Európske podmorské potrubia, káble a energetické terminály sú kľúčové pre fungovanie spoločnosti. Bez nich by sa globálne prepojenie, ktoré berieme ako samozrejmosť, rýchlo vytratilo, čo by malo devastujúce následky pre vládu, ekonomiku a bezpečnosť. S rastúcim geopolitickým napätím sa táto infraštruktúra stáva dôležitým cieľom pre aktérov ako napr. Rusko a Čína. Dôkazom sú podozrivé náhodné poškodenia káblov v Baltskom mori, ktoré sa často spájajú s prítomnosťou ruských plavidiel. Cybernews píše o tom, prečo je ochrana morského dna taká náročná a aké sú riziká pre bezpečnostné plány.
Podmorské káble sú teraz hlavnými cieľmi sabotáže a kybernetických útokov, pretože cez ne prechádza 99 % globálnych dát. Väčšina z nich je v relatívne plytkých vodách a ľahko ich možno nájsť aj na mapách. Ročne dôjde k poškodeniu 150 až 200 podmorských káblov, väčšinu z nich spôsobujú rybárske siete, kotvy a dokonca aj zuby žralokov. Nic Adams, generálny riaditeľ spoločnosti 0rcus, uvádza, že útočníkovi na morskom dne stačí len niekoľko minút na spustenie mesačného chaosu a nepokojov. Potenciálne následky zahŕňajú masívne výpadky kritických služieb, špionáž, paralyzáciu dodávateľských reťazcov, finančný kolaps a kaskádové zlyhania v zdravotníctve, doprave a energetike. Hoci k apokalypse zatiaľ nedošlo, Rusko už preukázalo schopnosť ohrozovať túto infraštruktúru.
Rok 2025 je plný incidentov týkajúcich sa podmorských káblov v Baltskom mori, v blízkosti kritickej európskej infraštruktúry. Nemecko na začiatku roka nasadilo do Baltského mora 11-metrový stealth (tzv. neviditeľný) podmorský dron Blue Whale s podporou NATO, čo predstavuje prvý taktický krok na zabránenie sabotážam. Kráľovské námorníctvo Spojeného kráľovstva zase zaviedlo diaľkovo ovládaného podmorského robota na detekciu a zneškodňovanie podvodných bômb a sabotážnych zariadení. Britský parlament pred časom zdôraznil, že 99 % dát Spojeného kráľovstva prechádza cez podmorské káble, čo z nich robí prioritné ciele. Dánsko takisto spustilo dve bezposádkové plavidlá na zlepšenie námorného dohľadu. Tieto kroky naznačujú novú hrozbu – zraniteľnú infraštruktúru na morskom dne.
Tri výzvy pri ochrane podmorských potrubí a káblov:
- Riziko diplomatickej krízy: Je mimoriadne ťažké určiť pôvod poškodenia podmorského kábla (kotva, porucha, alebo štátom sponzorovaný aktér?), a ak je v podozrení štátna angažovanosť, dokázať to bez diplomatickej eskalácie je problém. Príkladom je podozrenie na ruský tanker, ktorý v roku 2024 poškodil káble Estlink 2, no pre nedostatok dôkazov nebolo vznesené žiadne formálne obvinenie zo sabotáže.
- Infraštruktúra nebola navrhnutá s ohľadom na bezpečnosť: Väčšina káblov sa tiahne tisíce kilometrov, často v odľahlých medzinárodných vodách, čo extrémne sťažuje ich nepretržité monitorovanie. Väčšina operátorov sa spolieha na telemetriu, ktorá deteguje poškodenie až po udalosti.
- Spolupráca medzi krajinami: Káble sú rozmiestnené naprieč viacerými jurisdikciami s rôznou úrovňou koordinácie. Na rozdiel od Indo-Pacifiku, kde sú hlavné uzly integrované do národného obranného plánovania, Európa sa spolieha na rôznorodú skupinu verejných a súkromných aktérov s nekonzistentnou pripravenosťou, stratégiami a financovaním.
S pribúdajúcimi útokmi na podmorskú infraštruktúru sa experti na obranu zhodujú, že podmorské káble a potrubia by sa mali považovať za záležitosť národnej bezpečnosti a dôležitý aspekt kybernetickej obrany. To si vyžaduje spojenie námorných patrol, senzorových systémov v hlbokom mori, integráciu spravodajských informácií o hrozbách a verejno-súkromnú koordináciu.Problémom je, že väčšina týchto káblov nepatrí štátom, ale sú financované a prevádzkované súkromnými spoločnosťami (napr. Google, Microsoft, Orange). Hoci infraštruktúra je súkromná, hrozba a škoda sú verejné a často národné. Riešením je pravdepodobne uplatnenie už existujúcich pravidiel pre vzdušný priestor alebo satelity, kde je zodpovednosť za monitorovanie rozdelená medzi súkromný a verejný sektor. Verejno-súkromná spolupráca je nevyhnutná: Potrebné sú mechanizmy, ktoré zabezpečia konzistentné monitorovanie morského dna, plány reakcie na potenciálne incidenty a výmenu informácií medzi hlavnými zainteresovanými stranami.
Príklady z minulého obdobia:
- Nórsko (2022): Telekomunikačný gigant Telenor spolupracoval s národnými obrannými orgánmi na zabezpečení pobrežných káblov pomocou pokročilej telemetrie a spoločného monitorovania, čo umožnilo rýchlu reakciu na podozrivý výpadok v blízkosti Svalbardu.
- Spojené kráľovstvo (2022): Prípad pretrhnutia kábla na Shetlandských ostrovoch ukázal riziká nedostatočnej spolupráce medzi súkromnými podnikmi a vládnymi orgánmi. Celé súostrovie zostalo bez telefónu a internetu viac ako 24 hodín kvôli chýbajúcemu záložnému plánu a oneskoreniam medzi miestnymi poskytovateľmi telekomunikačných služieb a britskými úradmi.