Digitálna bezpečnosť Vatikánu je pod útokom: za posledný rok sa počet kybernetických incidentov namierených proti Svätej stolici zvýšil o 150 percent a Medzinárodná telekomunikačná únia, špecializovaná agentúra OSN zodpovedná za otázky týkajúce sa informačných a komunikačných technológií, posunula najmenší štát sveta na spodok Globálneho indexu kybernetickej bezpečnosti a za prijaté technické opatrenia mu pridelila nula bodov z dvadsiatich. V reakcii na túto núdzovú situáciu vatikánski CyberVolunteers predložili návrh: zavedenie funkcie hlavného úradníka pre informačnú bezpečnosť (CISO – Chief information security officer), osoby zodpovednej za bezpečnosť informácií a systémov organizácie, ktorá dokáže zaručiť operačnú odolnosť, chrániť citlivé údaje a zachovať diplomatickú dôveryhodnosť Svätej stolice v digitálnom veku, informuje taliansky server formiche.net.

Joe Shenouda, holandský počítačový inžinier a zakladateľ vatikánskej organizácie CyberVolunteers, si stanovil za svoju misiu kybernetickú bezpečnosť Vatikánu po vážnom útoku v roku 2020 uprostred pandémie, ktorý spôsobil bezprecedentnú stratu údajov – v tom čase sa podľa rôznych hypotéz pripisoval čínskej operácii. Odvtedy hrozby len narástli. Jeho návrh, ktorý zároveň využíva pozornosť venovanú technológiám, ktorú prejavil pápež Lev XIV., sa zameriava na organickú a štruktúrovanú stratégiu, ktorá presahuje rámec individuálnych núdzových zásahov.

Netreba zabúdať, že Vatikán je napriek svojim malým územným rozmerom významnou mocnosťou v diplomatickej oblasti a disponuje značnými ekonomickými aktívami vrátane darov, investícií a nájomného. Strategické informácie – politické, sociálne, historické – neustále prúdia medzi Vatikánom a pápežskými zastúpeniami po celom svete. Možné narušenie bezpečnosti by ohrozilo nielen počítačové systémy, ale celé dedičstvo medzinárodných vzťahov cirkvi.

Podľa vatikánskych kybernetických dobrovoľníkov by inštitúcia hlavného úradníka pre informačnú bezpečnosť predstavovala základný kameň cesty k posilneniu, ktorá už nemôže čakať. V podstate ide o vybavenie sa interným technickým a strategickým vedením, ktoré bude schopné viesť dialóg s cirkevnými predstaviteľmi a inštitúciami po celom svete. Je to nevyhnutný krok na ochranu nielen duchovných, ale aj duchovného a diplomatického srdca cirkvi.

Ďalší príspevok tiež naznačuje potrebu, aby sa Svätá stolica vybavila kybernetickými nástrojmi. Príspevok Chucka Brooksa a Alessia Pecoraria, profesorov na Georgetownskej univerzite, spolu s Andreasom Iacovouom a Jurijom Tychovlisom definuje rozsah činnosti hypotetického vatikánskeho Úradu pre kybernetickú bezpečnosť. Orgán by mal vypracovať politiky a predpisy – keďže mnohí preláti nie sú dostatočne vyškolení v oblasti rizík webu – monitorovať hrozby v reálnom čase, zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem, uľahčiť spoluprácu s externými agentúrami a postarať sa o plány reakcie na incidenty a obnovy po katastrofách. Dokument tiež navrhuje konsolidované referenčné modely, od americkej CIA cez britský NCSC (National Cyber Security Centre) až po estónsku agentúru pre kybernetickú bezpečnosť a jej izraelské, cyperské a saudskoarabské náprotivky.