Samosprávy nemôžu používať kamery na účely turistickej propagácie ľubovoľným spôsobom, pripomína Národná komisia pre informatiku a slobody (CNIL). V dokumente zverejnenom 5. januára 2026 pripomína rámec, ktorý je potrebné dodržiavať. Zistenie úradu je nasledovné: čoraz viac samospráv inštaluje kamery snímajúce verejné priestranstvá s cieľom zviditeľniť ikonické miesta svojich miest. Zábery, ktoré sú prístupné priamo na webových stránkach obcí, umožňujú používateľom internetu sledovať miesta v reálnom čase, niekedy s miernym oneskorením, alebo dokonca nahliadnuť do histórie záznamov spred niekoľkých týždňov.
Čítajte viac Ponad francúzsku základňu Creil, kde sídli aj časť vojenského spravodajstva, preleteli neznáme drony
Na rozdiel od systémov videodozoru (kamerových bezpečnostných systémov) nie je cieľom týchto kamier monitorovať verejný priestor z bezpečnostných dôvodov. Preto sa na ne nemôže vzťahovať právny rámec videodozoru (povolenie prefektúry, presne stanovené ciele atď.), uvádza CNIL. Počas kontrol úrad zistil, že niektoré „turistické“ kamery umožňovali identifikovať osoby v ich každodennom živote, ako aj rozlíšiť tabuľky s evidenčným číslom vozidiel. Tieto obrázky a videá šírené online predstavujú spracúvanie osobných údajov v zmysle Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).
GDPR (General Data Protection Regulation) je nariadenie Európskej únie, ktoré od mája 2018 predstavuje najprísnejší a najucelenejší rámec na ochranu osobných údajov na svete. Tu sú jeho kľúčové piliere v stručnosti:
- Cieľ: Posilniť práva občanov EÚ nad ich osobnými údajmi a zjednotiť pravidlá pre firmy a inštitúcie (od malých e-shopov až po technologických gigantov).
- Osobné údaje: GDPR sa týka všetkého, čo dokáže identifikovať človeka – meno, e-mail, IP adresa, lokalizačné údaje, ale aj biometrické dáta (tvár, odtlačok).
- Základné práva občanov: Právo na prístup – Vedieť, čo o vás firma uchováva. Právo na zabudnutie – Žiadať vymazanie údajov, ak už nie sú potrebné. Právo na opravu – Opraviť nepresné údaje. Súhlas – Musí byť slobodný, konkrétny a jasný (napríklad zaškrtnutie políčka pri odbere noviniek).
- Povinnosti firiem: Musia spracúvať údaje len na konkrétny účel, zabezpečiť ich proti úniku a pri veľkých organizáciách určiť zodpovednú osobu.
- Sankcie: Za porušenie hrozia obrovské pokuty – až do 20 miliónov eur alebo 4 % z celosvetového ročného obratu spoločnosti.
V súčasnosti (v roku 2026) sa GDPR čoraz viac prepája s novými nariadeniami o umelej inteligencii (AI Act), ktoré sprísňujú ochranu údajov pri používaní algoritmov.
Obce majú preto povinnosti, vrátane povinnosti preukázať právny základ. Niektoré predložili argument oprávneného záujmu. Tuto argumentáciu CNIL odmietol, pretože šírenie záberov zobrazujúcich terasy kaviarní, demonštrácie na verejných priestranstvách alebo dokonca vchody a okná obydlí môže odhaliť osobné, či dokonca intímne momenty zo života. Takéto spracúvanie bolo vyhodnotené ako neprimerané vzhľadom na cieľ turistickej propagácie. Komisia tiež zdôrazňuje riziká v prípade zneužitia týchto prenosov (vlámanie, domáce alebo partnerské násilie). Okrem toho ani obyvatelia, ani návštevníci nemôžu rozumne očakávať, že budú snímaní a naživo vysielaní na internete bez možnosti namietať proti tomu.
Foto: Pavel Baláž
Vo všeobecnosti CNIL nezakazuje inštaláciu týchto kamier pod podmienkou, že nezachytávajú osobné údaje. Odporúča preto obmedziť uhly záberu na verejné budovy alebo prírodné lokality. Obce musia dbať aj na to, aby sa v zornom poli kamery neobjavila žiadna osoba, a to ani rozmazaná (rozpixelovaná). CNIL pravidelne pripomína pravidlá inštalácie a používania kamier na verejných priestranstvách, najmä počas Olympijských hier v Paríži. Bodom zvýšenej pozornosti je integrácia softvéru do kamier, ktorý je schopný detegovať určité udalosti alebo správanie. Tieto takzvané inteligentné kamery musia spĺňať prísny právny rámec (napríklad obmedzené uchovávanie údajov).
Čítajte viac Ministerstvo obrany SR ako prvé na Slovensku zriadilo geo-zóny pre drony
Slovenský Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ SR) zastáva k tejto problematike veľmi podobný, v niektorých bodoch až identický postoj ako francúzsky CNIL. Hoci v roku 2026 neexistuje jeden jediný dokument s názvom „Turistické kamery“, pravidlá pre slovenské obce vyplývajú z kombinácie Metodického usmernenia k monitorovaniu priestoru prístupného verejnosti a výkladov k GDPR. Na webovej stránke úradu sa uvádza, že národná legislatíva na ochranu osobných údajov zahŕňa:
- Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov
- NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
Čítajte viac Nová britská policajná jednotka pracuje online na sledovaní násilných protestov pred ich vypuknutím
Čínske kamery majú prevažne sledovací účel
V Číne je situácia s kamerovými systémami a rozpoznávaním tváre diametrálne odlišná od európskeho modelu. Krajina vybudovala najrozsiahlejšiu a technologicky najvyspelejšiu sieť sledovania na svete, ktorá je plne integrovaná do policajných a štátnych zložiek. Tu sú hlavné piliere čínskeho systému:
Sieť Skynet a Sharp Eyes – Čína prevádzkuje stovky miliónov kamier v rámci projektov ako Skynet (monitorovanie miest) a Sharp Eyes (rozšírenie sledovania na vidiek). Tieto systémy využívajú umelú inteligenciu na analýzu správania v reálnom čase.
- Identifikácia v dave: Polícia dokáže pomocou algoritmov identifikovať konkrétnu osobu v dave tisícok ľudí v priebehu niekoľkých sekúnd.
- Analýza chôdze: Ak má osoba zakrytú tvár (napríklad rúškom), systém ju dokáže identifikovať podľa spôsobu chôdze, postavy a pohybu tela.
Prepojenie so systémom sociálneho kreditu – Rozpoznávanie tváre je prepojené s databázami štátnej správy a systémom sociálneho kreditu.
- Okamžité postihy: Ak niekto prejde na červenú, kamera zachytí jeho tvár, systém ho identifikuje a na veľkoplošných obrazovkách pri križovatke okamžite zverejní jeho meno a fotografiu. Pokuta mu môže byť automaticky stiahnutá z digitálnej peňaženky.
- Obmedzenia slobody: Osoby so zlým sociálnym kreditom môžu mať na základe identifikácie kamerou zakázaný vstup do rýchlovlakov, lietadiel alebo do určitých verejných budov.
Čítajte viac Britský poplach: Čína sa stáva kybernetickou superveľmocou
Inteligentné okuliare a mobilné hliadky – Čínska polícia bežne využíva okuliare s rozšírenou realitou (AR) so zabudovanou kamerou. Policajtovi sa pri pohľade na okoloidúceho v zornom poli okamžite zobrazia informácie z policajnej databázy: meno, adresa, kriminálna história alebo to, či sa daná osoba nachádza ďaleko od miesta svojho bydliska.
Kontrola menšín a prediktívna polícia – Najkontroverznejšie využitie je v oblastiach ako Sin-ťiang, kde sa rozpoznávanie tváre používa na sledovanie ujgurskej menšiny. Systémy sú nastavené na detekciu etnických rysov a sledovanie pohybu osôb v okolí mešít či trhovísk. Čína tiež využíva prediktívnu políciu, kde algoritmy na základe pohybu a nákupného správania osôb vyhodnocujú, či niekto neplánuje „narušiť verejný poriadok“ ešte predtým, než sa tak stane.
Čítajte viac Čínski štátni hackeri sa zameriavajú na zákazníkov Microsoftu
Absencia súkromia vs. pocit bezpečia – V čínskom kontexte neexistuje ochrana súkromia voči štátu. Vláda tento systém prezentuje ako nástroj na zaistenie maximálnej bezpečnosti a efektivity. Faktom je, že v čínskych metropolách je vďaka tomu pouličná kriminalita na extrémne nízkej úrovni, no cenou za to je úplná strata anonymity. Kým v EÚ sa v roku 2026 podľa nového Nariadenia o AI (AI Act) používanie rozpoznávania tváre políciou v reálnom čase na verejných priestranstvách v zásade zakazuje (s výnimkou pátrania po nezvestných deťoch alebo pri hrozbe terorizmu), v Číne je to základný pilier fungovania spoločnosti.
