USA a Británia vyslali na Ukrajinu expertov na odvrátenie kyberútokov z Ruska

Spo­je­né štá­ty a Bri­tá­nia „v tichos­ti” vysla­li na Ukra­ji­nu špe­cia­lis­tov na počí­ta­čo­vú bez­peč­nosť, aby pri­pra­vi­li Kyjev na mož­né úto­ky z Mos­kvy, napí­sal den­ník The New York Times (NYT) s odvo­la­ním sa na zdro­je.

Rus­ko by pod­ľa USA a Spo­je­né­ho krá­ľov­stva moh­lo spus­tiť počí­ta­čo­vé úto­ky na ukra­jin­ské ener­ge­tic­ké sie­te, ban­ko­vý sys­tém a „iné dôle­ži­té sub­jek­ty ukra­jin­skej eko­no­mi­ky a vlá­dy”.

Pod­ľa ame­ric­kých taj­ných slu­žieb je cie­ľom Rus­ka vykres­liť ukra­jin­ské­ho pre­zi­den­ta Volo­dy­my­ra Zelen­ské­ho ako „neši­kov­né­ho a bez­bran­né­ho” poli­ti­ka a prí­pad­ne aj poskyt­núť zámien­ku na invá­ziu. Také­to úto­ky mož­né sú – a doš­lo k nim už aj v minu­los­ti, pri­po­mí­na­jú NYT.

V istom zmys­le sa rus­ká kyber­ne­tic­ká kam­paň pro­ti Ukra­ji­ne nikdy neza­sta­vi­la, tvr­dia pod­ľa NYT ame­ric­kí pred­sta­vi­te­lia, hoci done­dáv­na boli tie­to akti­vi­ty na níz­kej úrov­ni.

NYT však pozna­me­na­li, že ame­ric­kí pred­sta­vi­te­lia a exper­ti v roz­ho­vo­roch tvr­di­li, že tie­to akti­vi­ty sa za posled­ný mesiac zin­ten­zív­ni­li – pozor­nosť verej­nos­ti na Ukra­ji­ne i v zahra­ni­čí sa totiž sústre­di­la na nahro­ma­de­nie rus­kých jed­no­tiek pri hra­ni­ciach Rus­ka s Ukra­ji­nou.

Ukra­jin­ské ener­ge­tic­ké sie­te boli vybu­do­va­né počas soviet­skej éry a násled­ne moder­ni­zo­va­né za pomo­ci rus­ké­ho vyba­ve­nia, vysvet­li­li zdro­je NYT. Pred­po­kla­dá sa, že rus­kí hac­ke­ri vedia, ako fun­gu­jú ukra­jin­ské sys­té­my, a prav­de­po­dob­ne dosta­nú aj inter­né infor­má­cie.

O rus­kých kyber­ne­tic­kých akti­vi­tách a o tom, ako zmier­niť rus­kú hroz­bu, dis­ku­to­va­la pod­ľa NYT zhru­ba desiat­ka pred­sta­vi­te­ľov ame­ric­kej admi­ni­stra­tí­vy. Ich dis­ku­sie sa zame­ra­li na to, či si Putin môže mys­lieť, že ochro­me­nie ukra­jin­skej infra­štruk­tú­ry by moh­lo byť jeho naj­väč­šou náde­jou na dosia­hnu­tie jeho pri­már­ne­ho cie­ľa: zosa­diť ukra­jin­skú vlá­du a nahra­diť ju báb­ko­vým reži­mom.

Jeden z vyš­ších pred­sta­vi­te­ľov spra­vo­daj­ských slu­žieb USA pod­ľa NYT pove­dal, že taký­to útok by si od neho nevy­ža­do­val oku­pá­ciu kra­ji­ny – čím by sa vyhol san­kciám, kto­ré by po „fyzic­kej” invá­zii tak­mer urči­te nasle­do­va­li.

Zdro­je NYT sa dom­nie­va­jú, že ak sa Rus­ko roz­hod­ne pre kyber­ne­tic­ký útok, potom ho s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou usku­toč­ní po pra­vo­sláv­nych Via­no­ciach, kon­com prvé­ho janu­áro­vé­ho týžd­ňa. Vlád­ne úra­dy oboch kra­jín infor­má­ciu o vysla­ní exper­tov na Ukra­ji­nu nate­raz neko­men­to­va­li.

Admi­ni­stra­tí­va ame­ric­ké­ho pre­zi­den­ta Joea Bide­na uvied­la, že „dlho­do­bo pod­po­ru­je sna­hy Ukra­ji­ny posil­niť kyber­ne­tic­kú obra­nu”. Brit­ská vlá­da dekla­ro­va­la, že pomoc, kto­rú Kyje­vu posky­tol Lon­dýn a jeho spo­jen­ci, má obran­ný cha­rak­ter.

Oba­vy z mož­né­ho vpá­du Rus­ka na Ukra­ji­nu sa opäť obja­vi­li na jeseň toh­to roku v súvis­los­ti s hro­ma­de­ním rus­kých jed­no­tiek na hra­ni­ci s Ukra­ji­nou.

Pod­ľa zdro­jov západ­ných médií môže tak byť do úto­ku na Ukra­ji­nu nasa­de­ných 100.000–175.000 voja­kov. Kre­meľ ozna­čil tie­to sprá­vy za „zby­toč­nú a neopod­stat­ne­nú eska­lá­ciu napä­tia”. Pod­ľa zdro­jov z USA sa ame­ric­ké vede­nie dom­nie­va, že rus­ký pre­zi­dent Vla­di­mir Putin ešte neroz­ho­dol o invá­zii na Ukra­ji­nu.

Na poza­dí tých­to doha­dov a obáv sa zača­li roko­va­nia o bez­peč­nost­ných záru­kách v Euró­pe. Rus­ké minis­ter­stvo zahra­nič­ných vecí zve­rej­ni­lo návrhy zmlúv s USA a NATO: rus­ká stra­na okrem iné­ho priš­la s návrh­mi vylu­ču­jú­ci­mi roz­ší­re­nie NATO o Ukra­ji­nu a roz­miest­ne­nie zbra­ní Alian­cie v tej­to kra­ji­ne. Chce tiež, aby orga­ni­zá­cia NATO zru­ši­la prí­sľub roz­ší­riť svo­je rady o Ukra­ji­nu a Gru­zín­sko a vzda­la sa akých­koľ­vek vojen­ských akti­vít vo východ­nej Euró­pe, v Zakau­kaz­sku a Stred­nej Ázii. Spo­je­né štá­ty uvied­li, že sa obo­zná­mi­li s návrh­mi Rus­ka, ale bez európ­skych spo­jen­cov o nich nebu­dú roko­vať.

Zdroj: TASR