľnosť a diplomatické dopady. Vzniká tak skutočný paradox. „Na jednej strane Čínska ľudová republika ponúka pomoc pri boji proti klanom. Na druhej strane subjekty napojené na jej sféru vplyvu sa snažia vopred identifikovať ľudí a štruktúry nasadené do tohto boja,“ píše ďalej La Repubblica. Vysvetľuje, že táto dynamika môže byť súčasťou špecifickej viacúrovňovej stratégie, ktorá pozostáva súbežne z oficiálnej spolupráce a skrytého zberu informácií.
Čo je viacúrovňová stratégia Číny v kyberpriestore
Viacúrovňová stratégia Číny v kyberpriestore, niekedy označovaná aj ako „integrovaná kybernetická moc“, je sofistikovaný prístup, ktorý kombinuje legálne štátne aktivity so skrytými operáciami. Jej cieľom nie je len vojenská dominancia, ale predovšetkým technologický náskok a domáca stabilita. Ako táto stratégia funguje v praxi:
Diplomatická a legálna úroveň (Oficiálna tvár) – Peking navonok vystupuje ako zástanca „kybernetickej suverenity“ – myšlienky, že každý štát by mal mať absolútnu kontrolu nad internetom na svojom území.
- Bilaterálne dohody: Čína uzatvára zmluvy o spolupráci v boji proti kyberzločinu. Tieto dohody slúžia na vytvorenie legitímnych kanálov na zdieľanie informácií a získanie prístupu k bezpečnostným zložkám iných štátov.
- Normotvorba: V rámci OSN a iných organizácií sa Čína snaží prepísať pravidlá fungovania internetu tak, aby vyhovovali autoritárskym režimom (napríklad presadzovanie kontroly nad šifrovaním).
Spravodajská úroveň a špionáž (Skrytá ruka) – Pod povrchom oficiálnej spolupráce prebiehajú masívne operácie zamerané na zber dát.
- Akvizícia informácií: Nejde len o kradnutie vojenských tajomstiev. Čína sa zameriava na „big data“ – databázy štátnych zamestnancov, zdravotné záznamy alebo registre obyvateľstva (ako únik údajov agentov Digos). Tieto dáta umožňujú profilovať dôležité osoby a identifikovať ich slabiny pre budúce vydieranie alebo nábor.
- Hospodárska špionáž: Systematické kradnutie duševného vlastníctva západných firiem s cieľom urýchliť vlastný technologický vývoj (napríklad v oblasti polovodičov alebo umelej inteligencie).
Civilno-vojenská fúzia (Unikátny model) – Na rozdiel od západných krajín, kde sú súkromné firmy a armáda jasne oddelené, v Číne je táto hranica nejasná.
- Zákon o štátnej bezpečnosti: Čínske firmy sú zo zákona povinné spolupracovať so štátnymi spravodajskými službami. Ak hacker pracujúci pre technologickú firmu objaví zraniteľnosť v systéme (napr. v systéme Windows), musí ju prednostne nahlásiť štátu predtým, než o nej informuje výrobcu softvéru.
- Štátom sponzorovaní hackeri (APT skupiny): Skupiny ako APT41 alebo APT10 sú často zmesou vládnych agentov a súkromných kontraktorov, ktorí cez deň vykonávajú bežnú IT prácu a v noci kybernetické útoky.
Vplyvové operácie a dezinformácie – Kyberpriestor slúži aj na formovanie verejnej mienky v zahraničí.
- Spamouflage: Rozsiahle siete falošných účtov na sociálnych sieťach (X, Facebook, YouTube), ktoré šíria naratívy podporujúce Peking a útočia na kritikov alebo disidentov v exile.
- Kontrola infraštruktúry: Exportom technológií (napr. 5G siete od Huawei) si Čína buduje pozíciu, v ktorej môže v prípade konfliktu teoreticky monitorovať alebo ochromiť komunikáciu cieľovej krajiny.
Prečo je táto stratégia taká úspešná – Kľúčom je asymetria. Čína využíva otvorenosť západných spoločností (ich slobodný internet, verejné databázy a vedeckú spoluprácu), zatiaľ čo svoj vlastný kyberpriestor prísne chráni „Veľkým čínskym firewallom“. Paradoxom spolupráce je prípad z Talianska (Prato/Rím), ktorý dokonale ilustruje tento „multilink“ prístup:
- Úroveň A: Oficiálna pomoc pri potláčaní čínskej mafie (získanie dôvery).
- Úroveň B: Paralelný kybernetický útok na tých istých vyšetrovateľov (získanie kontroly).