V dňoch pred parížskym summitom Koalície ochotných zaznamenal pro-kremeľský propagandistický ekosystém výraznú eskaláciu svojej činnosti. Tento nárast aktivity sa prejavil napríklad šírením falošnej vojenskej mapy súvisiacej s touto koalíciou a zintenzívnením dezinformačných kampaní priamo zameraných proti nemeckému kancelárovi. Na sociálnych sieťach sa objavila falošná vojenská mapa, ktorá pripisuje koalícii plán na bezprostredné nasadenie 50 000 vojakov na Ukrajinu, pričom Francúzsko má byť zodpovedné za opevnenie väčšiny východného frontu. Tento falošný dokument, šírený na francúzsky hovoriacich telegramových kanáloch, bol prezentovaný ako korisť pro-ruskej hackerskej skupiny Killnet po údajnom prelomení systémov neexistujúceho Úradu francúzskych ozbrojených síl. Skutočným zámerom šírenia tohto dokumentu je podnietiť presvedčenie o blížiacom sa západnom pozemnom zásahu a podporiť vnímanie eskalácie konfliktu, píše taliansky server Formiche.net.
Dezinformačná kampaň zameraná na Nemecko
V Nemecku sa otvoril ďalší front informačnej vojny. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa stal terčom viacerých dezinformačných kampaní. Začiatkom septembra Ruská služba pre zahraničnú rozviedku (SVR) distribuovala text, v ktorom je kancelár Merz opisovaný ako posadnutý myšlienkou dodávok rakiet Taurus Kyjevu. Podľa Moskvy je táto motivácia zakorenená v údajných rodinných väzbách na nacizmus. SVR sa odvolávala na Merzovho starého otca z matkinej strany, Josefa Paula Sauvignyho, ktorý bol v 20. rokoch starostom Brilonu a s nástupom nacistického režimu vstúpil do SA. V roku 1937 bol odvolaný a týždenníkom Der Stürmer označený za židovského súdruha. Merzov otec, Joachim, bol vo veku 17 rokov odvedený, strávil štyri roky v sovietskom zajatí v Gruzínsku a po vojne predsedal procesom s nacistickými predstaviteľmi v americkej okupačnej zóne. Napriek týmto historickým faktom SVR naďalej vykresľuje Merza ako dediča rodinného revanšizmu.
Paralelne s tým sa objavila ďalšia operácia, ktorú už predtým vyvrátil portál Politico, a ktorá pripisovala kancelárovi zabitie ľadovej medvedice a jej mláďat počas summitu G7 v Kanade. Túto správu vytvorila fiktívna webová stránka Toronto Journal, pričom ju dopĺňali zmanipulované fotografie a rozhovor vygenerovaný umelou inteligenciou s falošným svedkom. Správa bola ďalej šírená pro-ruskou influencerkou Alinou Lipp, na ktorú EÚ uvalila sankcie. Predchádzajúce kampane tohto typu obviňovali Merza z psychických porúch a podporovali ich falošnými lekárskymi dokumentmi. Viaceré epizódy sú spojené s pro-ruskou operáciou Storm-1516, ktorá sa špecializuje na vytváranie podvodných webových stránok a manipulovaného obsahu.
Operácia Storm-1516 je ruská dezinformačná kampaň s cieľom oslabiť západné krajiny. Vedci a analytické centrá ju prvýkrát identifikovali na konci roka 2023. Táto operácia sa vyznačuje využívaním sofistikovaných nástrojov a techník, ako sú umelá inteligencia (AI) a falošné identity. Hlavné charakteristiky a metódy operácie Storm-1516:
- Využívanie AI: Kampaň vo veľkej miere používa generatívnu AI na vytváranie hlboko zmanipulovaných videí (deepfakes) a falošných obrázkov, ktoré sú na prvý pohľad ťažko rozoznateľné od skutočnosti. Napríklad, vytvorila falošné video, v ktorom ukrajinskí vojaci pália figurínu Donalda Trumpa.
- Falšovanie médií: Skupina vytvára falošné webové stránky a účty na sociálnych sieťach, ktoré sa vydávajú za dôveryhodné mediálne domy ako BBC, CNN alebo Politico. Týmto spôsobom dodáva svojim dezinformáciám falošnú legitímnosť.
- Šírenie cez influencerov: Obsah vytvorený v rámci operácie šíria pro-ruskí influenceri a tzv. „občianski novinári“, ktorí majú často veľkú sledovanosť na platformách ako X (Twitter) a YouTube. Tieto osoby pomáhajú dostať falošné správy k širokému publiku.
- Politické ciele: Operácia sa zameriava na narušenie politickej stability v západných krajinách, ovplyvňovanie volieb a podkopávanie podpory pre Ukrajinu. Medzi jej hlavné terče patrili kampane proti politikom v Nemecku (Friedrich Merz) a USA (Kamala Harris), ale aj šírenie konšpiračných teórií.
- Súvislosť s inými entitami: Storm-1516 je podľa analýz prepojená s inými ruskými dezinformačnými skupinami, vrátane bývalej Agentúry pre výskum internetu (známej ako „trollia farma“).
Táto operácia predstavuje významnú hrozbu pre digitálnu bezpečnosť a demokratické procesy v Európe a Severnej Amerike, pretože dokáže rýchlo a masívne šíriť presvedčivé, no úplne vymyslené naratívy.
Nemecko je v hierarchii dezinformačných cieľov strategickou krajinou. Berlín má významný ekonomický a politický vplyv, je priemyselným centrom a verejne deklaruje zvyšovanie vojenskej pomoci Ukrajine. K tomu sa pridáva interná zraniteľnosť, prejavujúca sa klesajúcimi prieskumami preferencií, rastúcou podporou opozičnej strany AfD a vnútornou nejednotnosťou v otázke dodávok zbraní dlhého doletu. Cieľom ruskej dezinformácie nie je zasadiť jeden zdrvujúci úder, ale postupne oslabovať a zasahovať, pričom sa spolieha na princíp kvapkaním do kameňa. Tento postupný efekt narúša dôveryhodnosť, vedie k opatrnejším rozhodnutiam a posilňuje strany, ktoré presadzujú zmierlivú politiku voči Moskve.
Ruský operačný rámec sa opiera o štyri konštantné prvky:
- Rýchla adaptácia: Ruská propaganda dokáže v priebehu hodín reagovať na aktuálne udalosti a prispôsobiť ich svojmu naratívu.
- Hybridizácia nástrojov: Využívanie kybernetických útokov, generatívnej AI, sietí influencerov a médií, ktoré kombinujú pravdivé a falošné informácie s cieľom zvýšiť vierohodnosť.
- Špecifický politický cieľ: Primárnym cieľom nie je presvedčiť širokú verejnosť, ale zasiať dostatočné pochybnosti na spomalenie kľúčových rozhodnutí, ako sú dodávky zbraní, prítomnosť európskych vojakov na Ukrajine alebo koordinácia koalície.
- Postupnosť a rozptýlenie hrozieb: Útoky sú vedené proti rôznym subjektom, rôznymi metódami a na základe širokej škály tém. Tento prístup je založený na dlhodobom pôsobení a sťažuje pripisovanie viacerých, časovo oddelených útokov jednému aktérovi.
Pre-bunking (alebo v preklade predchádzanie dezinformáciám) je komunikačná stratégia, ktorej cieľom je posilniť odolnosť verejnosti voči dezinformáciám skôr, než sa s nimi stretne. Namiesto reakcie na falošné správy (tzv. fact-checking) sa táto technika snaží vopred vysvetliť, ako dezinformácie fungujú, a ukázať tak ľuďom, ako ich rozpoznať. Ide o aktívny, preventívny prístup, ktorý buduje u publika „kognitívnu imunitu“ proti podvodným taktikám.
Koalícia, ktorá rokuje o vojenských postojoch, by mala prijať spoločné pravidlá pre riadenie informačného prostredia. Kľúčovými sú: rýchle zverejňovanie informácií, včasná technická atribúcia útokov, cielená prevencia dezinformácií (tzv. pre-bunking) pre národné publiká a zavedenie priamych komunikačných kanálov s médiami. Okrem odhodlania podporovať Kyjev je nevyhnutná vôľa pre spoločnú organizáciu. Bez nej zostanú účastníci neustále v defenzíve, vystavení protihre protivníka. Pre Kremeľ nie je cieľom vyhrať diskusiu alebo získať politickú moc. Ich cieľom je ďalej spomaľovať európsku politiku a blokovať jej rozhodovacie a strategické procesy.